Lectio Mamina: Apoštol milosrdenstva (a jeho ponožky)
Máte svoj obľúbený biblický citát? Ja niekoľko, no ten naj je: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.“ Milosrdenstvo ako symbol Božieho „individuálneho prístupu“ ku každému človeku v jeho osobitom príbehu. Obeta, naopak, dodržiavanie pravidiel bez ohľadu na to, čo človeka prinútilo niektoré z nich prestúpiť.
Nechcem tu dnes kázať, nemám na to vzdelanie ani guráž (keď tak nad tým uvažujem, na použitie slova „guráž“ človek potrebuje istú dávku guráže, ha ha ha); no žijúc mnohé roky svojho života medzi neveriacimi či hľadajúcimi mi tieto slová dávajú obrovský zmysel. Po svete predsa chodí toľko ľudí, ktorí sa snažia žiť najlepšie, ako vedia, no často kvôli zraneniam, možno aj zlému príkladu autorít či vlastnej slabosti robia veci, na ktoré nie sú veľmi hrdí.
A do týchto našich pádov (moje deti by vám vedeli rozprávať; ak máte voľný víkend, zastavte sa!) vstupuje náš múdry Boh práve so svojím milosrdenstvom. On vidí, on rozumie a dokonca vo chvíľach našich zlyhaní vychováva naše srdce (mám sa čo učiť).
Ján Pavol II., apoštol tohto milosrdenstva, ktoré tak fascinuje (a ktorým by malo voňať každé rodičovstvo), oslavuje tento mesiac svoj sviatok. Veľký Poliak, ktorý upriamil svet na Božiu láskavosť voči človeku, si sám svojou dobrotou získal srdcia veriacich i neveriacich. Som vďačná, že aj ja som mohla počuť jeho milý hlas počas jednej z návštev Slovenska (mal biele ponožky, ako som zistila ďalekohľadom – a čiapočku nakrivo, čo ho robilo ešte milším).
Tak sa dnes modlím korunku a cítim vďačnosť, hlbokú vďačnosť. Byť katolíčkou je dar – a mať svätcov ako Ján Pavol II. je dôvod na veľkú oslavu. Ste v tom so mnou?