Kresťanstvo ako život mimo komfortnej zóny
Každý deň zomrie kvôli svojej viere jedenásť kresťanov. Podľa zdrojov ACN Slovensko (Pomoc trpiacej Cirkvi), dobročinnej katolíckej organizácie, ďalších až tristo miliónov trpí pre svoju vieru – sú prenasledovaní, utláčaní, diskriminovaní, mučení… Mozambičania, Sýrčania, Libanončania, Kórejci, Číňania a mnohí iní žijú životy, ktoré si na Slovensku nevieme ani predstaviť. Denne prichádzajú o rodičov, deti, domovy a živobytie. Ich životy nie sú jednoduché ani ľahké. Napriek tomu sa viery nevzdávajú a svojím svedectvom života povzbudzujú (alebo by aspoň mali) nás – moderných, pokrokových a neraz aj pohodlných kresťanov robiť niečo viac, ako sa od nás očakáva.
Príbehy, ktoré sa k nám z krajín, kde je náboženská sloboda len slovo, dostávajú, by nás nevyhnutne mali pobádať k tomu, aby sme vyšli zo svojej pozlátenej bubliny a vykročili úzkou cestou. Napokon, nevyzýva nás k tomu aj sám Pán Ježiš?
AJ JEŽIŠ KRÁČAL PROTI PRÚDU
On nám dáva najlepší príklad, ako vyjsť z komfortnej zóny. Namiesto pohodlnej postele sa narodil do zimy v chudobnej maštaľke. Namiesto masáže, kúpeľov a wellness pobytu sa pred začatím verejného účinkovania postil a modlil na púšti. Namiesto učencov a mudrcov si za svojich učeníkov vybral obyčajných ľudí. Namiesto veľkolepého uchopenia moci zomrel potupnou smrťou na kríži. Nevyhľadával vyberanú spoločnosť. Nebál sa konfrontácie s múdrymi toho sveta. Nevyhýbal s a nežiadaným persónam, ale dotýkal sa špinavých, vyvrheľov a chorých. Zastal sa slabých, pokarhal aj vlastných nasledovníkov, vyriekol tvrdú pravdu a prejavil milosrdenstvo. Nakoniec vydal vlastný život, aby zachránil mnohých. A hoci bol Boží Syn, nebola to pre neho jednoduchá vec. Ako človek – jeden z nás – cítil strach a úzkosť. Až tak veľmi sa bál, že sa potil krvou a prosil Otca, aby od neho odňal tento kalich, ak je to možné. No napriek tomuto strachu urobil krok, ktorý je príkladom pre nás všetkých. Napokon, dá sa vyjsť zo svojej komfortnej zóny viac, ako keď obetujeme život za niekoho iného?
ŽIME MIMO KOMFORTU AJ V MALIČKOSTIACH
Pán Ježiš nám najlepšie a najviac ukázal, čo znamená žiť mimo komfortnej zóny. Poznáme mnoho príbehov svätých, ktorí nasledovali jeho príklad. V rokoch minulých, ale aj tých nedávnych. Skrz svoju lásku a nádej mnohých inšpiruje aj dnes. Napokon, vidíme to aj vo všetkých tých krajinách, kde kresťania trpia. Dokazujú to ich slová, skutky a mnohé vyhasnuté životy.
Ako sa k tomu postavíme my? Tí, ktorí si v pokoji a teple vlastných príbytkov čítame tieto riadky? Nás neprenasledujú ani nemučia. Nemusíme čeliť vojnám, hladu, zime a rôznym chorobám. Napriek tomu však Ježišov príklad a výzva umierať sebe – opustiť svoj komfort – je tu aj pre nás. Možno sa začína v maličkostiach, uprostred našich rodín. Možno to predstavuje zahryznutie do jazyka alebo – naopak – vyjadrenie vlastného názoru, keď by sme najradšej mlčali. Možno je to nespočetné množstvo vstávania k deťom bez ponosovania. Možno je to zrieknutie sa posledného kúska koláča. Možno to znamená nechať odkaz s naším telefónnym číslom za stieračom neznámeho auta, ktoré sme ťukli. Možno to predstavuje urobiť niečo nad rámec našich pracovných povinností. Možno to znamená vypočuť osamelú susedu alebo ponúknuť modlitbu smutnému kolegovi. Možno to znamená starať sa o bezdomovcov alebo sa stať profesionálnym rodičom. Možno to znamená odísť na misie alebo slúžiť vo väzniciach. Možno to znamená karhať a napomenúť a napriek tomu milovať bez podmienok. Možností je veľa. Dokážeme ich však rozpoznať, prijať a uchopiť?
SME STVORENÍ PRE VÄČŠÍ ZÁMER
Niekedy to vyzerá akoby sa naše kresťanstvo scvrklo na návštevu bohoslužieb, občasnú modlitbu a ešte menej častú službu našim blížnym. V kolobehu povinností zabúdame, že sme neboli stvorení preto, aby sme len prežívali, ale že Boží zámer s nami je omnoho väčší. Boh z nás chce mať priateľov, ktorí budú mať podiel na všetkých úžasných a veľkých veciach, ktoré pre nás urobil. Aby sme zažívali radosť a pokoj často vychádzajúci z veľkého utrpenia. Aby sme boli tými, ktorí prinášajú život aj napriek vlastnému zomieraniu. To sa však nedá bez toho, aby sme vyšli zo svojho pohodlia. Musíme žiť inak, plávať proti prúdu, opustiť svoje piesočky, hľadať svoje poslanie, umierať svojim potrebám a nachádzať plnosť. Niekedy v maličkostiach, inokedy v zásadných otázkach – a nakoniec možno aj vlastným životom. Tak ako to robia státisíce kresťanov po celom svete, keď zapierajú samých seba a svedčia tým najcennejším, čo majú.
Foto: pexels.com