Najlepší kamoš? Môj manžel!
Koľkí z nás, žijúcich v manželstve, môžu dať na túto otázku takúto odpoveď? Ponúkame vám sedem tipov, ako sa k tomu viac priblížiť.
Ak túžite skutočne mať svojho manžela ako doživotne najlepšieho priateľa, potom potrebujete budovať niekoľko dôležitých pilierov:
1. Prvenstvo
Pamätám si, že keď to medzi nami dvoma začalo iskriť, všetci ostatní šli bokom, počnúc rodičmi a končiac kamarátmi, ktorých sme mali mnohých spoločných. Môj manžel/manželka má a musí byť prvý medzi ľuďmi, komu patrí moja pozornosť, neha, čas, obetavosť, útecha či milosrdenstvo. Pred ním má stáť už len Boh. Toto prvenstvo nestačí registrovať, ale je potrebné aj hovoriť o ňom tomu druhému.
Viete, ako zaboduje veta „stále si pre mňa najdôležitejší človek na svete“? (Kedy ste ju tomu druhému naposledy povedali?) Vedieť, že v ňom/v nej mám to najlepšie, čo som kedy mohol dostať, znamená aj nutnosť oceniť to a opatrovať svoj „poklad“. Ak toto vyznanie „prilepí“ môj manžel bozkom alebo Kofilou, nechcite vedieť, čoho som schopná. 🙂
2. Jedinečnosť
Vždy hovorím svojej mame, že jej zať je najlepší na svete, lebo je jediný a jedinečný. Pravdupovediac, budovať vedomie jedinečnosti a vzácnosti v tom druhom je drina. Veľmi rýchlo sa totiž stráca v opare špinavých ponožiek, neumytých riadov a časového stresu, keď stačí málo a zabudneme, čo za exemplár to vlastne máme vedľa seba.
Navyše, doteraz bol pre každého z nás ako dieťa „top“ človek mama alebo ocko. Najlepší. Nevedeli sme si predstaviť niekoho múdrejšieho, šikovnejšieho, obetavejšieho, zručnejšieho… ako toho, koho sme mali doma. Ak sme v manželstve, teraz je „doma“ niekde inde, ako bolo – a ja tam mám niekoho, nad kým je stále prečo žasnúť a stále je dôvod, prečo mu/jej hovoriť o tom, ako neuveriteľne presne dopĺňa moje „ja“.
3. Najtajnejšie tajomstvá
Sú veci medzi nami, ktoré nepoviem ani vlastnej mame. Pretože sú iba naše. Pretože patria k našej intimite a daru najzákladnejšieho spoločenstva. Niežeby nebola moja mama alebo moja kamoška občas zvedavá čo a ako… a niežeby raz jedného, raz druhého nesvrbel jazyk s potrebou vyklopiť veci hneď. No napriek tomu si nechávame tú našu trinástu komnatu iba pre seba: v dobrom aj zlom.
A tak žiadne vrabce nečvirikajú o tom, na čom sme sa dohodli ohľadne najbližšieho výletu vo dvojici. Rovnako ako nie je verejnou informáciou fakt, ako som sa vyrovnala (a môj drahý tiež) s tým, čo nám naposledy vyparatil náš synáčik. To, čo zažívame, čo nás spája, patrí iba nám.
4. Exkluzívny čas
Opýtam sa: ak volá dobrá kamarátka, kamarát, zdvihnete hneď? A ako to vyzerá, keď volá či píše manžel? Jednoducho sa pýtam, či viete vždy poskytnúť tomu prvému, najdôležitejšiemu a najdôvernejšiemu človeku, akého len môžete mať vedľa seba, neobmedzený čas – v rámci našich ľudských možností. Má môj manžel pocit, že môže so mnou hovoriť, koľko sa mu chce, alebo vníma, že ma ruší a vlastne ani nemám chuť počúvať ho?
Viem mu jemne a vtipne naznačiť (ak sú veci neodkladné), že ak pôjde so mnou pozbierať bielizeň, náš rozhovor môže pokračovať? Vieme si urobiť čas kdekoľvek a kedykoľvek, od päťminútového objatia až po štvordňový únik vo dvojici? Zatiahnuť „ručnú“ a darovať si láskavosť počúvania a zdieľania je niečo, čo presahuje akékoľvek iné priateľstvo.
5. Humor a smiech
Nikdy bez neho nelezte ani do jedného manželského dňa! Život nám prináša toľko náročných okamihov, že ak by sme ich trošku nenadľahčili smiechom, stiahol by nás ku dnu. Smejme sa spolu, dávajme dôvod na humor pri každej príležitosti bez toho, aby to bola irónia alebo satira.
Čudovali by ste sa, ale každú hodinu existuje milión príležitostí, ako to urobiť. Prehodenie jemnej vtipnej poznámky často odľahčí situáciu a dovolí nám dívať sa do budúcnosti s nádejou.
6. Právo veta
Keďže sa poznáme (a ďalej poznávame) ako staré bačkory, keďže vieme o všetkom do detailov a zákutí duše, vieme najlepšie rozlíšiť, keď ten druhý „uletel“ príliš mimo. Byť tým, kto povie v láske a v rešpektovaní slobody toho druhého pokojne medzi dvoma pármi očí: „Toto nie je dobré. Toto si prepálil/prepálila.“
Nie raz som práve vďaka takému pokojnému ohláseniu pravdy prijala (od iného by som to vzala ťažko), že som kdesi akosi urobila chybu – a platí to aj naopak. Navyše, toto vypovedanie o omyle má punc dôveryhodnosti a najláskavejšej lásky a preto posúva a nie ničí.
7. Požehnanie
Môže ho dať mama dieťaťu a pred Bohom nemá žiadna iná prosba ako materská za dieťa prednosť. Rovnako to platí z povahy stavu o modlitbe za môjho manžela, manželku: nech treba vyprosiť čokoľvek.
Moc manželkiných a manželových modlitieb jedného za druhého, ba už len malinký krížik ráno pred odchodom do práce je viac ako len gesto. Patrí do našej každodennej výbavy spolu so spoločnou modlitbou? Je naším prepojením reality a duchovna, keď prinášame všetko to, čo nás presahuje?
Inak, všimli ste si? Presne také isté „zásady“ vzťahu platia aj medzi Bohom a mnou – ak má byť vzťah ozaj silný a dôverný.