TOP

Netrhaj svoje srdce na kúsky, prosím!

Možno máš pocit, že to tak bude lepšie: poctivo ho rozdelíš podľa toho, ako cítiš. Bohu takých sedemdesiat percent, nejakých dvadsať percent manželovi, a potom zvyšok nejako domrvíš. Len: nikdy ti to nebude vychádzať naplno, aby bolo všetkým dosť.
Ako to dobre podeliť?

A to všetko, zatiaľ, len podľa teba.

Možno, ak by si sa pýtal tých, o ktorých si myslíš, že si zaslúžia tvoju lásku a pozornosť, dostal by si kadejaké odpovede. A niektoré by ťa pekne položili alebo minimálne dostali do nepokoja a rozpakov.

Moji rodičia ma vychovali. Mám voči nim zachovať svoju  úctu a lásku. Koľko percent, aký kus srdca im mám dať teraz, keď som sa stal manželom/manželkou?

Moji bratia a sestry, moja rodina, toľko úžasných zážitkov a väzieb! To sa nedá len tak strihnúť, zabudnúť, odstrániť. Aký diel darovať im?

No a je tu aj ten, ktorému som sľúbil vernosť a lásku. Človek, ktorý mi nebol daný od narodenia ako „výbava“ v rodine, ale ktorého som si vybral ja. A ktorý mi je teraz najbližší – alebo by mal byť. Och, bude treba kdesi  ubrať z percent môjho rozdeleného srdca, lebo… tento človek si ho zaslúži viac!

A ešte Boh, to je problém! Ako mu dať kus zo seba, keď už som to kadejako preratúval, kalkuloval a aj tak mi to nesedí?

 

 

Nedeľ, opusti!

Nerob, prosím, žiadne delenie ani žiadne percentá, žiadne odhady a žiadne prepočty času, možností, príležitostí, zásluh a potrieb.

Netrhaj, prosím, svoje srdce na márne kusy iba preto, lebo máš pocit, že tak je to spravodlivé.

Nie. Tvoje srdce má ostať úplne celé. Ak ho rozdelíš, nebudeš to ty sám, taký, aký si, aký máš byť podľa Božích mierok a plánov. Nerob zo svojho srdca franforce.

Presne pre to Boh chcel, aby si teraz, keď si sa rozhodol pre manželstvo, opustil všetko to, čo bolo.

Paradoxne práve týmto krokom „odstrihnutia sa“ a úplného darovania sa presne tomu človeku, s ktorým ste spolu dvadsaťštyri hodín, od rána do ďalšieho rána telom aj dušou spojení, sa tvoje srdce stáva tým najlepším darom pre druhých.

Pretože láska, ktorú prežívate, v ktorej zrejete, s ktorou prekonávate prekážky, s ktorou plačete a smejete sa vy dvaja a Boh s vami, robí tvoje srdce krajším, schopnejším milovať, citlivejším pre druhých, ochotnejším darovať sa, pripraveným počúvať a porozumieť.

Toto všetko sa učíš, keď ste ty a on/ona pripútaní k sebe láskou, ktorú vo vás živí Boh. Pretože to on z vás robí jedinečnú jednotku, najmenšiu bunku Cirkvi, ktorá v tejto jednote môže otvoriť dvere a dať sa nasýtiť iným z daru lásky medzi vami.

Nikdy by sa to nepodarilo, ak by si neopustil to a tých, ktorí boli pred tvojím manželstvom pre teba takí dôležití. Ako by ste mohli vy dvaja stavať stavbu svojho života, svoj dom lásky, ak by si svoje tehly v akomkoľvek pomere ponechával kdekade?

Nie, stavaj tento dom celým srdcom, bez zvyšku.

 

Nikdy nevieš, kedy príde čas (a možno to bude skôr, ako si myslíš ty či tvoji drahí z pôvodnej rodiny), keď ich bude treba prichýliť, ošetriť, vypočuť… len v dome, ktorý bude pevne stáť, sa budú cítiť isto, prijatí. A to napriek tomu, že to teraz aj teba, aj ich bolí. Napriek tomu, že nesúhlasia alebo sú rozčarovaní. Napriek tomu, že je pre nich ťažké rešpektovať vašu samostatnosť. Napriek mnohým zraneniam od nich, ktoré si utŕžil kedysi alebo práve teraz. Napriek tomu opusti, nedeľ svoje srdce.

Opustenie totiž neznamená zabudnutie, neúctu, neprijatie. Opustenie znamená krok zrelosti, kedy si pripravený vykročiť sám, bez sprevádzania rodičov, na miesto, kam si povolaný, s človekom, ktorý ti bol daný.

Nevyčítaj si to. A tiež nedovoľ, aby ti to bolo vyčítané. Si dobrý syn, si dobrá dcéra, ak máš odvahu opustiť, a pritom ponechať otvorené dvere do vašej lásky. Dobrí rodičia dôverujú, že tento krok zrelosti a darovania sa zvládneš: a sprevádzajú ho modlitbou a láskavosťou, trpezlivosťou a pokojom.

 

 

Najlepšia investícia

Opustiť je najlepšia investícia, akú môžeš urobiť, predovšetkým pre toho druhého, ktorého máš robiť šťastným. Ako by sa to pri všetkej láske dalo, ak by si stále bral ohľad na iných, ktorí sa vašim sobášom posunuli v rebríčku hodnôt nižšie, v rovnakej miere, ako na svojho manžela?

Je toľko vecí, ktoré s ním potrebuješ prerozprávať, zladiť, premodliť. Je toľko času, ktorý potrebujete spolu tráviť pri práci, odpočinku, čítaní, modlitbe, smiechu aj plači… každý deň, až do smrti, bude čo riešiť, za čo ďakovať, o čo prosiť, čo odpúšťať, komu poslúžiť, koho počúvať. Ako by sa to dalo, ak by si neopustil, ak by si svoje srdce delil?

Tvoje manželstvo ti za tento krok odvahy a dospelosti lásky stojí – a ver, že Boh tento krok samostatnosti požehná.



Komentáre