TOP

Najvoňavejšia z tých, ktorí kedy žili

Ako dieťaťu mi povedali: „Nikdy nerob nič, čo by si si nedokázal predstaviť robiť Máriu. Lebo ak by si tak spravil, bude sa červenať.“ Takýto koncept Márie som teda odvtedy mal… ako majú mnohí dnešní veriaci: pre nich je Mária nereálna, až nepríťažlivá.

Autor: Christopher West

Stvoriteľ stvorený

Boh tak ponížený

Uzavretý v lone úbohej mladej dievčiny

kričím, Bože, Bože, si blázon!

A s rozpálenou túžbou

idem skúmať, kto je táto mladá žena

čo spojila Milovníka s milovaným

prezerajúc si ju od hlavy po päty

A čím viac sa na ňu dívam, tým viac pôžitku mi dáva

Zdá sa tehotná

Ukazuje…

(prebraté z básne svätej Kataríny Sienskej)

 

 

Kto je táto žena?

Novodobá mystička Caryll Houselanderová vyjadrila pocity mnohých pravidelne chodiacich do kostola voči Márii:

„Keď som bola malým dievčaťom, povedali mi:  ‚Nikdy nerob nič, čo by si si nedokázala predstaviť robiť Máriu. Lebo ak by si tak spravila, bude sa červenať. ‘ Odvtedy sa mi snaha nedať dôvod Panne Márii červenať stala posadnutosťou… Máriu som si totiž vedela predstaviť len ako vznášajúcu sa na obláčiku alebo ako gypsovú sochu. Napokon som sa zlomila a z nudy a zúfalstva som začala vzlykať… Takýto koncept Márie som mala vďaka zbožnej výchove. Nanešťastie, majú ho mnohí dnešní veriaci: pre mnohých katolíkov je Mária nereálna, ba čo viac, až nepríťažlivá. Niet divu, veď takmer všetko, čo nás o nej učia, je prehnane sentimentálna domnienka.“ (Matka Krista)

Neskôr počula „pozoruhodnú rehoľnú sestru“, ako napráva dievča, ktoré si myslelo, že Márii ani len nevedela nič o sexe kvôli svojej „čistote a nevinnosti“. Mníška zvolala: „Somariny! Keď mala Panna Mária pätnásť, vedela o živote všetko od A po Z. Evanjelium to dokazuje.“ Tak sa začalo Carylline hľadanie „skutočnej Božej Matky“. Objavila ženu „stravovanú ohňom lásky“, ženu, „ktorá nie je len človekom, ona je ľudskosťou. Je tým, čo to znamená byť človekom.“

 

 

Hovoria sa o tebe slávne veci!

Čo môžeme povedať o Márii? Je najkrajším zo všetkých Božích stvorení, jedinou chválou ľudského pokolenia. V nej vidíme naplnenie všetkých Božích plánov s ľudstvom. V nej vidíme splnenie správne nasmerovaného erosu, ľudskej túžby po nekonečne naveky napĺňanej Nekonečným. V nej vidíme stelesnenie nevesty, ktorá ako predstaviteľka celej ľudskej rasy dáva svoje „áno“ Božej žiadosti o ruku s takou totálnosťou, že doslova počala večný život vo svojom lone. V Márii vidíme extázu, do ktorej sme pozvaní na večnej svadobnej hostine. V nej vidíme Božie mesto, otvorené brány neba, svätyňu svätých, svadobnú komnatu, kde sa navždy konzumuje manželstvo neba a zeme.

Keď pochopíme nenahraditeľnú a neopakovateľnú rolu, akú Mária zohráva v dejinách spásy, v zhode s Tradíciou Cirkvi, spoznáme šepot tejto „ženy“ v celom Písme. Predznamenala ju Eva a všetky úctyhodné ženy Starého zákona; hovoril o nej Zákon a proroci; dá sa vidieť v knihe Múdrosti a v Piesni piesní; je naplnením archy zmluvy, svätostánku, stanu stretnutia, chrámu, Božieho domu. A tak „vstúpiť do Pánových nádvorí“ je v hlbokom mystickom zmysle Písma, ku ktorému nás pozýva Cirkev, vstúpiť do Máriinho tajomstva. Ona je predsa miestom spočinutia Pána, je „Božím mestom“, je stelesnenou „krajinou vydatou“ za Pána (porovnaj Iz 62, 4), je „úrodnou pôdou“, v ktorej sa Božie Slovo zakorení a vydá plnú úrodu (pozri Ž 67,7 a Mt 13,8).

 

 

Keď sa naše oči otvoria na tieto mystické poklady, nedá sa nám nevidieť tajomstvo Márie všade v Písme:

Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie.

O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám.

Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce. Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha ako prebývať v stanoch hriešnikov.

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov.

(porov. Ž 27; 84; 87)

Bez Márie by sme nikdy nemohli skutočne spoznať ducha našej viery.

Tento „duch“ nie je nik iný než Svätý Duch, večné, nesmrteľné semeno Božie, ktoré padlo ako nebeská rosa na úrodnú pôdu Máriinej záhrady. (pozri Lk 1, 34-35; Mk 4, 8) Božský vietor „veje, kam chce“, ako povedal Ježiš (Jn 3, 8), a my vieme, že chce viať na Máriu! Cirkev počuje Máriinu odpoveď na tento tajomný vietor v týchto známych slovách nevesty v Piesni piesní: Vstaň, vetrík severný! Zdvihni sa, vánok od juhu! Prevejte moju záhradu! Nech sa jej vôňa roznáša…! Ó, keby prišiel milý môj do svojej záhrady a keby požíval jej znamenité ovocie!“ (Pies 4, 16)

 

 

Svätý Ľudovít z Montfortu nám hovorí, že v Máriinej úrodnej záhrade sú „nevysloviteľné bohatstvá, krásy, výnimočnosti a sladkosti… Sú tam záhony,… ktoré vôňou okúzľujú samých anjelov.” (O pravej úcte k Panne Márii, 261) Ako Kristovi nasledovníci sme aj my povolaní vojsť do tejto „záhrady zrelého potešenia“ a „narodiť sa znova“ z Márie, našej duchovnej matky (porov. Jn 3, 3-13). Takto sa staneme ozajstnými apoštolmi novej evanjelizácie: musíme všetko predať a kúpiť úrodné pole (Máriu), na ktorom je skrytý Kristov poklad (Mt 13, 44). A musíme ustavične bývať v tomto „novom Edene”, tomto „raji zrelého ovocia”. 

„Ako ťažko však hriešnici ako my získajú povolenie, spôsobilosť a svetlo vstúpiť na také vznešené a sväté miesto,“ poznamenáva Ľudovít z Montfortu. (O pravej úcte k Panne Márii, 263) „Niektorí,“ vraví, „a týchto bude najviac,“ „sa zastavia iba pri vonkajších prejavoch.“ Podaktorí, nie mnohí, „vstúpia do jej vnútra, no vystúpia iba na prvý stupienok. Kto vystúpi na druhý? Kto príde až na tretí? A napokon, kto tu vytrvá?“ (O pravej úcte k Panne Márii, 119) „Tá duša nájde samotného Boha v jeho skvelej záhrade.“ (Tajomstvo Márie).

Mária, hviezda novej evanjelizácie a uchvatiteľka sŕdc, modli sa, aby sme mali milosť vojsť do tvojej najnádhernejšej záhrady, nájsť tam Boha a deliť sa o nekonečný poklad, ktorý tam nájdeme, so svetom. Amen.

Tento text vychádza s láskavým dovolením Corproject.



Komentáre