#mamyzaMamou: Mariánska úcta je ako dobrá polievka. Zahreje, dodá energiu a naštartuje
Zvlášť v tieto jesenné dni isto oceníme, keď nás na stole čaká pariaci sa tanier výdatnej tekutej stravy zvanej polievka. Nie všetci ju síce máme radi, ale občas si pár lyžíc usrkne každý. Hlavne ak nás trápi nádcha, chrípka alebo iná choroba. Mariánska úcta je ako dobre uvarená polievka.
Zdá sa to zvláštne prirovnanie? Vo svojej podstate však tento výrok úplne vystihuje podstatu. Vzťah s Máriou, teda mariánska úcta, rovnako ako jedenie polievky, nasýti, zahreje a pripraví žalúdok na druhé jedlo. Nie všetci a nie vždy si vieme urobiť názor, ako to s tou polievkou, ale i mariánskou úctou je. Je naozaj zdravá alebo je to len prežitok dôb minulých?
Ako skoro v každej oblasti, aj v tejto existuje niekoľko extrémov. Buď polievku vynechávame až zaznávame, alebo si myslíme, že k prežitiu nepotrebujeme nič iné, len ju. Tak je to aj s úctou k Panne Márii. Ako si k nej teda vybudovať správny vzťah? A prečo vôbec?
MÁRIA NEROBÍ NIČ ZA CHRBTOM SVOJHO SYNA. ANI NA JEHO ÚKOR
Ako polievka naštartuje trávenie, aby telo mohlo prijať tuhšiu stravu, tak nás čas s Máriou pripravuje na čas s jej Synom. Ona predsa nechce, aby sme hodiny strávili v rozhovore s ňou a k Ježišovi sa už nedostali. Tá, ktorá porodila Božieho syna, ho nikdy nezatieňovala. Nikdy nestrhávala pozornosť na seba a nechce to robiť ani teraz. Jediné, čo chce, je pomôcť nám prísť k nemu. Nie nadarmo sa hovorí: „Cez Máriu k Ježišovi.“ Naopak, s láskou nás k nemu smeruje. Ak sa teda pýtame, aká je tá správna miera úcty k nej, odpoveď znie: keď sa vďaka Márii dostaneme k Ježišovi, práve sme ju dosiahli. Nemusíme sa báť, že niečo prepískneme. Mária, ako správna mama, nás usmerní. Veď napríklad už len v takom ruženci celú pozornosť upriamuje na Ježiša.
MOJA MAMA MA NEMÁ RADA. PREČO BY MA MALA MAŤ TÁ BOŽIA?
Nemám rád polievky a preto ich nejem. A nemám rád ani svoju biologickú mamu. Preto nemôžem prijať ani Pannu Máriu ako svoju mamu. Pravda je, že nie každý má pekný vzťah so svojou mamou. Niekedy je vzťah s ňou zložitý a nevieme si k sebe nájsť cestu. Ako si vybudovať puto s Ježišovou mamou, keď s tou našou to vôbec nejde? Keď nás nechápe, alebo príliš kritizuje? Keď sa nezaujíma, alebo to robí až príliš? Ak sa pri svojej matke tu na zemi necítime dobre, asi si nevieme predstaviť, že pri tej v nebi to môže byť iné. Sme zvyknutí myslieť si a následne sa správať podľa našich skúseností. A tak si vzťah s Bohorodičkou automaticky porovnávame s tou našou. Ak teda túžime Máriu naozaj poznať, začnime práve týmto – neporovnávajme! Uverme, že Márii na nás naozaj záleží a chce byť blízko pri nás. A robí to rada odvtedy, odkedy ju o to pod krížom požiadal jej Syn.
AKO SPOZNAŤ NEBESKÚ MAMU? POMALY A POSTUPNE
Niekto by si mohol myslieť, že uvariť polievku nemusí byť až taká veda. Stačí mať ingrediencie, čas, chuť a trpezlivosť. Rovnako tak je to s mariánskou úctou. Ingredienciami v tomto prípade môže byť ruženec, litánie, či rôzne pobožnosti. O potrebe čase, chuti a trpezlivosti sa netreba rozpisovať. Pravda je však taká, že občas, aj keď máme všetko potrebné, niečo jednoducho nezafunguje. Polievka sa nedá jesť a mariánska úcta nechutí. Možno bolo niečo nekvalitné alebo sme niečo zabudli pridať, alebo sme sa celý proces pokúsili urýchliť. To sa, jednoducho, občas stane. Netreba sa však vzdávať. Varenie je proces. Vzťahy tiež. Pomaly a postupne sa isto naučíme, ako nielen variť polievku, ale sa aj rozprávať s Pannou Máriou. A ak sa stane, že to nevyjde ani pri x-tom pokuse, poprosme o radu skúsenejšieho, pogooglime alebo jednoducho vymeňme recept.
CEZ MAMU V NEBI K TEJ NA ZEMI
Vidíme, že vzťah s nebeskou mamou je naozaj dôležitý a treba na ňom pracovať. Čo však so vzťahom s tou pozemskou? Nebolo by smutné nepokúsiť sa zapracovať aj na ňom? Ako však na to? Znovu si spomeňme na polievku. Čo je dôležité, keď varíme nejaký nový recept? Držať sa postupu! Tak sa ho držme aj tu – neporovnávajme, doprajme si čas a nepresoľme to. Nejde to zo dňa na deň, no stačia maličké krôčiky, dostatok času a túžba spoznať Máriu a prijať ju za svoju mamu. Občas sa nám možno stane, že to – rovnako ako polievku – nedostatočne posolíme alebo naopak, presolíme. Netrápme sa. Cvik robí z „kuchtíka“ skutočného šéfkuchára.
Aj pisateľka tohto textu sa učí, že vzťah s mamou – jednou, ale aj druhou – sa buduje celý život. Dôležité je robiť to cieľavedome. Neprekáža ani vyšší vek, vzdialenosť, ani iné názory. Môj vzťah s pozemskou mamou sa časom zlepšuje kvôli tomu, že opakovane robím tú istú vec – už niekoľko rokov (minimálne) dvakrát do týždňa volám svojej mamke. Niekedy sa rozprávame o nepodstatných veciach – o počasí a domácnosti. Niekedy sa od obyčajných vecí dostaneme ku hlbšiemu zdieľaniu. Niekedy sú naše rozhovory osobné až intímne. Nebolo to tak od začiatku. Chcelo to čas, sebazaprenie, veľakrát aj prekonať nechuť a lenivosť. Občas som to nedosolila, alebo posolila až príliš. Ale podobným spôsobom si nachádzam cestu aj k nebeskej Mame. Rozprávam sa s ňou. Niekedy o maličkostiach, inokedy si pýtam radu. Občas s ňou idem na prechádzku a často s ňou varím – najmä polievky.