Manželia Gogolovci z Takoy.sk: Boh má v našej firme centrálne miesto
![Manželia Gogolovci z Takoy.sk: Boh má v našej firme centrálne miesto](/_next/image?url=https%3A%2F%2Fwp.slovoplus.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2022%2F06%2FA_28_06_2022_Archiv-manzelov-Gogolovcov-Ruzenka-Dvorscakova.jpg&w=1500&q=75)
Spoznali sa na kresťanskej „chatovačke“ rodinného spoločenstva. Od momentu prvého spoločného rozhovoru mali pocit, že sa poznajú odjakživa. Preto ich neodradila ani vyše tristokilometrová vzdialenosť, ani nepravidelné stretávanie a po viac ako štyroch rokoch chodenia sa rozhodli vstúpiť do manželstva a žiť na východe Slovenska. Tu si založili rodinu, v súčasnosti majú dvoch synov. A aj úspešnú firmu, ktorá dnes zamestnáva desiatky zamestnancov a poznajú ju ďaleko za hranicami Slovenska. Tatiana a Boris Gogolovci sa s nami podelili o to, aké to je byť kresťanom v biznise, čo by nemalo chýbať dobrému šéfovi, či s tým, čo považujú za svoj najväčší úspech.
Názov vašej firmy je „Takoy“, slovo zo šarišského nárečia, ktoré znamená hneď. Prečo práve toto meno?
T+B: Radi sa tak priznávame ku svojim koreňom. Zároveň to znamená, že chceme byť veľmi rýchli a flexibilní pri plnení požiadaviek našich zákazníkov. Znamená to aj istú proaktivitu, vášeň, zápal pre nové veci a nové nápady. Kto, ak nie my? Kedy, ak nie teraz, teda takoy? (úsmev)
Ako u vás vznikol nápad začať podnikať?
Boris: Obaja pochádzame z prostredia malých rodinných firiem a preto sme stále mali blízko k sebauplatneniu a kreativite. Keď teda prišla prvá šanca vytvoriť si e-shop, kreatívna Tatiana začala predávať prvé módne kúsky. Bolo to v roku 2009, teda v období finančnej krízy. Preto sme sa baleniu a príprave objednávok venovali po večeroch, keď sme prišli zo svojej práce. V začiatkoch nám pomáhala celá rodina. Tatianin otec a mama balili balíky, sestra tlačila štítky pre kuriéra, Tatiana robila faktúry a ja som odpisoval na maily. Takto fungovala z pivnice domu rodičov naša prvá manufaktúra (úsmev). Zaujímavé je, že v tej istej pivnici Tatianin otec začínal v roku 1991 vyrábať nábytok – história sa teda naozaj opakuje.
Podnikáte s metrovým textilom a žnete s ním úspech aj na svetovom trhu. Ako ste sa dostali k tejto netypickej komodite?
Boris: Za trinásť rokov „eshopovania“ sme vyskúšali niekoľko projektov. Prešli sme cez sedacie vaky k dizajnu, až sme sa napokon dostali k samotným látkam a založili značku Takoy.
Ako máte vy dvaja vo firme rozdelené úlohy?
Tatiana: Musím povedať, že práca v Takoy je vlastne mojím koníčkom. Okrem kreslenia a maľovania mám rada aj šitie. Už v ôsmich rokoch som so sesternicou navrhovala a na babkinej šľapacej singerke vyrábala vlastné modely nákupných tašiek. Ako štrnásťročná som si kúpila svoj prvý šijací stroj. Preto v Takoy riešim dizajn textilu od prvého nápadu na kresliacom tablete až po typy technológií, ako látky vyrobiť a potláčať. Boris je zasa organizačný typ. Venuje sa vedeniu ľudí a organizácii procesov – obchodu, marketingu a logistike.
Boris: Vnímame však, že kombinácia schopností nás obidvoch je práve to, čo robí Takoy jedinečným a dokáže nás odlíšiť od konkurencie. Samozrejme – od začiatku máme vo firme veľmi schopných a pracovitých ľudí, bez ktorých by sme takto vyrásť nedokázali.
ZA NAJVÄČŠÍ ÚSPECH POVAŽUJEME, ŽE MÁME SPOKOJNÝCH ZÁKAZNÍKOV
Čo vás na vašej práci najviac baví?
Boris: Bavia ma inovácie, nové projekty a nové trhy. Mojou túžbou je rozvíjať talenty ľudí, ktorí sa stali súčasťou Takoy a zdieľajú našu spoločnú víziu.
Tatiana: Veľmi sa mi páči, že naša práca je vlastne nekonečná studňa možností, nápadov a tvorenia. Ja sama mám z látok obrovskú radosť už keď tvoríme dizajn, a neskôr, keď si z nich niečo pre seba alebo rodinu vo voľnom čase reálne ušijem. Verím, že takúto radosť prinášame aj našim zákazníčkam či zákazníkom.
A s čím, naopak, zápasíte?
Boris: Nebaví nás byrokracia slovenských úradov. (úsmev)
Čo považujete za svoj najväčší úspech?
Boris: Asi to, že máme skvelých a spokojných zákazníkov, bez ktorých by Takoy nebol.
Je niečo, čo by ste si v rámci podnikania ešte radi splnili?
Boris: Ako lokálpatrioti by sme radi z našich kolegov v Bardejove vybudovali komunitu ľudí, ktorá bude inšpirovať ďalších k tomu, aby sa vrátili do tohto krásneho UNESCO mesta, aby sa Bardejov nevyľudňoval. Aby absolventi univerzít nemuseli odchádzať za prácou do zahraničia, ale mohli nájsť dôstojné profesijné uplatnenie aj v takomto malom meste.
BOH NÁM UKAZOVAL AJ V DOBRÝCH, AJ V ZLÝCH ČASOCH, ŽE JE S NAMI
Kde má vo vašej práci, ale aj živote, miesto Boh? Mali ste to tak nastavené od začiatku vášho podnikania?
T+B: V súčasnosti má Boh v našej firme centrálne miesto, inak by to nemalo význam a bolo by to len márne naháňanie sa za peniazmi. V dobrých a zlých časoch nám Boh stále ukazoval, že je s nami a že túto firmu vedie a my sme jeho správcovia. Samozrejme, že sme si prešli vývojom a trvalo nejaký čas, kým sme sa v tomto vnímaní dostali tam, kde sme dnes.
Aké je to byť kresťanom v biznise?
Boris: Ak je podnikanie povolaním k niečomu vyššiemu, tak je kresťanstvo veľkou výhodou. Dáva príležitosť charakteru, obetavosti, pokore a veľkodušnosti. Páči sa mi myšlienka môjho kamaráta, ktorý na otázku, či je možné v dnešnej dobe kresťansky podnikať, odpovedá protiotázkou: „A je možné podnikať nekresťansky?“
Boris, vy ste súčasťou kresťanských konferencií pre podnikateľov, kde aj prednášate. Prečo?
Boris: Prednášam na kresťanských konferenciách, aby sa myšlienky hodnotového podnikania, slúžiaceho líderstva a rozvoja charakteru stali bežnou súčasťou kresťanských firiem na Slovensku. Veď hlavne kresťania by mali mať úprimný záujem o druhého človeka – či už na pracovisku alebo mimo neho.
Čo znamená pojem „slúžiace líderstvo? Čo je jeho podstatou?
Boris: Podľa mňa ho zadefinoval Ježiš, keď povedal, že prišiel slúžiť – a nie dať sa obsluhovať. V každodennej praxi to znamená, že líder nemá byť ten, čo sedí vo veľkom kresle a rozdáva rozkazy, ktoré majú byť bez výhrady splnené. Práve naopak, je to ten, ktorému záleží na ľuďoch, je im blízky, snaží sa im porozumieť. Má im pridávať hodnotu, oceniť ich a pomôcť im rásť tým, že im pomôže objaviť a rozvíjať ich talenty. A to si vyžaduje veľa času a často aj obety – je to naozaj služba.
Čo by podľa vás nemalo chýbať dobrému šéfovi?
Boris: Vo firme máme štyri základné hodnoty, ktoré vnímam, že sú univerzálne nielen pre nás, ale pre všetkých, ktorí by chceli niekoho viesť. V prvom rade je to aktívne budovanie vzťahov postavených na dôvere. Druhou hodnotou je úprimná a otvorená komunikácia založená na láskavej a pravdivej spätnej väzbe. Treťou je zodpovednosť predovšetkým za svoj vlastný špičkový výkon a štvrtou je neustála chuť inovovať a podporovať kreativitu. Tieto hodnoty sú pomôckou k tomu, aby som pomáhal tým okolo mňa rásť.
KEĎ CHCETE DÁVAŤ, MUSÍTE AJ ČERPAŤ
Manželmi ste trinásť rokov a rovnako dlhý čas spolu podnikáte. Ako sa dá skĺbiť manželstvo a práca tak, aby to dobre fungovalo? Nemáte zo seba niekedy „ponorku“?
Tatiana: Je pravda, že spolu fungujeme dvadsaťštyri hodín denne. Mnohí sa nám čudujú, ako sa to dá, ale nám je to úplne prirodzené a nevieme si to inak predstaviť. To si vynahrádzame tie roky pred manželstvom, keď sme sa takmer nevideli. (úsmev)
Výzvou je pre nás po príchode z práce vypnúť a do firemných starostí neťahať naše deti.
Ako oddychujete? Čo vám pomáha udržať si správne poradie hodnôt v živote?
Boris: Veľmi radi cestujeme, pretože to otvára nové horizonty a pomáha vypadnúť zo zabehanej rutiny. Veď to poznáte – keď chcete dávať, musíte aj niekde čerpať. A práve preto platí, že to úplne najdôležitejšie je každodenné stíšenie sa a stretnutie s Tým, ktorý dáva všetkej našej námahe zmysel.