TOP

Otecko, neodpadnete nám tu?

Čo môže priniesť prítomnosť manžela pri pôrode? Je niekedy na škodu, alebo je pre ženu vždy pomocou? Na osobnú skúsenosť, ale aj na odborný pohľad sme sa pýtali pôrodníčky, mamky troch detí, ktorá síce momentálne veľa voľného času nemá, ale keby mala, rada by čítala a cestovala, no namiesto toho, ako sama hovorí, väčšinou skončí s deťmi na dvore. MUDr. Lucia Ambrozová.

V druhej časti rubriky Rodičom prinášame svedectvá Zuzany Petrovej a Petra Liptáka.

 

Si mamička pôrodníčka, ako to bolo pri tvojich pôrodoch? Bol pri nich tvoj manžel?

Je úplne iné byť pôrodníčkou a rodičkou. (úsmev) Každý z mojich pôrodov bol iný a jedinečný (s epidurálom, spontánny, vyvolávaný), čomu som rada, keďže svoje osobné skúsenosti budem môcť potom aplikovať v praxi. A je to veru úplne iné, keď si to človek zažije na vlastnej koži.

Vo všetkých troch prípadoch som rozhodnutie, či bude otecko pri pôrode alebo nie, nechala na manželovi a on sa rozhodol byť v tej chvíli s nami a vidieť príchod svojich detí na svet. Bola som tomu veľmi rada, lebo tak som si to želala aj ja.

 

Čo jeho prítomnosť pre teba znamenala?

Oporu a pomoc. Bolo pre mňa dobré mať pri sebe človeka, ktorého poznám, ktorý mi pomohol nielen tým, že som mu mohla povedať, ako sa cítim, posťažovať sa, ako to bolí, opísať, čo prežívam, a on tam bol a musel počúvať (smiech), no bolo super aj to, že mi mal kto vybrať veci z tašky, vedel, kde čo mám uložené, podal mi pohár s vodou, tlačil stojan s infúziou, hladkal ma, držal za ruku či pomáhal na „kozu“. No najkrajšie je, keď sa narodí bábätko a vy ho môžete privítať spolu. Riešiť, na koho sa podobá a máte sa potom koho opýtať, ako to vlastne všetko prebiehalo, keďže napríklad ja som si nejaké veci nepamätala. A tiež nemusíte hľadať slová ako ten výnimočný okamih opísať, lebo ste to zažili spolu. Jasné, a potom aj to, že ide fotiť bábätko, zavolá najbližším a je pri vás tie dve hodiny po pôrode.

 

 

Zažila si si to už trikrát, bolo to zakaždým iné? V čom?

U mňa bolo rovnaké jedine to, že som všetky tri detičky prenášala, inak bol priebeh každého pôrodu iný. Každý pôrodný príbeh je jedinečný a väčšinou o ňom rady rozprávame, takže ak by som mala opísať všetky tri, dlho by to trvalo.

Túžila som po čo najprirodzenejšom pôrode, nie vždy je to však tak, ako si človek predstavuje. Eduard bol veľké bábo a aj keď som veľa čítala hlavne o alternatívnych metódach pri pôrode, absolvovali sme kurzy hypnopôrodu, nakoniec som skončila s epidurálom, lebo to pre mňa bolo už veľmi náročné. Druhý pôrod bol rýchly a spontánny a ten tretí mi vyvolávali, keďže som opäť dlho prenášala a ani nosenie detí hore kopcom pri sánkovačke, ani nekonečne dlhé prechádzky, masáže, čaje, nezabralo a lekárka usúdila, že je čas tomu pomôcť inak.

Veľa vecí závisí aj od personálu, ktorý nás pri pôrode sprevádza. Ja som mala šťastie na milých a trpezlivých ľudí. Tiež bolo mojou výhodou, že som vedela, do čoho idem. Nemocničné prostredie vo mne nevyvolávalo stres, bolo mi známe z práce, vedela som, čo sa ma budú pýtať, čo mám robiť, aby som im bola skôr nápomocná, keďže som vedela, ako to zažíva tá „druhá strana“.

 

Bol tvoj postoj k prítomnosti manžela pri pôrode iný pri prvom a ďalších pôrodoch? Nestačilo ti mať ho iba pri prvom pôrode?

Vôbec nie. Každý z mojich pôrodov bol pre mňa iný a jedinečný. A každému z mojich detí som vlastne chcela dopriať to isté, takže aj ocka pri pôrode. Práveže po tom prvom pôrode už bola manželova prítomnosť pri ďalších samozrejmosťou. Napríklad ma veľmi prekvapilo, že pri treťom pôrode som sa najväčšmi bála, neviem čím to bolo. Možno tým, že som vedela, do čoho idem. (úsmev)

 

Ako vnímaš prítomnosť muža pri pôrode z pohľadu pôrodníka? Akú úlohu to zohráva?

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre