Ne/odovzdaná

V detstve mi babka hovorievala, aby som si dávala pozor, za čo sa modlím, lebo podľa toho, čo sa v jej generácii tradovalo, keď chcel Pán Boh niekoho potrestať, splnil mu, o čo ho prosil.

Dnes už viem, že to tak nie je. Napriek tomu sa stále presviedčam o tom, že máme byť pripravení na všetko, čo Boh koná, keď ho o niečo prosíme. A že tá naša odovzdanosť môže z času na čas dostať aj zabrať.

Jeden nikdy neuverí, ako si dobrý Pán Boh môže urobiť srandu z vypočutej modlitby. Aspoň toto bol môj prvotný pohľad na to, čo sa stalo. Prednedávnom sme sa totiž s manželom začali modliť deviatnik za nájdenie zamestnania, ktorý dala zdieľať moja kamarátka – rehoľná sestra. Na sociálnej sieti nevinne povzbudila ostatných, že sa k nej môže pridať ktokoľvek, kto to potrebuje a priložila k tomu link. Doma sme si povedali, že ideme do toho. Už nejaký čas som totiž hľadala svoje miesto a modlila sa o Božie vedenie. Nutne som sa potrebovala niekam pohnúť. Akurát, že som netušila kam.

Ako si iste pamätáte na zázraky s mojimi svokrovcami, tak v našom príbehu nastali neočakávané zmeny. Hoci bol svokor z pôvodnej diagnózy uzdravený, resp. sa jeho choroba dostala do remisie, pridružili sa k nej komplikácie, ktoré viedli k tomu, že si ho Pán povolal k sebe domov štvrtého augusta počas Jubilejného roka. Táto skutočnosť mi dáva neskutočnú nádej a vieru v jeho spasenie i dôveru v nekonečné Božie milosrdenstvo.

PREKVAPIVO VYPOČUTÁ MODLITBA

Medzi iným sme doma pokračovali v procese modlitieb. Ani vo sne by mi nenapadlo, čo sa tým spustí. Dostala som totiž ponuku ísť pracovať do nemocnice. A teraz počúvajte kde konkrétne – Onkologicko-hematologický pavilón, kde Riško zomrel a kde dlhodobo ležal jeho otec. Toto nevymyslíš. Pýtala som sa v duchu Pána, či si zo mňa robí srandu. Veľmi som vo vnútri zápasila. S vlastnými predstavami, ktoré nosím v srdci a ktoré mi vôbec nekorešpondovali s ponukou, ktorá prišla, ale aj s predstavou, či budem schopná denne sa prizerať ľudskému utrpeniu, ktoré sa ma stále bytostne dotýka.

Často som od iných počúvala, že na takých oddeleniach si na to človek časom zvykne. Možno. Keď však prejdeš touto Getsemanskou záhradou, za každou parochňou, zožltnutou tvárou, či rapídne stratenými kilami vnímaš príbeh, ktorý dobre poznáš, keďže si si tým prešla.

ODOVZDANÁ

A tak som po dohadovaní s Bohom pracovnú ponuku prijala. Z akého dôvodu som tu a na ako dlho, neviem. Viem iba, že tu mám byť. Nateraz. Niektorí sa ma totiž pýtali, či som si istá, že je to Božia vôľa pre mňa. Nie, istá si nie som. Ale kráčam krok za krokom, deň za dňom. Ani prvá indikácia, že táto ponuka prišla počas novény, nie je pre mňa zárukou. Po Riškovej smrti som sa totiž naučila nevyhodnocovať situáciu podľa momentálneho stavu, ktorý sa javí, ale s odstupom času. Dáva mi to priestor pozerať na veci s nadhľadom. Emócie opadnú, pohľad sa vyjasní, obraz sa dotvorí. Skôr či neskôr pochopím. Alebo aj nie, lebo…

„Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia.“ Rim 8, 28

Foto: pexels.com