List súrodencom: Strávite s nami Vianoce?
Na Štedrý večer by mala byť rodina spolu. To asi každý uzná, či už podvedome, alebo zo zvyku. Stáva sa však, že mladé rodiny už tento čas so starými rodičmi netrávia, prídu až na ďalší deň či neskôr. Niekto v tom nevidí problém. Rút to ale prežíva inak. Nemá odvahu to povedať doma priamo, tak napísala aspoň list:
Drahí starší súrodenci, ktorí máte svoje rodiny,
blížia sa Vianoce a ako viete, sú to sviatky lásky a pokoja, ktoré by mal človek tráviť so svojou rodinou. Som si istá, že už nakupujete darčeky, upratujete dom a rozmýšľate, čo dobrého napečiete. Tešíte sa na to, ako budete tráviť čas so svojou rodinou – s manželom či manželkou a deťmi. Je to veľmi pekná predstava, to viem.
Nikto by sa nemal cítiť sám
No je tu ešte niekto, na koho ste asi zabudli – vaši rodičia a prípadne súrodenci, ktorí sú ešte doma. Aj oni by chceli tráviť čas so svojou rodinou, avšak do tej patríte stále aj vy, napriek tomu, že už máte svoju novú. Rozumiem tomu, že keď ste sa brali, boli ste si vedomí, že sa musíte od svojej rodiny odpútať a mať svoj život. Lenže, viete, na Vianoce by sa nikto nemal cítiť sám. A rodičia, ktorí vychovajú s láskou svoje deti, a potom ich nechajú, nech sú šťastní a žijú si svoje životy, teda môžu byť dosť osamelí. Ste už rodičmi, sami máte deti. Predstavte si, že by vaše deti odišli z domu a nechceli by už potom s vami tráviť Vianoce. Je vám smutno pri tejto predstave? Aj mne. No ja, na rozdiel od vás, viem, aké to je.
Pochádzam z viacdetnej rodiny a pamätám si, ako bolo veselo, keď som bola malá a boli sme všetci spolu. Postupne sa začali moji súrodenci ženiť a vydávať a bolo nás pri stole menej a menej. No vždy sme sa veľmi tešili, keď potom niekto prišiel aj so svojou novou rodinou.
Chcela by som patriť do vašich životov
Tento rok to však vyzerá tak, že budeme len traja – otec, mama a ja. Niekto, kto je jedináčik, si povie: „No a čo? Veď my sme takto na Vianoce stále.“ Asi keby som bola jedináčik, tiež by som to tak vnímala. No nie som a viem, že mám súrodencov, hoci oni majú svoje rodiny a svoje životy. No i napriek tomu by som do tých ich životov chcela patriť, aby mali pre mňa, pre našich rodičov miesto pri štedrovečernom stole.
Kiežby som mala silu to takto povedať aj svojim súrodencom, no neviem to, lebo mám pocit, že nemám právo sa ich opýtať, či nestrávia Vianoce s nami. Neviem, ako to beriete vy, drahí starší súrodenci, nevidím do vašej mysle. Ale rovnako si myslím, že ani vy neviete, ako to vnímam ja, a tak som sa vám to rozhodla napísať. Či sa stotožníte s mojím názorom alebo nie, je už na vás.
Prajem vám i sebe požehnané vianočné sviatky s vašimi najdrahšími.
Vaša najmladšia sestra Rút