Ostaňte a buďte so mnou

Meditácia nie je len moderná forma práce s mysľou a telom. Nie je ani v rozpore so životom kresťana, jeho prežívaním ticha a prítomného okamihu.

Kresťanská tradícia ponúka bohaté spektrum foriem meditácie. Sú spájané s významnými menami mystikov a svätcov, ktorí takéto modlitby praktizovali a dokonca nám nechali návody, ako na nich.

LECTIO DIVINA

Tradične pozostáva modlitba Lectio divina zo štyroch krokov, ktoré pomôžu lepšie pochopiť a premodliť prečítané slovo.

❶ Lectio – čítanie
Vyberiem si text, ktorý budem čítať. Text čítam pomaly, niekoľkokrát, ideálne aj nahlas, ak je to možné. Neanalyzujem text, iba ho čítam a premýšľam nad slovami alebo vetami, ktoré ma nejakým spôsobom oslovia alebo sa ma dotýkajú. Je dobré vyberať si kratšie texty, nie rozsiahle pasáže. Môže to byť jedna kapitola alebo len jej časť. Môžem si podčiarknuť alebo zapísať pasáž, ktorá ma oslovila.

❷ Meditatio – rozjímanie
Teraz je priestor premýšľať nad slovom alebo vetou, ktorá sa ma najviac dotýkala. Dalo by sa povedať, že ju „prežúvam“ vo svojom srdci. Kladiem si otázky, prečo
ma zaujala práve táto pasáž? Väčšinou sa spája s tým, čo práve prežívam alebo čo sa mi v živote deje. Čo mi Boh chce cez toto slovo dnes povedať? Kam chce upriamiť moju pozornosť? Táto časť ešte nie je rozhovorom. Skôr premýšľaním, počúvaním a sledovaním toho, čo sa v mojom vnútri vďaka prečítanému textu odohráva.

❸ Oratio – modlitba
Tu prichádza na rad rozhovor s Bohom. Doteraz hovoril on ku mne, teraz je čas na moju odpoveď. Modliť sa mám predovšetkým vlastnými slovami. Tak, ako je to
v tej chvíli pre mňa potrebné. Čo cítim? Vďaku, chválu, prosbu, ľútosť? Všetko toto vyjadrím vo vlastnej modlitbe. Stále zotrvávam v dialógu s Bohom, ale už sa v rozhovore aktívne zapájam aj ja.

❹ Contemplatio – kontemplácia
Posledný krok pri rozjímavej modlitbe Lectio divina je kontemplácia. V tejto časti už nie sú potrebné slová. Ticho si užívam Božiu prítomnosť a čas, ktorý sme spoločne prežili. Predstavte si to ako chvíľu ticha a ničnerobenia, keď iba sedíte pri niekom, kto je vám blízky, koho máte radi a pri kom sa cítite príjemne a pohodlne len tak byť.

KONTEMPLATÍVNA MODLITBA A MODLITBA SÚHLASU

Kontemplácia má v kresťanstve dlhú tradíciu. Bola obľúbenou formou modlitby mnohých svätcov. Hlavnou charakteristikou kontemplatívnej modlitby, ako ju opisuje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi, je zotrvanie v Božej prítomnosti. Pohľad upretý naňho, priestor na prežívanie spoločenstva lásky.

Možno preto, že je to taký široký pojem, je kontemplatívna modlitba súčasťou rôznych druhov modlitieb. Jednou z nich je modlitba súhlasu, v anglickom znení centering prayer. Ak ste už skúšali niektoré z meditačných cvičení, modlitba súhlasu má veľmi podobný priebeh, ale je zameraná na prítomnosť Boha. Jedným z tých, s ktorými sa centering prayer spája, je americký kňaz, trapista Thomas Keating. V jednej zo svojich prednášok sprevádza touto modlitbou a vysvetľuje jej podstatu.
Meditačné cvičenia sa často začínajú uvedomením si svojho dychu. Človek má postupne uvoľňovať napätie vo svojom tele, sústrediť sa iba na dýchanie a snažiť sa nepremýšľať nad ničím. Každú myšlienku, ktorá ho vtiahne späť do reality, do povinností, ktoré má pred sebou, alebo problémy, ktoré ešte musí vyriešiť, má pustiť. Keď sa však myšlienky vkradnú späť, je dôležité zamerať
sa opäť na dýchanie a sústrediť sa iba na to. Keating začína veľmi podobne. Je potrebné oslobodiť sa od aktuálneho prostredia, v ktorom sa nachádzame. Myšlienky, ktoré nám neustále prichádzajú na myseľ, neopúšťame tak, že sa začneme sústrediť iba na dych, ale nahradíme ich inou – myšlienkou na Boha. Môžeme zavrieť oči ako symbol úplného odovzdania – seba, nášho sveta a našich blízkych do Božích rúk, s absolútnou dôverou, že on preberá všetko na seba. Zámer modlitby nie je iba oslobodiť myseľ od vonkajších vnemov, ale zamerať ju na Boha, na jeho prítomnosť a blízkosť v danej chvíli.

IMAGINATÍVNA MODLITBA

Predstavivosť je pre ľudí jedinečná vlastnosť. Aj túto schopnosť vieme použiť na to, aby sme sa priblížili k Stvoriteľovi, ktorý nám ju dal. Možno aj preto, aby bolo
pre nás ľahšie vytvoriť si k nemu vzťah.

V imaginatívnej modlitbe využívame predstavivosť na to, aby sme dokázali vstúpiť do biblických príbehov a prežiť ich z iného uhla a do väčšej hĺbky. Dôležité je uvedomiť si, že nejde o fantazírovanie a vymýšľanie si podľa seba. Tento druh modlitby sa opiera o prečítaný text. Vyžaduje si trpezlivosť a pokoru.

Modlitbu môžeme realizovať v šiestich krokoch:
❶ Stíšenie mysle
Nájdem si tiché, ničím nerušené miesto, kde utíšim myšlienky a zameriam pozornosť na Boha. V tejto chvíli môžem krátkou modlitbou prizvať Ducha Svätého, aby viedol modlitbu.

❷ Čítanie textu
Vyberiem si text, ktorého príbeh chcem sledovať. Čítam ho pomaly a niekoľkokrát. Dávam pri tom pozor nielen na dej, ale aj na postavy, ktoré v príbehu vystupujú, a na prostredie, v ktorom sa odohráva. Cieľom je čo najlepšie pochopiť text. Povedzme, že som si vybral úryvok z evanjelia.

❸ Vstup do scény a vytváranie obrazov

Zavriem oči a zapájam predstavivosť. Situáciu si vizualizujem tak, akoby som bol jej súčasťou. Som pozorovateľ alebo jedna z postáv, alebo dokonca ja sám – dnešný človek v biblickom príbehu. Predstavím si svetlo, farby, terén, architektúru, pohyby, ľudí – ako vyzerajú, ako sú oblečení, ako sa tvária, ako sa správajú… Všímam si počasie, zvuky (hlasy, vietor, ruch), tiež vône, chute. Do predstavivosti zapájam všetky zmysly. Prechádzam sa v prírode? Predstavím si všetky rastliny a zvieratá v okolí. Som u niekoho na návšteve? Ako má zariadený domov? Je na stole pripravené jedlo? Aké? Ako sa ku mne správajú ľudia? Usmievajú sa, mračia sa, nevšímajú si ma? Pre čo najlepšie prežitie okamihu sú dôležité detaily. Hoci nejde o to, aby bol obraz dokonalý, ide o vnútornú prítomnosť, teda čo najlepšie pripodobnenie realite.

❹ Zameranie na Ježiša

Cieľom modlitby je osobné stretnutie a budovanie vzťahu s Ježišom. Preto v tomto kroku upriamim pozornosť na Ježiša, ktorý je súčasťou príbehu. Všímam si, ako sa správa. Aké používa gestá, ako sa tvári, ako sa pozerá. Aký má tón hlasu, postoj k ľuďom. Čo hovorí? Čo hovorí mne? Je dôležité nechať ho, aby oslovil mňa osobne. Nie všeobecne ako súčasť skupiny, ale veľmi konkrétne.

❺ Dialóg s Ježišom
Prechádzam do rozhovoru s ním. Môžem hovoriť, o čom len chcem. Čo prežívam, z čoho mám radosť alebo strach. Môžem mu povedať o svojom dni a pocitoch počas neho. Jeho odpoveď ku mne môže byť rôzna. Slovná alebo iba obraz – pohľad, dotyk, úsmev, gesto. Dokonca môže byť odpoveďou iba vnútorný pokoj alebo výzva, ktorú v sebe pocítim.

❻ Reflexia po modlitbe
Keď imaginatívnu modlitbu skončím, je dobré ešte chvíľu zotrvať v reflexii. Zamyslieť sa, čo vo mne ostáva alebo sa vracia – aký obraz, slovo, pocit. K čomu ma tento zážitok pozýva v každodennom živote? Môžem si zážitky a postrehy zapísať do zošita alebo denníka.

DYCH AKO MODLITBA

Rovnaký názov nesie knižka od autorky Jennifer Tucker, ktorú si môžete zakúpiť aj na e-shope Slovo+. Autorka pracuje s dychom ako hlavným nástrojom na upokojenie tela, keď prežíva úzkosť. Modlitba dychom je starobylá praktika, ktorá využíva krátke modlitby inšpirované Svätým písmom v spojení s pomalým vedomým dýchaním. Keď vám bude najťažšie a slová modlitby nebudú prichádzať, skúste napríklad toto:

Nádych:

Pane, ty máš v rukách

Výdych:

moje noci aj dni.

Foto: Stockphotos