Lectio mamina: Maturantka
„Vždy keď idú maturantky mestom, cítim jemnú vôňu omamnú,“ spieva prežalostne Peter Lipa s túžbou aspoň o pár rokov omladnúť (to máme spoločné, pán Lipa). Ja len skromne dodám, že tá omamná vôňa je vôňou stresu, prebdených nocí a leukoplastu chrániaceho prsty nôh natlačené do nových lodičiek (vždy keď idú maturantky mestom, klop, klop, klop, au, klop, klop…).
Ach, maturity. Všetky tie komentáre o tom, aká je to formalita, aké je zbytočné toľko sa učiť a toľko sa obávať… Mudrovanie starších, ktorí už dávno zabudli, aké je to stáť pred porotou sediacou za stolom so zeleným obrusom a vybrať si to správne číslo otázky. Ak sa hovorí, že niektoré skúsenosti sú neprenosné, tak maturita je určite jednou z nich. Paradoxne, po roku už i vlaňajšie maturantky spochybňujú význam tejto „skúšky dospelosti“ a berú tým svojim mladším priateľkám odhodlanie na zodpovednú prípravu (teraz trochu dramatizujem; to viete, učiteľka).
Súčasťou maturitných otázok sú každoročne desiatky príbehov literárnych hrdinov. Z nich (to viete, učiteľka angličtiny) mi do popredia vystupujú predovšetkým Shakespearove nadčasové tragédie, akými sú Hamlet či Rómeo a Júlia. Nedávno som sa im venovala práve na hodinách angličtiny a musím povedať, že ten neskutočne uveriteľný emocionálny a psychologický rozmer, ktorý Shakespeara vyniesol do literárnych výšin, nenechal chladnými ani moje študentky (Rómeo, Rómeo, prečo si len Rómeo, fňuk!).
A tu, hľa – svätá Rita. Poznáte jej príbeh? V mnohom totiž pripomína práve Rómea a Júliu, najmä čo sa týka nenávisti medzi rodmi, ktoré ju pripravili i o manžela. Čo sa len natrápila, kým sa jej – s Božou milosťou – podarilo zmeniť srdce krutého a neverného muža a pomôcť mu stať sa kladným hrdinom! Jej prchkým synom, túžiacim pomstiť vraždu otca, by sme s jemne prižmúrenými očami mohli v divadelných hrách majstra Shakespeara tiež nájsť paralelné postavy. Keď Rita prichádza i o chlapcov, s modlitbou a pokorou zmieruje znepriatelené rodiny a vstupuje do kláštora.
Je to práve svätá Rita, ku ktorej sa ľudia utiekajú v ultranáročných situáciách. Nečudo (inak super slovo, mala by som ho používať častejšie), veď koľko len zakúsila utrpenia a poníženia; stratu milovaných i prvotné odmietnutie kláštora, v ktorom sa obávali práve konfliktov v jej rodine! Oproti tomu všetkému sa zdá byť maturita prechádzkou ružovou záhradou (kvízová otázka – čo má svätá Rita spoločné s ružami?). Nie, určite nezľahčujem rešpekt a obavy, ktoré maturanti i maturantky zažívajú v tento i nasledujúci mesiac. Možno ich len pobádam, s láskou a pochopením, požiadať o príhovor tú, ktorá zmaturovala z mnohých životných skúšok. Mimochodom, všimli ste si, že „svätá Rita“ a „maturita“ sa rýmujú (združený rým, aby som bola presná; to viete, učiteľka).
Snímka: unsplash.com