Malý slovník manželskej sexuality

Niekedy je dobré mať aj vo veciach manželskej sexuality jasno.

Antikoncepcia – Označuje akýkoľvek postoj, fyziologickú či chemickú zábranu, (kondóm, tabletky „pred“ či „po“, vnútromaternicové teliesko, atď.), pri ktorej človek odmieta plodivý aspekt manželského objatia ako nevhodný a neprípustný. Antikoncepčné správanie môže nastať aj pri používaní PPR, ak je motivované sebeckou túžbou neprijať deti a mať „bezpečný sex bez následkov“. Znamená tiež odmietanie Boha ako darcu života a všetkého dobra pre človeka. Je vyslovenou nedôverou Otcovi: „Neverím, že mi/nám chceš dobre. Chcem si toto riešiť sám, nestaraj sa do toho.“ Antikoncepcia robí z manželského spojenia len okamih „užitia si“ pre seba bez prijatia zodpovednosti a záväzku starostlivosti o toho druhého, resp. o dieťa, ktoré by z tohto spojenia mohlo prísť. Keďže je antikoncepcia založená na strachu z počatia, nedostatku dôvery v Boha a jeho dobrotu, ba často až egoizmu jedného z manželov, vedie to ešte k inému dôsledku: zneplodnením sexuálneho spojenia sa žena stáva len objektom na naplnenie túžob a žiadostivosti, teda akousi „pomôckou“ na užitie si. Manželia sa vedome či nevedome neprijímajú celí so svojím „ja“, so svojím prežívaním tela, mysle, duše… chcú iba to, čo spôsobuje rozkoš. Nebudujú teda ani jednotu, ani úctu, ani dôstojnosť manželov, ani vzťah k Bohu, ale egoizmus – čím si odrezávajú cestu k vlastnej sebahodnote, ale aj k budovaniu svojho vzťahu a zabraňujú Božiemu požehnaniu v ich životoch.

 

Čistota v manželstve – je prejavením dôvery manželov Božím pravidlám v oblasti sexuality. Ak obaja dobre poznajú Písmo, vedia, že Boh si želá, aby sme milovali Boha celým svojím srdcom, rozumom, silou… a poznávali ho. To znamená rozumieť, aké dobro má pre nás vo svojich pravidlách. Fakt, že mám milovať svojho blížneho (a manžela/manželku na prvom mieste) do krajnosti, žasnúť nad ním ako nezaslúženým Božím darom pre mňa (a to aj vtedy, ak je život s ním náročný), cez ktorý ma Boh vedie ku svätosti, učí manželov pri vnímavosti na Božiu múdrosť úcte a rešpektu voči manželskému partnerovi. Ak sa takto dívam na Boha a na môjho manžela/manželku, viem a som rozhodnutý neprekročiť hranice lásky voči Bohu a nemu/nej. V telesnom prežívaní lásky medzi manželmi je čistota zárukou, že nebudem vyžadovať od svojho manžela, manželky také postupy, správanie, sexuálne techniky, ktoré by ju/jeho oberali o dôstojnosť, slobodu, sebaúctu a zdravie.

 

 

Jednota manželov – je vyjadrením rovnakého zmýšľania a správania sa oboch manželov z názorovej, duchovnej, výchovnej, emočnej, ale aj telesnej stránky. Nie je to doslovné vyjadrovanie sa presne tak ako môj manžel/manželka, ani kopírovanie názorov, pri ktorých nemám svoj. Nie je to ani strata duchovného prežívania ako muža či ženy a osobitosti svojej spirituality. Jednota nehovorí o vzdaní sa svojho daru a prínosu do výchovy či potlačení emócií a rozdielneho prežívania situácií. Jednota manželov znamená, že sa napriek rozdielnosti svojich pováh, darov, prejavov muža a ženy, duchovnej zrelosti zhodnú na pravidlách, forme a cieli názorov, duchovného smerovania ich manželstva, jednoty výchovy. Táto jednota sa završuje a napĺňa práve v manželskom objatí tým, že sa stávajú nielen jedným telom, ale nastáva úplné spojenie v jednote srdca, zmýšľania, výchovy, modlitby a života s Bohom. Manželské objatie sa tak stáva znamením, že muž a žena skutočne žijú svoje „my“ a hľadajú spoločné dobro a cieľ. Táto jednota je oslavou lásky a vďakyvzdaním Bohu za dar podobnosti obrazu Najsvätejšej Trojice.

 

Masturbácia – dosahovanie orgazmu bez pohlavného styku tak, že uspokojenie zažije len jeden alebo obaja z manželov, teda nedôjde pritom k fyziologickému spojeniu muža a ženy. Keďže manželské objatie znamená úplné vzájomné darovanie sa, ktoré masturbácia neprináša, nie je čistá ani prípustná pre veriacich manželov. Neprináša im vzájomnú radosť ani spojenie. Ak prežíva orgazmus len jeden alebo každý sám, vedie to k budovaniu egoizmu, nie jednoty a radosti z darovanej a prijatej lásky.

 

 

Prerušovaný styk – často používaný spôsob sexuálneho života aj medzi veriacimi manželmi. Nastáva vtedy, ak muž pred svojím vyvrcholením vytiahne úd von zo ženinej pošvy a jeho ejakulát so spermiami sa dostáva mimo intímnych častí tela ženy. Tento postoj je popretím plodivého aspektu, pre ktorý má byť otvorené každé manželstvo, a teda nie je ani čistý, ani morálne prípustný, hoci ho niektorí označujú ako jeden zo spôsobov nechemického „plánovania“ rodičovstva.

 

Sexuálna potreba – často sa zdôrazňuje ako prvá mužská potreba, ktorú je potrebné naplniť. Je pravda, že muž sa rýchlejšie vzruší a zatúži po žene, nie je pravda, že má právo na naplnenie každej takejto potreby. Treba rozlišovať, či je prejavenie túžby výsledkom jednoty v doterajšom našom dni či prežívaní a aj muž ho vníma ako spoločné naplnenie a dobro, ku ktorému ženu pozýva (a dobýja ju drobnými pozornosťami lásky v rôznych praktických situáciách dňa), alebo či ide o jeho osobnú žiadostivosť, kde žena poslúži len ako prostriedok jej naplnenia. Muž má nesporne väčšiu potrebu po telesnom spojení, no neznamená to, že ak ho nedostane vždy, keď po sexe zatúži, jeho manželka ho nemiluje a on umrie na nedostatok sexuálnych príležitostí. Tak nedokonale by určite Boh muža nevymyslel. Teda každé vynucovanie si a podmieňovanie sexuálneho spojenia mužskou potrebou je ďaleko od skutočnej lásky a nepomáha mužovi byť skutočným mužom. Nie je preto ani čisté, ani zjednocujúce, ani darujúce sa.

 

 

Slobodné sebadarovanie – je jedným z najdôležitejších prvkov manželského objatia. Znamená to, že každý z manželov sa dobrovoľne, bez nátlaku (vysloveného či podmieneného situáciou či strachom) daruje celým svojím telom, srdcom, mysľou, prežívaním druhému v manželskom sexuálnom spojení. Prvým znakom toho, že prišlo k slobodnému darovaniu sa, je radosť. Zachovať slobodu druhému v prežívaní manželského objatia znamená rešpektovať, že druhý nemusí vždy odpovedať na moju „chuť“ pozitívne a má právo vyjadriť nesúhlas s postojmi a praktikami sexuálneho života (prerušovaná súlož, antikoncepcia, masturbácia). Ak ide o morálne neprípustné spôsoby sexuálneho života (teda tie, ktoré narušujú dôstojnosť, slobodu, zdravie jedného z manželov a zabraňujú prokreatívnemu a zjednocujúcemu aspektu manželského spojenia), nie je ten z manželov, ktorý nesúhlasí, morálne zaviazaný požiadavkám druhého vyhovieť. Avšak je pravda, že má pokojne a láskavo pomenovať, prečo to vníma ako nedobré.

 

Zdržanlivosť – medzi mnohými manželmi neobľúbené slovo. Znamená zrieknutie sa manželského spojenia v čase, keď je žena v plodnom období, alebo je situácia zo zdravotného, časového či výchovného hľadiska nevhodná na spoločné manželské objatie. Ako sa správne k zdržanlivosti postaviť? Ona totiž nie je zlom, trestom či hlúpou nevyhnutnosťou, ktorú treba vydržať. Učí predovšetkým mužov skutočnému hrdinstvu a láske voči svojej manželke, kde moje chcenie pre jej a naše dobro ide bokom. Ak vidím zdržanlivosť ako prejav lásky voči druhému v tejto situácii/období, potom nie je problém byť kreatívny a inak prejaviť svoju túžbu po jeho/jej blízkosti. Objatie, pohladenie, bozky či pritúlenie, spoločné pozeranie filmov, rozhovor či vychádzka dokážu naplniť túžbu po láske niekedy väčšmi, ako vynútený sex či neprijateľné spôsoby sexuality. A: spoločná modlitba je v tomto období pomocou a darom, čo len jej krátka forma: „Pane, pomôž nám/mi vyjadriť teraz lásku inak.“