TOP

Mali by sme mať veľa detí, keď sme kresťania?

UPOZORNENIE: Prosím, neurážajte sa! Zámerom tohto textu nie je nejaká kategorizácia či posudzovanie druhých. Chcela by som skôr, aby sme sa spoločne zamysleli, aké rôzne postoje máme k otázke, koľko detí mať, a či vôbec nejaké mať, či možno nie je čas na prehodnotenie, a hlavne, či túto otázku riešime iba ako manželia a nezabúdame pri tom na toho, kto život dáva.

Postoje manželov k otázke intímneho života a od toho sa odvíjajúceho počtu detí by sme mohli zhrnúť do štyroch kategórií.

 

1. Je to naša vec

Veru, aj niektorí veriaci manželia sú presvedčení, že to, čo spolu robia v spálni a ako to robia, je výlučne ich záležitosť. Žiadni kňazi, Cirkev, či nejaký Boh im nemá čo hovoriť do ich sexuálneho života. Do kostola síce chodia, aj nejaké tie prikázania sú schopní dodržiavať, ale aby sa im niekto staral do ich intímneho života? To nie. To je až príliš.

Či nestačí, že si dokážu byť ako manželia verní? Keď sa rozhodnú, že ďalšie dieťatko už nechcú, žena si dá predpísať antikoncepciu – však aj kamarátky tak fungujú, čo je na tom zlé? Alebo v inom prípade, začnú praktizovať chránený alebo prerušovaný styk, možno v domnienke, že volia „menšie zlo“. A čo je smutné, takýto spôsob intímneho života si dokážeme ospravedlniť a jeden druhého v ňom dokonca aj podporiť, akoby naozaj nešlo o nič zlé.

 

Náuka Cirkvi, kňazi či nejaké cirkevné dokumenty nám však neradia niečo nezmyselné, čo by malo naše životy iba zbytočne obmedzovať. Tak ako Desať prikázaní, blahoslavenstvá a iné odporučenia pre náš život, aj učenie Cirkvi o zodpovednom rodičovstve je pre nás nasmerovaním žiť svoj život dobre, v súlade s Božím plánom. Antikoncepčné metódy (aj prerušovaný styk) narúšajú vzťah a jednotu manželov, oddeľujú plodivý a spojivý rozmer manželského aktu, niektoré metódy majú rôzne vedľajšie účinky a niektoré sú dokonca aj potratové.

Sú v rozpore s úplným darovaním sa v manželskom akte. A toto nie je sloboda, ale zotročenie, pretože ak si myslíme, že pravá sloboda spočíva v tom, že ja rozhodujem o spôsobe svojho intímneho života a volím akúkoľvek antikoncepciu, v skutočnosti iba zotročujem hriechom svoje manželstvo a nachádzam sa v zóne, ktorú možno označiť ako morálne neprípustná. Cieľom zodpovedného rodičovstva nie je, aby všetci manželia mali desať detí, cieľom je ochrana života – života manželov, ale aj života počatého dieťaťa.

 

2. Prirodzené metódy ako forma antikoncepcie

Oproti prvej skupine majú manželia patriaci do tejto skupiny akoby niečo navrch, no tiež nie je úplne všetko s „kostolným poriadkom“. Manželia sú spokojní, že dodržiavajú prirodzené metódy a to im celkom stačí. Viac jednoducho neriešia. Žijú v presvedčení, že zvolili dobrú cestu, takže všetko je tak, ako má byť. Nepoužívajú žiadne „zakázané“ prostriedky a dokonca sa zriekajú svojich túžob v čase, keď je žena plodná.

A tento čas bez sexu, to nie je len tak! Ono to stojí určité úsilie. Takže žiť takýto spôsob života je dostatočnou obetou, ale patriť k tým x-detným rodinám? Zas až takí blázni veru nebudú. Pekne si určia, koľko detí im vyhovuje a  načasujú, kedy ich chcú mať. Najprv možno niečo odrobiť, kúpiť byt či postaviť dom, a potom pekne podľa plánu. Veď prirodzené plánovanie – tak plánujme. Takýto postoj sa však až tak nelíši od toho vyššie spomenutého. Áno, veľkým plusom je, že manželia zvolili cestu bez antikoncepčných metód, ale aké sú ich dôvody na to, aby nemali viac detí, ako si sami určili? Obstoja tieto ich dôvody pred Bohom?

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre