Láska je… alebo Hymnus o láske pre manželov

Príde nám patetický, vhodný akurát na svadobné čítanie. Tak si ho dnes rozmeníme na drobné, do všednosti dní.

Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal…

Poznáme to? Však som nič zlé nepovedal! Žiadne škaredé, ironické slovo, všetko vo všetkej slušnosti voči mojej polovičke. Nie je precitlivená?

A prečo on na mňa zvýšil hlas? Jednoducho som mu iba vysvetlila, že nepôjdem teraz s ním polievať záhradu, tak čo?

Nie, ani jeden z vás nepovedal nič zlé. Ale ani nič, čo by zahrialo dušu a srdce toho druhého. Nevložili ste do svojej reči viac ako informáciu. A to, čo bolo vidno z gestikulácie, grimás, z pocitov… to tiež nehrialo.

Obaja ste boli mnou povolaní, aby ste si aj cez slová prinášali pohladenie, prijatie, odpustenie, milosrdenstvo. Teplo lásky. A na to netreba umelecký prednes. Iba srdce a oči uprené na toho, koho som vám daroval.

 

 

… a keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu…

Ale, Pane – však si nám dal rozum a máme sa starať aj oň. Takže čo, mám nejaké informácie, tak to tej mojej drahej pekne naložím, nech si nemyslí, že má doma hlupáka. Snažím sa byť v obraze a ako muž sa rozhodujem racionálne, teda v tom duchu hľadám aj zdroje a vzdelávam sa.

A čo mám povedať ja? Svoje tajomstvá cez intuíciu a vnímanie správnosti vecí? Mám to hodiť do koša, keď je to dar od Teba? Iba preto, že môj muž to nie celkom uznáva?

Milí, aké je skvelé, že každý z vás sa usiluje rozvíjať to, čo ste dostali darom! Je to v najlepšom poriadku, kvitujem to! Čo však zabolí aj mňa, je spôsob, akým dávate tomu druhému pocítiť svoju „nadradenosť“, lebo máte správne „informácie“ či správne „tušenie“.

Nie, o tom to nemá byť: ak v tejto vašej prezentácii nejde o dobro druhého viac ako o tvoju pýchu a prezentáciu, chyba. Hľadanie pravdy a vnímanie situácie nechajte, ale vymeňte „ja“ za „my“.

 

… a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol…

Hej, tá jej viera mi kole oči! Nie som pre ňu dosť dobrý, lebo idem do kostola len v nedeľu, na spoveď raz za tri mesiace a občas mi ujde nesprávne slovo podľa spovedného zrkadla. Vieš, Pane, ja nijako nie som schopný splniť presvätý zoznam ideálneho zbožného muža podľa mojej ženy. Jej prežívanie „svätosti“ ma zraňuje, nie pozdvihuje, nerobí ma lepším, ale zádrapčivejším a unikajúcim. Toto mi nechutí.

Bože, ty to nevidíš? On úplne ignoruje moje snahy urobiť z neho Božieho muža! A ja sa tak snažím!

Jaj, moji milí: ale ja som vám nedal vieru ako prostriedok boja a predvádzanie sa v „pravde“. Ani na to, aby jeden bol hyper-dokonalý podľa predpisov a ten druhý „hriešnik“ s maslom na hlave.

Dal som vám vieru, aby ste dokázali viac milovať. Ty ju, že sa neprestáva s vytrvalosťou za teba modliť… ty jeho, že sa chlapsky jednoducho, no pevne drží môjho mena. Buďte vďační a žehnajte si, naučte sa milosrdenstvu a vaša viera sa vám stane spoločnou radosťou, nie prekliatím! Ak budete milovať…

 

 

… a keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu…

Veď, Pane, nemám nič proti tomu, aby rozdávala tá moja aj iným, zvlášť tým, čo sú na tom horšie ako my. Páči sa mi to! Čo sa mi menej páči, je fakt, že ona žije už len pre tých „vonku“, pre tých „chudákov“, má pre nich čas, dobré slovo, radu, povzbudenie; aj koláčik (celý, Pane, iba prázdny plech ostal!) minule napiekla pre nich, že aby mali sviatok… ale ja chcem, aby sa ona dávala aj tu, mne a nám doma.

Ach, Pane, rozdala by som sa celá! Len niekedy to nestíham, lebo aj doma treba niečo! Toľko úbohých ľudí čaká na moju pomoc! Toľkým chcem prejaviť lásku!

Drahí moji, rozdávajte sa spolu: a v prvom rade jeden druhému, až potom sú na rade tí za dverami vášho domu. Rozdávaj aj svoj majetok, aj svoj čas, aj svoje schopnosti tomu, komu si povedal „áno“; lebo to je ten prvý „chudák“, ktorého som ti dal, aby si mu denne, v každom okamihu, zjavoval lásku.

Aké to bude silné, keď takto nasýtení láskou z darovania sa (ten koláč sa mal deliť na polovičku, drahá) vedno zvážite, komu požehnáte a pôjdete urobiť dobro spolu.

 

 

… a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

Minule som bol u suseda, potreboval parťáka pri montovaní prístrešku. Ako dobre padla pochvala a to nielen kvôli tomu pivu a gulášu! Sľúbil som, že prídem ešte raz, a rád! No a včera na fare, keď som kosil tú farskú záhradu, ma dôstojný pánko aj slivovičkou ponúkli a dnes mi pred celým kostolom zaďakovali… Doma to slovko „ďakujem“ nedostanem a tu to mám aj s PR.

Pane, chýba mi pomoc môjho manžela. Tečie vodovod, deťom treba opraviť bicykle a kedy bude znovu natretá brána, netuším. Včera na fare, predtým na tom prístrešku – no, teším sa jeho ochote, ale tu, kde to nevidno, kde nie je na očiach sveta, prečo necítim jeho lásku aj v tom „blbom“ umývaní riadu? Plačem… nerozumiem…

Mám vás rád, oboch! Vaše hľadanie hodnoty a úcty je dobré! Túžite po spolupatričnosti a uznaní, zdieľaní toho, čo je vaše – a tak to má byť. Nezabúdajte, že vaša misia lásky sa začína tam, kde sa ráno zobudíte a večer ukladáte spať.

Prekročiť svoje „ja“ a jeho pohodlnosť, vážiť si a ďakovať za všetko, aj za zatvorenie vetračky, lebo ťahá na chrbát, je cestou, akým sa darovanie vášho „tela“ stane slávnosťou lásky – a potom sa budete predbiehať v tom, ako jeden druhému poslúžiť. A nebude vás bolieť, až bude musieť sused počkať, lebo „vieš, práve tej mojej láske robím radosť, ten vodovod bolo už treba celý vymeniť“.

 

Tak kráčajte v trpezlivosti, skúšajte znovu a znovu milovať.

Hľadajte dobro v tom druhom a aj v sebe; a žasnite nad tým, koho som vám daroval.

Nezáviďte iným „skvelého manžela“ či „dokonalú ženu“: milujte a presvedčíte sa, že každému z vám som dal presne to najlepšie na tréning lásky – a práve takto sa ten druhý stane pri vás dokonalejším.

Nedvíhajte nos: len pokora vás naučí byť skutočným milovníkom, keď zabudnete na to, aký ste macher a čo všetko viete lepšie.

Zabudnite na nehanebné maniere, ktoré hovoria: „Najprv ja…!“ Naučte sa: „Čo môžem pre teba urobiť?“

Ak sa naučíte obaja navzájom takto milovať, nebude vás na tom druhom nič rozčuľovať ani zraňovať; a potom už prestanete premýšľať nad tým, ako mu to „vrátiť“.

V tejto láske nebude strach a nedôvera: a pravda bude vaším lôžkom a pokrmom. Už žiadne obavy povedať, že dnes nechcem ísť ku svokre, chcem byť s tebou… Už nepotrebujeme hrať divadlo!

Napojte svoje nabíjačky na mňa a denným privolávaním ma do vašich situácií „dobijem“ kredit lásky medzi vami dvoma. Vaša láska bude mať neuveriteľnú výdrž, vieru vo víťazstvo so mnou bez pochybností, nádej, s ktorou prejdete všetky búrlivé situácie bez ujmy, ba so ziskom, a silu, ktorú nič nezlomí!

Táto láska odo mňa nemá exspiráciu ani výkyvy v dodávkach, trvá stále. Je silnejšia ako všetky proroctvá, ako jazyky a všetky poznatky. To všetko je nič oproti láske, ktorú vám ponúkam a ktorú vás chcem naučiť.

Ako na to? Ako milovať nad rámec ľudských síl a omylov?

Znovu mi stačí len vaše „áno“.

A ja ako Láska znovu vojdem do všetkého, čím žijete ako muž a žena mnou spojení.

Ak ma prijmete, vytvorím z vášho manželstva živý hymnus na lásku.