TOP

Nič mi nie je!

Dostala som správu, nad ktorou som sa musela smiať (aj keď trochu od hanby) a môj drahý tiež – pretože situáciu dôverne poznal. Hej, prišla od manželky.

Problémy v komunikácii medzi mužom a ženou stále sú a stále je sa čo učiť. V čom chybí žena a v čom muž, keď sa spolu rozprávajú? (Alebo by sa mali rozprávať?)

 

Zamknuté

To, že žena bola Bohom stvorená ako nepreniknuteľné tajomstvo a doživotná výzva na poznávanie bez hrozby nudy, už mnoho mužov prijalo. Aj fakt, že ju treba neustále dobývať a že v manželstve neexistujú vyložené nohy, lebo vzťah je hotový, netreba už nič robiť. Pravda však je, že my ako ženy často neustriehneme hranicu tajomna a územie manželského zdieľania a spoločnej intimity duše.

Ak ste vstupovali do manželstva s tým, že ste nevedeli prestať rozprávať a hovorili ste o všetkom, aj o farbe ponožiek a názoroch na politiku či Cirkev, a odkryli ste si všetky tajné zákutia pocitov a túžob, tento štýl komunikácie by mal v manželstve už iba dorastať do dokonalosti v ovzduší dôvery, slobody a prijatia. Lenže ono to tak nie je!

Koľkokrát príde muž domov, nájde ženu v slzách (čiže ani nemusí byť na vine) a jeho prvá starostlivá otázka: „Čo ti je?“ dostane strohú uzavretú odpoveď: „Nič!“ Kto z vás to ešte nepoužil alebo nepočul, hláste sa! Čo teraz?

 

Muž: Nestiahni sa a nemykni plecom! Tvoja pevnosť, ktorú máš dobýjať (teda tvoja manželka), síce zabuchla pred tebou bránu a nechce ťa pustiť dnu, no v skutočnosti je zranená, trpí a má strach. Záchranársky inštinkt hovorí, že v tomto prípade treba použiť iné dostupné prostriedky a byť vynachádzavý rovnako ako Boh, keď hľadá spôsob, ako sa k nám dostať.

Treba staviť na nežnosť (objatie, pohladenie, pritúlenie), stíšenie sa (len tak ju držať, dobrú chvíľu nič nehovoriť), starostlivosť (utierať slzy, uložiť ju do pohodlnej polohy, ponúknuť čokoládu či kávičku), dodávať dôveru (uisťovať o svojej blízkosti a ochrane) a čakať. Prvé, čo tvoja manželka teraz potrebuje, je vedomie, že je milovaná aj teraz, takáto. Posledné, čo potrebuje, je tvoje mudrovanie, odsúdenie či odchod v štýle „poraď si sama, keď ti nič nie je“.

Hoci je to ťažké, vydržte, naši milovaní muži! Ako ženy sa v tomto okamihu nedokážeme cítiť dosť hodné objatia, nehy, prijatia (v pocite, že je nám ublížené alebo sme zlyhali)… Vaše slová nám môžu vrátiť istotu sebahodnoty – pretože cez vaše ústa bude hovoriť Boh znovu o tom, aké sme pre vás vzácne a potrebné. Platí to o to viac, ak ste pochybili vy a šmykol sa vám jazyk alebo došlo zanedbané dobro či nesplnená prosba.

Ak vám bola darovaná vaša manželka ako dar od Boha a máte byť zosobnením jeho lásky, tak aj tejto: milosrdnej, nežnej, dôverujúcej, neopúšťajúcej, utierajúcej slzy – len si spomeňte na žalmy, v ktorých Boh dodáva túto istotu svojmu ľudu! V tejto situácii stačí tak málo: vypnúť rozum, zapnúť srdce a otvoriť ústa. Ak nie inak, tak aj cez hlasnú, pokojnú, žehnajúcu modlitbu s prosbou o uzdravenie zranenia, ktoré vaša láska utrpela.

 

Žena: Odhoď strach a obavy, nechaj sa zahrnúť nehou a neboj sa otvoriť srdce a v pokoji povedať, čo cítiš… Hovor sama za seba („cítim sa“, „vnímam“, „je mi strašne…“) a vlož svoje rozpoloženie v dôvere do rúk toho, ktorý ti sľúbil oporu v dobrom aj zlom pred Bohom. Neskúšaj dlho jeho trpezlivosť a vynachádzavosť – aj on je len človek!

(A, milované, stáva sa to aj opačne, takže… buďte nežné a vnímavé k svojim manželom!)

 

 

Podceňujúce

Inou šálkou kávy je – a toto je predovšetkým mužská záležitosť –, ak v obavách, starostiach, zodpovednosti sa žena pritúli k ustaranej tvári muža a opýta sa: „Čím ti môžem pomôcť?“ (Čím nezištne ponúka svoje srdce, ruky, hlavu, schopnosti… ale hlavne ucho a blízkosť.) Rovnako ako mužov ovalí ženská odpoveď „nič“, je kyjakom na komunikáciu a vzťahy medzi manželmi chlapská odpoveď: „Tomu ty nemôžeš rozumieť, to nie je pre teba!“

 

Takže, muži: Milovaní, stopnite! Aj keď je to téma z práce či zo vzťahov mimo domova alebo ťažký technický problém pri oprave auta či montáži prístrešku. Tá žena, ktorá sa vám zdala skvelá, vynachádzavá, nápaditá aj napriek tomu, že nie je macherka v oblasti, v ktorej sa pohybujete vy, keď vždy dokázala nájsť riešenie a upokojila vaše rozkývané ego, tá istá žena teraz stojí pri vás a túto schopnosť spred svadby (a buďte objektívni a pravdiví, ani po svadbe) nestratila!

Odhoďte svoju mužskú pýchu a pocit zodpovednosti, ktorý vás často tlačí k zemi – a dovoľte svojej polovičke znášať s vami všetko rovnako v dobrom aj zlom. Nepodceňujte nás týmto výrokom ani žiadnym podobným, ba ani ochranárskou verziou: „Od toho by som ťa, miláčik, chcel ochrániť!“ Práve vaše zdieľanie (aj keď vás to stojí upustenie od vášho imidžu muža, ktorý si vie poradiť so všetkým) dovolí budovať jednotu a dôveru medzi vami dvoma – a o to Bohu šlo, keď Adamovi daroval Evu a vám vašu manželku.

Jednoducho a dobre: túto frázu, prosím, zabudnite, je len rovnako zlým komunikačným ekvivalentom ženského „nič“. Darujte vašim láskam podiel na vašom srdci, na vašom myslení, na vašich plánoch. Toto otvorenie sa vás spojí oveľa viac, ako ste si mohli myslieť, a často vám dá dôvod byť pyšní na kreativitu svojej manželky! Neoberajte sa o to!

 

Ženy: Kým naša pevnosť sa zatvára pre pocit nedokonalosti, tá mužská presne pre opačný problém – pre pocit, že oni z postu manžela, otca, zodpovedného za rodinu a jej prospech majú byť dokonalí. Občas ich táto mužská pýcha valcuje a dovolí im povedať slová, ktoré nie sú milé. A dobyť pýchu sa nedá len tak, je z kameňa. Jediné, čo funguje, je láskavá prítomnosť a trpezlivé (pozor, nie dotieravé) jemné pripomínanie, že ste blízko a že chcete byť nápomocné aspoň vypočutím.

 

V oboch prípadoch: Je ideálne, ak aspoň jeden z vás stratí modlitbu na tento úmysel. Spoločná dokáže viac – otvorí srdce nielen pôsobeniu Ducha Svätého do vašej zaseknutej komunikácie, ale obnoví dôveru, že nie ste v žiadnej situácii sami.



Komentáre