Laura Vicuña: 5 obyčajných (a pritom výnimočných) spôsobov, ako rásť vo svätosti
Jeden dobrý a svätý kňaz mi raz povedal, že svätosť je vážna záležitosť.
Uvažujúc o jeho slovách som si uvedomila, že svätosť je skutočne tou najvážnejšou záležitosťou. Vážnosť však neznamená zložitosť.
Človek sa môže každú nedeľu zúčastniť svätej omše, vinúť sa k obľúbenej pobožnosti a zdieľať krásne slová modlitieb na sociálnych sieťach. To ich však nutne nemusí robiť svätými.
Svätosť znamená „byť iný“ – byť v tomto svete, ale nie z tohto sveta. Znamená dovoliť Božej láske preniknúť nás tak, že už nepatríme sebe, ale Pánovi.
Tu by som rada spomenula malé dievčatko a jeho päť jednoduchých lekcií, ako rásť v osobnej svätosti.
Laura sa narodila v Santiagu v Čile v roku 1891. Ako malá prišla o otca. Jej matka Mercedes bola nútená odsťahovať sa do Argentíny, aby unikli hladomoru.
V deviatich rokoch matka zapísala Lauru a jej sestru Júliu do saleziánskej školy. Potom začala pracovať pre muža menom Manuel Mora ako slúžka. Zarobila si tak na ubytovanie, jedlo a školné pre svoje dcéry. Manuel bol však veľmi nezriadený človek a pravidelne Mercedes ubližoval.
Raz – stalo sa to počas školských prázdnin – Mora dvakrát zbil samotnú Lauru a pokúšal sa ju zviesť. Keď sa nepoddala a utiekla, odmietol jej ďalej platiť školné. Sestry saleziánky však počuli o jej situácii a ponúkli Laure spolu s jej sestrou štipendium. V Máriinom dome boli v bezpečí.
Malá Laura ochorela a ponúkla Bohu svoju chorobu za matkino obrátenie.
Keď zomierala, sestry privolali jej matku. Lauru matkina prítomnosť veľmi potešila, o to viac, že ešte počas návštevy pristúpila Mercedes k sviatosti zmierenia a sľúbila, že sa vráti k Bohu. Laura bola od radosti bez seba a vykríkla: „Vďaka, Ježišu! Vďaka, Mária! Teraz môžem zomrieť šťastná!“ Laura zomrela 22. januára 1904. Mala len dvanásť rokov.
Tu je päť lekcií svätosti – päť jednoduchých, no vážnych výrokov malej Laury:
- „Plniť Božiu vôľu: to je moja obľúbená modlitba.“
Modlime sa, aby sme spoznali Božiu vôľu v svojom živote, ale tiež aby sme mali odvahu ju nasledovať. On nás pozná a miluje viac, než sa milujeme my sami. Dokáže nás urobiť a urobí nás krásnymi, ak mu to dovolíme.
- „Chcem byť stála v cnosti.“
Cvičme sa v cnostiach, predovšetkým v cnosti čistoty. Modlime sa o milosť sebakontroly. Majme pod kontrolou svoje zmysly. Nerozprávajme, nerobme a nepozerajme na nič, čo by mohlo znamenať kompromis s cnosťou. Ostávajme v stave milosti a často pristupujme k sviatosti zmierenia. Ak padneme, vyspovedajme sa čím skôr!
- „Ó, Ježiš, ponúkam sa ti, chcem byť celá tvoja!“
O Laure bolo známe, že prijímala Oltárnu Sviatosť tak často, ako to len bolo možné. Rovnako často navštevovala Sviatosť a adorovala. Ostaňme blízko eucharistickému Ježišovi.
- „Ó, Mária, podaj mi svoju ruku a vezmi si moju!“
Nevzďaľujme sa od Svätej Matky. Laura bola blízko našej Pani a naša Pani bola rovnako blízko jej.
- „Trp potichu a stále sa usmievaj.“
Nezúfajme si, ani uprostred trápenia. Inými slovami, obetujme svoje trápenie a prosme si hlbokú, stálu radosť Božích detí. Laura tak žila a teraz je blahoslavená.
Svätosť je naozaj taká jednoduchá.
Svätý pápež Ján Pavol II. blahoslavil Lauru na Námestí svätého Petra 3. septembra 1988. Mal oblečené červené rúcho, na znak Laurinho mučeníctva, keďže ponúkla svoj život za dušu matky.
Blahoslavená Laura je patrónkou obetí zneužívania, patrónkou tých, ktorí prišli o rodičov a tiež patrónkou čistoty.
Blahoslavená Laura Vicuña, oroduj za nás!