Nové náboženské hnutia: Nie je spoločenstvo ako spoločenstvo

Na ulici či v susedstve môžeme stretnúť ľudí z rôznych náboženských skupín. Svedkovia Jehovovi, Mormoni, Hare Krišna… rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo ľudí láka vstúpiť do ich komunity? Prečo sú atraktívne? Čo v nich hľadajú a nachádzajú a prečo niektorí odchádzajú, keď už raz mali spoločenstvo v Cirkvi?

Určite sa dá povedať, že väčšina z nás má skúsenosť s niektorým novým náboženským hnutím. Či už priamu alebo nepriamu, ich existenciu registrujeme. Tomuto textu predchádzal malý prieskum medzi našimi čitateľmi, z ktorého bolo vidieť, že väčšina z vás má skúsenosť so svedkami Jehovovými. O čo teda presne ide, keď hovoríme o nových náboženských hnutiach a prečo ich jednoducho nenazveme sekta, ako to aj tak väčšinou robíme?

Prečo nie sekta?

Vysvetlenie je v podstate veľmi jednoduché. Ide skôr o to, ako sa na tieto výrazy pozerajú religionisti a tiež o akúsi neutrálnosť vo vyjadrovaní. Slovo sekta, ktoré pochádza z latinčiny, znamená „vymedzený smer.“ To by mohlo vyjadrovať to, o čo ide, no v súčasnosti naberá slovo sekta až pejoratívny význam. Často sú ním označované skupiny, ktoré sú na pokraji náboženského spektra, konfliktné a nebezpečné skupiny. Dokonca sa môže používať aj mimo náboženského významu a označuje sa ním akákoľvek uzavretá skupina, v ktorej sú prítomné prvky manipulácie a podobne. Je to však problém v našom jazyku. V anglosaských jazykoch je úplne v poriadku a legitímne. Aby sa teda vyhlo jazykovému problému aj v celosvetovej komunikácii, religionisti sa zhodli na výraze „nové náboženské hnutia“.

Sú medzi nami

Členovia nových náboženských hnutí sa pohybujú medzi nami a možno veľakrát ani nevieme, kto sú. Preto tomuto článku predchádzal prieskum medzi vami, našimi čitateľmi. Mnohí z vás bývajú v ich susedstve, pracujú s nimi a niektorí majú medzi nimi blízkych priateľov.

Takmer všetci ste sa zhodli na tom, že najvýraznejšou skupinou u nás, ktorú vnímate, sú svedkovia Jehovovi. Niektorí registrujú ich prítomnosť, ale do priameho kontaktu s nimi sa nedostali. Iní s nimi prehodili pár slov a skúsenosť bola príjemná. Iní, naopak, majú nepríjemnú skúsenosť, kedy ich členovia až násilne presviedčali o svojej pravde a dokonca tvrdili, že kresťanstvo je „mravné bahno.“

Takéto spektrum ľudí, postojov, spôsobov komunikácie nájdeme všade, v každej komunite. To sme my, ľudia. O tejto téme hovorím preto, pretože je pre nás kresťanov katolíkov dôležité orientovať sa aspoň približne v tom, čo sa deje okolo nás. Posilní to našu vieru a dokážeme sa zamyslieť nad tým, prečo veríme tomu, čomu veríme.

Svedkovia Jehovovi

Celosvetovo je aktívnych, plne sa zapájajúcich členov tohto hnutia viac ako osem miliónov. V ich náuke je veľmi silno prítomná viera v to, že koniec sveta sa blíži a príde čoskoro. Čo spôsobilo v minulosti rôzne krízy bolo to, že prví vodcovia hnutia predpovedali presné roky konca sveta. Keďže sa to nenaplnilo, bolo potrebné vysporiadať sa s tým. Vznikli aj rôzne teórie, ako vysvetliť, prečo sa očakávania nenaplnili. Jedna z nich bola, že koniec sveta nastal, mesiáš je na svete, ale ešte sa pripravuje na konečný súdny deň. Dnes už nehlásajú presný koniec sveta, ale stále kladú dôraz na všeobecnú pripravenosť. Ak sa vám niekedy stalo, že vám na ulici ponúkali časopis Strážna veža, je to periodikum, ktoré nepretržite vychádza od roku 1884 a podľa štatistík je to svetovo najdlhšie vychádzajúci časopis.

Svedkovia Jehovovi považujú Bibliu za hlavný zdroj svojej náuky. Hľadajú v nej odpovede na otázky každodenného života, no ich chápanie je až veľmi doslovné. Príkladom je odmietanie transfúzie krvi, pretože podľa Mojžišovho zákona je krv nečistá.

Tak, ako aj mnohé iné komunity, aj svedkovia Jehovovi dnes využívajú moderné nástroje na oslovovanie ľudí. Ako poznamenali aj naši čitatelia, okrem oslovovania na uliciach či v bydliskách využívajú aj sociálne siete, cez ktoré získavajú nových členov.

Odpovede našich čitateľov boli rôzne. Niektorí sa stretli až s násilným vnucovaním presvedčení od niektorých členov hnutia, iní majú s členmi dobré susedské vzťahy, niektorí hlboké priateľstvá. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že svedkovia Jehovovi sú jedným z hnutí, ktoré sú v dnešnej dobe začlenení do väčšinovej spoločnosti, nie sú konfliktnou skupinou a možno o niektorých ani nevieme, že členmi sú.

Prečo sú nové náboženské hnutia atraktívne?

Keď z nášho pohľadu praktizujúcich kresťanov sledujeme členov nových náboženských hnutí, vidíme predovšetkým to, čo odborníci nazývajú konfliktné prvky. Jedným z týchto odborníkov je aj John Saliba pôsobiaci na univerzite v Detroite. V jednej zo svojich publikácií hovorí o tom, že veľká väčšina ľudí, ktorí vstúpili do nového náboženského hnutia, nehovorí pri dôvodoch svojej konverzie o náboženskej skúsenosti, ale o kritickom alebo krízovom momente vo svojom živote.

Preto keď premýšľame o tom, čo motivuje ľudí vstúpiť do tohto druhu hnutia, musíme sa pozerať na to, čo nazývame atraktívne prvky. To je to, čo vidí konvertita. Nové náboženské hnutia sa líšia svojou náukou, formou, pravidlami… Ale v každom nájdeme niekoľko prvkov, ktoré majú spoločné. Asi najsilnejším atraktívnym prvkom je účasť na spoločenstve. Či už svedkovia Jehovovi alebo Mormoni, Hare Krišna alebo ďalšie, všetky dávajú svojim členom pocit, že niekam patria. Tento pocit je posilnený aj ďalšími prvkami. Osobným duchovným vedením od staršieho alebo skúsenejšieho člena, spolupráca a plné zapojenie do spoločenstva. Človek pociťuje silu vzťahov a záujem o jeho osobu. Ak je pravda to, že najčastejším dôvodom konverzie je osobná životná kríza, potom je všetko vyššie vymenované presne to, čo človek v takej situácii potrebuje.

Čo je na tom zlé?

Ak je človek v situácii, kedy nevie ako ďalej a nájde miesto, kde je prijatý, je normálne, že vidí všetko to dobré. Preto sa teraz vrátime ku konfliktným prvkom. Opäť ich dokážeme nájsť viacero v každom z nových náboženských hnutí.

Jedna z našich čitateliek opísala svoju situáciu, kedy bola oslovená skupinou z hnutia Shincheonji. Jej skúsenosť nebola pozitívna. Dvaja členovia ju oslovili na ulici s otázkou, či by bola ochotná sa podieľať na dotazníku o vnímaní lásky. Ako dôvod uviedli, že hľadajú inšpiráciu pre divadelné predstavenie. Rozhodla sa zúčastniť, čo viedlo k ďalšej otázke, či by mala čas stretnúť sa neskôr v kaviarni a viac sa o tom porozprávať. V kaviarni začal byť rozhovor už veľmi osobný a dotkli sa aj tém ako sebaláska a vzťah s Bohom. Potom jej členka hnutia povedala o biblickom kurze, ktorý organizujú. Neskôr ju opätovne viackrát kontaktovala, či by teda do toho išla a keď nakoniec súhlasila, že vyskúša, nasledoval videohovor s ďalším členom hnutia. Mal jej povedať viac o kurze, no od začiatku bol rozhovor veľmi osobný. Začal otázkami o tom, aký mala deň a plány, potom o tom, aké mala pocity z rozhovorov o láske a tak podobne. Potom prešli aj k samotnému kurzu. Celý čas jej nie úplne konkrétne všetci členovia, s ktorými rozprávala, tvrdili, že pochádzajú z kresťanského prostredia. Nakoniec začala trošku pátrať a dozvedela sa, o koho ide. Ukončila komunikáciu s nimi a požiadala ich, aby ju už nekontaktovali.

Takýchto prípadov je viac. Jedným zo spomínaných konfliktných prvkov je práve podvodný spôsob náboru nových členov. Neskôr, keď je už človek členom, výrazne sa využíva komunitný život. Ďalšími prvkami sú izolácia od okolitého sveta a manipulácia. Keďže väčšina hnutí vzniká a funguje vďaka silnému vodcovi, sú to osobnosti, ktoré dokážu s ľuďmi pracovať na všetkých úrovniach.

Konfliktné prvky sú viditeľné pre nás, externých pozorovateľov a pre religionistov, ktorí nové náboženské hnutia skúmajú a študujú. Členovia sú často ochotní ich prehliadať, pretože vnímajú výhody, ktoré získali.

Mormoni

Náboženské hnutie, ktorých členov väčšinou poznáme pod názvom Mormoni, má oficiálny názov Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní. V tomto prípade chcem spomenúť príbeh muža, ktorý sa volá Johnny Harris. Je to youtuber, video žurnalista, ktorý odišiel z komunity Mormonov, kde vyrastal odmalička.

Na jeho kanáli je možné nájsť viacero videí, kde opisuje hnutie do hlbších detailov. V jednom však hovorí o dôvodoch, prečo sa rozhodol odísť, a o dôsledkoch, ktoré mal odchod na jeho život. Hlavným dôvodom, prečo vôbec začal premýšľať nad odchodom, bolo narodenie jeho syna. Vtedy sa intenzívne modlil, študoval a premýšľal, či to, čomu celý život verí, je naozaj to, čo chce odovzdať svojim deťom. Po roku hľadania a pravidelnej modlitby prišiel moment, v ktorom pochopil, že to tak nie je.

Z jeho rozprávania cítiť to, čo je pre mnohých atraktívnym prvkom, a tým je spoločenstvo. Mormoni žijú veľmi silné rodinné vzťahy. Od detstva vyrastajú spolu s ostatnými členmi, ich život je zameraný na prácu pre komunitu, pre chrám, neskôr každý absolvuje misiu. Každý si prejde počas života rozličnými rituálmi a keď sa mu podarí dosiahnuť všetky, po smrti bude žiť v akomsi najvyššom stupni neba. Ak sa to človeku nepodarí počas života, nevadí. Ostatní členovia môžu vykonať rituály aj zaňho. Takto tvoria jedno veľké spoločenstvo, kde rodiny držia spolu. Odísť z takého prostredia je určite náročné na mnohých leveloch.

Aj po niekoľkých rokoch od odchodu Johnny spracováva dopady, ktoré mal na jeho psychické zdravie, priateľstvá, rodinu, svetonázor…

Prečo to nenájdu v Cirkvi?

Hovorili sme o tom, že ľudia, ktorí hovoria o svojej konverzii, často spomínajú ťažkú životnú situáciu, ktorej riešenie našli po vstupe do niektorého z nových náboženských hnutí. Ďalej o tom, že títo ľudia vidia predovšetkým atraktívne prvky, ktoré im nová komunita ponúka. Sú to prirodzené veci, ktoré chce asi každý človek. Pocit prijatia, spoločenstvo ľudí, ktorí ho poznajú po mene a niekto, kto im poskytne oporu a vedenie v ťažkej situácii. Priestor, kde sa môžu realizovať.

Mnohé z týchto hnutí vychádzajú z kresťanstva. Máme tendenciu pozerať na nich ako na zblúdených, no môžeme sa pýtať aj inak. Prečo mali títo ľudia potrebu odísť alebo vstúpiť do nového náboženského hnutia? Prečo to, čo hľadali, nemohli nájsť u nás – v Cirkvi? Takisto by malo byť naším cieľom poskytnúť ľuďom pomoc a oporu vtedy, keď to najviac potrebujú. Tvoriť spoločenstvo, kde sa človek cíti prijatý taký, aký je.

Viem, čím sa trápi pani, ktorá vedľa mňa sedela na svätej omši a vyzerala smutne? Dokážem sa nad tým zamyslieť a vôbec si druhých všímať? Môže sa stať, že jedného dňa nájde to, čo hľadá, práve v novom náboženskom hnutí.

Autor: Katarína Rendošová

Snímka: pexels.com