Muž môj, pomôž mi oddýchnuť si

Muž môj, pomôž mi oddýchnuť si
Môj drahý manžel,
často sa ma pýtaš, ako mi môžeš pomôcť. Niekedy ma nič nedokáže otráviť viac. Niekedy sa mi jednoducho nechce vysvetľovať a vravím si, že tú kopu oblečenia na žehlenie vidia až na Mesiac. Ako je teda možné, že ty ju dokážeš prehliadnuť? Viem, že často nie je priestor ani čas na dlhší relax. Uprostred roka a všetkých povinností sa jednoducho nevieme odpratať preč a stopercentne si oddýchnuť. No existujú maličkosti, ktorými si vieme – ktorými mi aj ty vieš – uľahčiť starostlivosť o domácnosť a všetkých jej členov. Ponúkam ti preto niekoľko praktických tipov, ako mi môžeš pomôcť oddychovať. A to bez toho, aby si ma predtým vytočil.
1. Nauč sa, kde majú naše deti všetko oblečenie, vrátane spodnej bielizne a ponožiek.

Poznáš to. Odhodláš sa zobrať deti von bezo mňa. Jednému však nevieš nájsť čisté tričko, druhej chýba obľúbená ružová ponožka a tretia reve, lebo si jej obul cudzie topánky. Sľúbená chvíľka relaxu je preč. Lebo počúvať ten krik a nespokojnosť je horšie, ako keď ich vypravím na prechádzku sama.

2. Spoznaj náš byt a všetky jeho zásuvky, skrinky a odkladacie priestory.

Veľmi mi pomôže, keď po umytí riadu odložíš všetky hrnce tam, kam patria. (A na miesto hrncov si môžeš dosadiť aj šatstvo, drogériu, knihy… čokoľvek ti napadne.) Nemusím ich potom hľadať a strácať drahocenný čas a nervy pri ich hľadaní. Nemusím sa hnevať ani kupovať nové riady.

3. Nekomentuj, ak doma nenájdeš dokonalý poriadok.

Nie vždy sa mi podarí udržať náš príbytok čistý a voňavý. Ver mi, že ma to veľmi trápi. Neraz sa preto cítim neschopná. Neraz som z toho nervózna, nešťastná a vyčerpaná. Neraz sa mi stáva, že aj pri najväčšej snahe a po celodennom upratovaní je na sklonku dňa náš byt ako po výbuchu a mne je z toho do plaču. No tvoj nespokojný pohľad a neláskavé slovo nevyčistí tie škvrny na podlahe ani nepozbiera rozhádzané hračky.

Muž môj, pomôž mi oddýchnuť si

 

4. Nechaj ma ráno spať

Odkedy máme deti, málokedy sa stane, že prespím celú noc. Ocením preto, keď ma ráno aspoň cez víkendy alebo prázdniny necháš spať. Ak pri tom naše ratolesti aj nakŕmiš a naženieš ich, aby sa umyli a obliekli, vyčaríš mi úsmev na tvári. Raňajky do postele by tiež potešili. Ale to až po tom, ako sa uistíš, že som už naozaj hore.

 

5. Keď si zabudneš nákupný zoznam, improvizuj.

Raz som čítala, že nič nie je väčším testom samostatnosti, ako poslať muža na nákup a vypnúť si telefón. Je to možno vtip, ale aj veľká pravda. Ak sa vyberieš na nákup, nemôžem si oddýchnuť, pokiaľ mi každú chvíľu voláš. Nemajú mlieko tej značky, ktorú bežne nakupujeme? Kúp iné. Majú cestoviny v dobrej cene? Vlož ich do košíka. Nemusíš mi preto sms-kovať. A ak ma chceš potešiť, nepýtaj sa, či si dám čokoládu alebo zmrzlinu. Jednoducho kúp obe.

 

6. Nečakaj na môj pokyn, narážku alebo požiadanie. Že je drez alebo kôš na bielizeň plný, vidíš aj sám.

Len máločo ma poteší viac, ako keď „sa niečo spraví“ samo od seba. Bez toho, aby som na to musela upozorňovať. A je úplne jedno, či ide o umytý riad, poskladanú bielizeň alebo ustlanie postelí.

 

7. Snaž sa zapamätať aspoň päťdesiat percent toho, čo hovorím.

Toto je jedna z najfrustrujúcejších vecí, ktorú som kedy zažila. Pocit, že niečo som už opakovala hádam aj stokrát, ale napriek tomu si to nepamätáš. Je to horšie ako pri našich deťoch. Pri nich ma tak neprekvapuje, že im veci vypadávajú z hláv. Pri tebe ma to však neustále udivuje. A áno – aj rozčuľuje. Nuž a povedzme si úprimne – nahnevaná žena nevie relaxovať. Akokoľvek sa snaží, nejde to. Tak naštartuj a precvičuj svoje mozgové závity. Niekde ti tam určite ostalo, kedy má najstarší školský výlet a kedy ho treba zaplatiť.

Sme iní. To je jednoducho fakt. Neviem, či niekedy tu na zemi úplne pochopím, ako rozmýšľaš. Niekedy je to veľmi ťažké prijať a s niektorými vecami sa asi musím len zmieriť. Niekedy si sama neviem povedať, že všetko nemusí byť tip-top, aby som si mohla vyložiť nohy a len tak byť. Často mám pocit, že všetko musím urobiť ja, že všetko stojí a padá na mne. Dnes si sypem popol na hlavu a priznávam, že to tak nie je. A tak ťa prosím, pomôž mi oddýchnuť si – nechaj ma zapojiť ťa do kolobehu povinností, ktoré sa „musia“ urobiť. Viem, že sa toho chytíš ako najlepšie vieš. A ja sľubujem, že sa budem snažiť oceniť tvoju snahu, prehltnem (väčšinu) ironických poznámok a nechám ťa, aby si mi pomohol oddýchnuť si.

Téma+

Na čo si dať pozor pred svadbou?

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00

Obchod+