ODPOJENÁ OD SEBA…
Neviem, či si sa už niekedy zamyslela nad tým, drahá žena, či a vôbec ako často si v kontakte sama so sebou. Poznáš svoje dary a talenty? A vieš aj, kde sú tvoje limity, aby si sa službou iným nezničila? Máš v živote poriadok, ktorý ti pomáha a je niekto, komu dovolíš, aby ti hovoril do života a usmernil ťa, keď to prepískneš alebo k tomu smeruješ?
Aj toto sú otázky, ktoré si často kladiem vzhľadom na to, čo prežívam vo svojom vnútri. Internet je totiž plný koučov, mentorov, výziev a zaručených odpovedí. Niekedy mám dokonca pocit, že schéma sebapoznania a sebalásky ide na úkor zdravého gazdovského rozumu. Obeta sa už veľmi nenosí – ak sa mi niečo nechce, odporúčanie znie, že to proste neurobím, aby som nešla sama proti sebe. Bijú sa tu teda dva svety, kde jeden hovorí, že nemusíš nič, ak nechceš, a ten druhý, že musíš všetko, aby si mala hodnotu. Výber a rozlíšenie je však na tebe.
MOŽNO ODPOJENÁ A MOŽNO NIE CELKOM
Je to však naozaj tak? Z každej strany sme tlačení podať výkon. Vykázateľnosť činnosti býva nadradená ľudskosti. Potreby sa zväčšujú a valcujú nás. Pocity idú bokom. Nie je čas zamýšľať sa, rozlišovať. Treba robiť. Ako však v tom všetkom nájsť zdravú mieru? A tak som začala intenzívnejšie hľadať a pýtať sa žien v mojom okolí, ako to majú ony.
Cez víkend som sa nečakane stretla so ženou – psychologičkou, ktorá si pred časom prešla vážnym dlhotrvajúcim vyhorením a ešte stále je v procese ustaľovania sa. Pri pohľade na ňu ma premkol súcit. Zároveň som sa pýtala samej seba, v čom ma táto žena zrkadlí, pretože nejeden pocit či prežívanie, ktoré opísala, akoby priamo hovorilo k môjmu srdcu. Chcela som rešpektovať jej ešte nie dobrý stav, zároveň som si v duchu vravela, že je vzácne, že sa vidíme prvýkrát v živote a ona úprimne hovorí o tom, čo sa stalo a ako sa cíti. To je predsa múdrosť prežitej skúsenosti a ja som o ňu nechcela prísť. A tak som sa započúvala všetkými zmyslami, aby som zachytila čo najviac. Tu a teraz, aby moje POTOM mohlo byť múdrejšie a opatrnejšie.
Zvonku sa iným môže zdať, že som dosť aktívna vo viacerých oblastiach. Vo vnútri mám však stopku, s ktorou momentálne nedokážem nič urobiť. Jednoducho som rokmi horlivosti v službe iným došla do bodu, keď na niektoré požiadavky neviem odpovedať inak ako odmietnutím. Nevládzem. Som si vedomá, že mi unikajú niektoré vzťahy a príležitosti, ktoré sa neopakujú, avšak pri pomyslení, že by som mala byť aktívnejšia a horlivejšia sa vo mne vzbúri celé moje ja.
HĽADANIE ŽIVOTNÉHO BALANSU
A tak som sa vydala na cestu k sebe samej, pri ktorej však nechcem strácať zo zreteľa potreby tých, ktorí sú okolo mňa. Pri tom všetkom si vedome pripomínam, že dávať môžem len vtedy, keď prijímam, a teda, že ten prvotný vzťah s Ježišom, z ktorého čerpám, rozlišujem a konám má byť funkčný a živý.
Preto sa modlím a prosím o múdrosť i plnosť Ducha, aby to Božie, čo vo mne tlie, zahorelo vernosťou a stálosťou a to, čo ma od neho vzďaľuje, aby v pokoji odišlo k päte kríža. Lebo mojím povolaním nie je plniť požiadavky a nároky druhých, ale v plnosti objaviť, kým som a kým sa mám stať v Kristovi, mojom Vykupiteľovi.