Loretánske litánie: Ako rozumieť ich metaforám?
Archívny text z magazínu
Sú nám dobre známe, časť z nich by sme možno zvládli aj spamäti. Loretánske litánie sú v našich končinách pomerne obľúbené. Ako sme však na tom s ich porozumením?
Oslovenia Márie ako Matky, Panny či Kráľovnej sú pre nás spravidla zrozumiteľné. Čo však ruža, veža, dom, archa či hviezda? Pomôžeme si knihou Litánie loretánske z pera Jozefa Kútnika Šmálova, v ktorej postupne vysvetľuje význam jednotlivých invokácií tejto modlitby.
Ruža tajomná
Kresťanský starovek mal voči kvetom značný odstup, keďže ruža bola často zneužívaná pohanskými civilizáciami. Obrat nastal až okolo roku 1100. Novovzniknutá kresťanská legenda o tom, že mach, na ktorý kvapkala Kristova krv, sa premenil na ružu, zmenila atmosféru a ruža sa stala symbolom Panny Márie – či už červená, symbolizujúca sedem Máriiných bolestí, alebo biela, pripomínajúca Máriino nepoškvrnené panenstvo. Svätý Bernard prvý nazval Božiu Matku ružou ako protiklad Evy – tŕňa. Avšak už starozákonné zmienky o kvetoch v náznakoch predstavujú Máriu – ružu zasadenú v úrodnej pôde pri vode, čo ju disponuje rozvíjať sa, voňať, prinášať poctivé ovocie a svoju ušľachtilosť prenášať aj na výhonky. Prívlastok tajomná je zas analógiou podobenstva o pravom viniči a Pavlovej náuky o tajomnom Kristovom tele.
Veža Dávidovho mesta
Dávidova veža je reálna stavba, ktorá v skutočnosti stála na vrchu Sion. Bola vysoká viac než štyridsať metrov a vynikala medzi ostatnými vežami na okolí. Tak ako snúbenica vo Veľpiesni hovorí, že odkedy sa oddala ženíchovi, je ako hradný múr a veža, tak i Mária. Od chvíle zvestovania si je vedomá, že je hradným múrom, vežou, ktorú vybudoval Boh. Napokon metaforu dotvára aj kontext Babylonskej veže – veže pýchy, ktorá je postavená do kontrastu s vežou Dávidovho mesta – vežou pokory. Jej staviteľom je Boh sám, aby naozaj spájala nebo so zemou. A to je Mária – je dielom najdokonalejšieho Staviteľa, ktorý si precízne spočítal náklad na jej dokončenie, aby pre nás všetkých mohla byť do konca vekov bezpečným útočiskom.
Veža zo slonovej kosti
Luxusné šperky, pohovky, paluby na lodiach, Šalamúnov kráľovský trón i paláce… zubovina zo sloních klov bola v Oriente veľmi vzácnym materiálom. I schránky vo svätyniach, v ktorých sa uchovávali posvätené hostie, sa vyrábali zo slonoviny a často ich vyhotovili v tvare veže. Panna Mária, v ktorej lone aj fyzicky prebýval Boží Syn, bola prvým bohostánkom a naďalej ostáva tou, čo ľuďom uchováva pokrm pre večný život. Ona je tou, u ktorej vždy môžeme stretnúť Krista.
Dom zlatý
Jeden z významov tohto zvolania odkazuje na Šalamúnov jeruzalemský chrám. Hoc v prvom rade predobrazoval Ježiša Krista, i o Márii hovoríme ako o Božom chráme. Každý chrám je Božím domom, ale aj domom Božej rodiny. Tak podobne aj Panna Mária je domom Boha a zároveň vždy otvoreným domom Božieho ľudu. Ukrýva v sebe dary cennejšie nad všetko zlato sveta, z ktorých si každý môže brať, koľko potrebuje. V inom význame sa toto zvolanie chápe ako dom zlatého veku na počiatku dejín ľudstva, ktorý v kresťanskom slovníku nazývame rajom, rajským domovom. Stratili sme ho vinou Evy, skrz Máriu sme ho však dostali späť. Mária je teda začiatkom nového zlatého veku.
Archa zmluvy
S archou zmluvy sa niekoľkokrát stretávame v Starom zákone. Najskôr Noemova archa. Okrem toho, že bola predobrazom sviatosti krstu a Cirkvi, je i predobrazom Márie. Tá ako jediná spravodlivá našla milosť u Pána. Súhlasila, aby Boh z nej vybudoval archu pre Ježiša. Kým Noemovou archou bola zachránená jeho rodina, Máriou bolo celé ľudské pokolenie oslobodené od hriechu. Druhý predobraz je zo života Mojžiša, vysloboditeľa vyvoleného národa z otroctva. Aby bol zachránený, matka ho najskôr skrývala, potom ho v košíku položila do rieky, kde ho jeho sestra strážila. Podobne i Mária, počnúc zvestovaním, je košíkom, do ktorého Boh vložil svojho jednorodeného Syna. Rovnako ako Ježiša Mária stráži a bráni i Cirkev. Napokon tretím predobrazom je Mojžišova archa zmluvy. Boh skrze ňu urobil mnoho zázrakov pre vyvolený národ. Aj na Máriu, archu Novej zmluvy, sa veriaci obracajú vo svojich súženiach a ona vie všetkým účinne pomáhať.
Hviezda ranná
Mária stojí na prelome dvoch vekov. Zatvára Starý zákon, vek očakávania, otvára Nový zákon, vek naplnenia prísľubov. Za sebou necháva vek otroctva a strachu a vovádza nás do veku synovstva a slobody. Slovami svätého Bernarda – príchod Márie, rannej hviezdy, osvietil svet a oznámil rodiaci sa deň. Už proroci ohlasovali príchod mesiášskych čias práve obrazom zory, svitania, ranného svetla. Mária – ako Hviezda ranná – sa svojím jasom a poslaním líši od ostatných hviezd, pretože je najbližšie k Slnku, ktoré porodila svetu a ktoré mu bez prestania sprostredkúva.
Foto: pexels.com