Kresťanstvo dáva meditácii ešte väčšiu hĺbku a plnosť
Stále viac ľudí v dnešnej dobe hľadá spôsob, ako spomaliť, zastaviť sa a nežiť v strese. Mnohí kresťania siahajú po meditácii východných náboženstiev, lebo netušia, že bohatstvo meditácie môžu nájsť aj v srdci Katolíckej cirkvi.
Slová ako meditácia, rozjímanie a kontemplatívna modlitba sú pre mnohých kresťanov neznámymi pojmami. Spájajú sa najmä s kontemplatívnymi rádmi a duchovnými cvičeniami. Tieto spôsoby modlitby sú darom, ktorý Cirkev začína opäť objavovať.
Boh hovorí do našich životov
Meditatívna alebo rozjímavá modlitba je modlitba, pri ktorej sa snažíme sústrediť svoje vedomie na prítomnosť Boha a počúvať, čo nám osobne chce povedať do nášho života. Nechávame sa viesť slovom, myšlienkou alebo podnetom, ktoré sa nás dotkli, a snažíme sa nechať sa viesť Bohom. Používame však pritom aj svoju predstavivosť, emócie, city, túžby a rozmýšľanie. Slovo meditácia pochádza z latinského slova meditatio, čo znamená reflektovať.
Nehľadať, ale zakúšať Boha
V kresťanskej tradícii poznáme aj kontempláciu, ktorá je ešte hlbší stupeň modlitby ako meditácia. Kým v meditácii mysľou rozvíjame nejaký podnet (Božie slovo, myšlienka, obraz, pocity…), v kontemplácii sa už vnárame do Božej prítomnosti skúsenosťou, nie premýšľaním mysle. V kresťanskej tradícii je kontemplatívna modlitba vnímaná ako Boží dar. Počas kontemplatívnej modlitby sa otvára naša myseľ i srdce – celá naša bytosť Bohu. Na to, aby sme to dokázali, existujú rôzne metódy, ktoré majú uľahčiť prehlbovanie kontemplatívnej modlitby tým, že nás uschopňujú na prijatie tohto daru tým, že nám pomáhajú odpútať sa od všetkého, čo nám bráni prežiť Božiu lásku celým naším bytím.
Kontemplatívna modlitba je teda vytváranie priestoru, do ktorého môže Boh vstúpiť. Kontemplácia je schopnosť zjednotenia s Bohom. Svätý Gregor Veľký na konci 6. storočia povedal, že kontemplácia je poznanie Boha, ktoré je presiaknuté láskou a je ovocím rozjímania nad Božím slovom, ale zároveň aj vzácnym darom od Boha. Kontempláciu označil za odpočinok v Bohu, v ktorom už myseľ a srdce Boha až tak nehľadajú, ale začínajú zakúšať to, čo hľadali.
Kresťanská meditácia nie je možná bez Ducha Svätého
Meditácia, tá kresťanská, ale aj východná, pomáha človeku nadobudnúť vnútorný pokoj, získať sebakontrolu a sebapoznanie. Cieľom východných meditácií je uvedenie psychiky človeka do stavu hlbšieho sústredenia sa, vypnutie analytickej mysle a dosiahnutie stavu čistého vedomia alebo osvietenia. Budhizmus dáva za cieľ nirvánu, teda stav najvyššej blaženosti. Používa techniky ako Zazen alebo všímavosť. Hinduizmus sa zas zameriava na zjednotenie individuálneho ja (Átman) s univerzálnym vedomím (Brahman), využíva jógu a opakovanie mantier. Taoizmus hľadá rovnováhu a súlad s prirodzeným poriadkom sveta.
V dnešnej dobe je veľmi populárna metóda mindfulness, ktorá má svoj pôvod vo všímavosti budhizmu, ale obsahuje aj prvky z hinduizmu. V roku 1979 vytvoril Dr. Jon Kabat-Zinn program Mindfulness-Based Stress Reduction, v ktorom oddelil meditačné techniky od ich kultúrneho a náboženského kontextu. Vytvoril vedecky podloženú metódu na znižovanie stresu, úzkosti a zlepšovanie duševnej odolnosti.
Na rozdiel od týchto foriem meditácie, ktoré sú zamerané predovšetkým na človeka a jeho prežívanie, hlavným a najdôležitejším cieľom meditácie v kresťanstve je intímny vzťah s Bohom. Zjednocovanie sa so svojím Stvoriteľom je život premieňajúca skúsenosť, ktorá so sebou prináša aj vedľajšie účinky vo forme zníženia stresu, lepšieho zvládania emócií a zvýšenia odolnosti. Pápež František vo svojom príhovore o meditácii povedal: „Je to fenomén, ktorý treba vnímať pozitívne: my v skutočnosti nie sme stvorení pre neustály beh, vlastníme vnútorný život, ktorý nemôže byť stále zašliapavaný. Meditovať teda potrebujú všetci. Meditovanie by sme mohli prirovnať k pristaveniu sa uprostred života, aby sme sa nadýchli.“ (28. apríla 2021)