Poruchy príjmu potravy: Keď pôst od jedla je jedom, nie liekom

Archívny text z magazínu

Ide o závažné psychiatrické ochorenia. Ľudia, ktorí nimi trpia, sú neraz skutočne ohrození na živote kvôli silnej podvýžive, chýbajúcim minerálom a rôznym iným zdravotným fyzickým aj psychickým problémom. Svoj pohľad na boj s nimi v druhej časti priniesla aj Daniela, ktorá inšpiruje v tom, ako sa na to pozrieť aj pohľadom viery.

Podľa štatistík najmenej 9 % svetovej populácie trpí poruchami príjmu potravy, čo je viac ako 70 miliónov ľudí (z toho 20 miliónov v Európskej únii). Problémom však je, že odbornú pomoc vyhľadá iba štvrtina z tohto počtu. Množstvo ľudí sa teda trápi samo. A tu vyvstáva nebezpečenstvo, pretože toto ochorenie patrí spomedzi psychických ochorení medzi tie s najvyššou úmrtnosťou. To znamená, že tento problém sa rozhodne nevyhýba ani veriacim ľuďom, ktorí tiež potrebujú dostať odbornú aj duchovnú pomoc.

Toto ochorenie má veľmi široké spektrum porúch – od mentálnej anorexie, mentálnej bulímie cez záchvatové prejedanie, purgatívnu poruchu (opakované užívanie laxatív alebo diuretík bez prejedania), syndróm nočného jedenia až po ochorenie pica (prijímanie potravy, ktorá nie je charakterizovaná ako jedlo – napríklad omietka, vlasy), prežúvajúcu poruchu, reštriktívnu poruchu prijímania potravy a rovnako aj nešpecifické poruchy príjmu potravy – telesná dysmorfia, bigorexia, ortorexia. 

AKO VYZERÁ PORUCHA PRÍJMU POTRAVY?

Na túto otázku sa neodpovedá ľahko. Tieto poruchy sa prejavujú abnormálnymi stravovacími návykmi, ktoré poškodzujú organizmus. Príčiny, prečo vznikajú, môžu byť mnohé a súčasne nie všetky sú presne známe. Častejšie sa vyskytujú u žien a u ľudí, ktorí už trpia inými poruchami osobnosti či inými duševnými ochoreniami. Veľký vplyv má aj okolie, tlak dosiahnuť určitý ideál krásy, nízka sebaúcta, negatívny pohľad na vlastné telo a veľmi skreslený pohľad naň.

Medzi najčastejšie patrí mentálna anorexia, bulímia či záchvatové prejedanie. Tí, ktorí trpia anorexiou, sa usilujú znížiť svoju hmotnosť rôznymi prostriedkami, často sa dostanú na takú kritickú váhu, že im ide skutočne o život, lebo trpia veľkou podvýživou, čo sa odráža aj na fungovaní ich tela – ženám napríklad zvykne vynechávať menštruačný cyklus.

Bulímia sa, naopak, prejavuje záchvatovým prejedaním a následným vracaním (vyvolaním dávenia či používaním preháňadiel, prípadne následnou hladovkou), aby zabránili nárastu hmotnosti. Aj keď môžu mať normálnu telesnú hmotnosť, má to vážne dôsledky – strata minerálov a živín v tele, opakované zvracanie vyvoláva tiež vážne problémy. Pri poruchách príjmu potravy bývajú zväčša prítomné aj iné duševné ochorenia, napríklad depresie či úzkosti, ale aj ďalšie.

Záchvatové prejedenie sa (nazýva sa aj vlčí hlad) sa prejavuje konzumovaním obrovského množstva jedla za veľmi krátky čas, neraz ho zastavia až tráviace ťažkosti. Hoci je toto ochorenie menej známe ako anorexia či bulímia, je oveľa častejšie.

Najautentickejšie vie o tom hovoriť ten, ktorý s tým sám zápasí. O svoju skúsenosť s poruchami príjmu potravy sa s nami podelila Daniela (meno je na jej žiadosť zmenené, poznáme jej totožnosť, pozn. red.). Zápasí vo svojom živote s emocionálnym jedením a záchvatovým prejedaním. Vo svojom svedectve toho, ako prežíva tento boj, hovorí: „Mám problém s jedlom. Keď sa začala korona a my sme ostali doma izolovaní, zrazu som sa ocitla pred veľkým rozhodnutím. Buď podľahnem svojej slabosti, budem jesť veľa sladkostí a priberiem zo päť kíl, čo mi momentálne ani veľmi nebude vadiť, lebo nebudem stretávať ľudí… Ale čo potom? A čo moje zdravie? Rozhodla som sa odolať a skúsiť sa zrieknuť nadmerného množstva jedla a sladkostí,“ začína svoj príbeh.

AJ PREJEDANIE MÁ SVOJ SPÚŠŤAČ

„Ráno svätá omša online, aby som to vládala, pondelky, stredy a piatky pôst doobeda, inak žiadne sladkosti. Niekedy ťažké, ale úžasné. Počas tohto obdobia som sa cítila veľmi šťastná. Telo sa miernym pôstom odľahčí a niekedy mi stačilo len tak sedieť a bolo mi veľmi dobre. Modlitba išla zo mňa akoby sama a častejšie som veľmi intenzívne vnímala Božiu prítomnosť,“ pokračuje ďalej Daniela. „Ale nebolo to stále tak. V určitých intervaloch sa mi prejedanie stále vracalo. Niekedy každý deň, inokedy som vydržala aj týždeň. Jedlom sa upokojujem, odmeňujem, zaháňam nudu alebo prázdno v živote. Niekedy som si kompenzovala ten môj malý pôst veľkým prejedaním poobede – a večer sa to skončilo aj trikrát horšie, ako keby som sa ráno vôbec nepostila,“ priznáva.

Daniela ako veriaca žena v tom celom vníma potrebu Božej milosti: „Možno to nazvať chorobou, ktorú treba prijať, a prosiť o uzdravenie. A keď sa mi podarí deň či týždeň bez prejedania, nebude to mojou zásluhou, ale skôr darom uzdravenia.“

Aj ona, ako aj ďalší, si je vedomá toho, že tu nejde iba o jedlo, ale treba nájsť koreň daného problému. „Chcem podávať super výkon, čo je náročné, a potom som sklamaná a zdrvená, keď za ten výkon nedostanem od ľudí to, čo očakávam. A to spúšťa môj obranný mechanizmus prejedania sa,“ vyznáva.

PÔST PRI PORUCHÁCH PRÍJMU POTRAVY

Dôležité je povedať, že pre ľudí, ktorí majú akékoľvek problémy s poruchou príjmu potravy, nie je cestou napríklad piatkový pôst od jedla a už vôbec nie celodenné či štyridsaťdňové pôsty počas Pôstneho obdobia. Hovorí o tom aj Daniela: „Nie je pôst ako pôst a obmedzovanie sa v jedle nemusí byť správnou cestou pre všetkých. Najmä ľudia, ktorí majú problémy s emocionálnym prejedaním, si môžu klásť nerealizovateľné ciele, ktoré v konečnom dôsledku vedú k ďalším zlyhaniam.“ Treba nájsť iné skutky pokánia či pôstu, ale vyhnúť sa pokániu v jedle. „Pre nás trpiacich emocionálnym prejedaním sa treba k pôstu pristupovať s veľkou pokorou a hlavne si uvedomiť, že pre nás jesť normálne a pravidelne je väčší pôst ako vynechávanie jedla alebo byť o chlebe a vode,“ zdôrazňuje.

V boji s poruchami príjmu potravy jej pomáha, keď sa zameriava na niečo iné, niečo väčšie – obrazne povedané, niečo viac ako čokoláda. „Začala som sa viac snažiť robiť dobro doma v rodine, v práci, zapájať sa do aktivít vo farnosti, viac si všímať, či náhodou niekto okolo mňa nepotrebuje pomôcť. Ale dala som si záväzok, že budem robiť iba to, čo veľmi chcem, nebudem sa do ničoho nútiť nasilu,“ objasňuje a dodáva, že jej pomáha zamerať sa na priateľstvo – s manželom, deťmi, blížnymi a Bohom vo všetkom, čo robí. 

AKO POMÔCŤ?

Pri diagnostike porúch príjmu potravy sa musí najprv vylúčiť fyzické ochorenie (napríklad chronické ochorenie tráviaceho traktu), následne je potrebné navštíviť psychiatrickú ambulanciu.

Poruchy príjmu potravy sa liečia často aj farmakoterapiou, no základom je terapia a návšteva psychológa či psychoterapeuta, užitočný je aj odborník v oblasti nutričnej výživy. Človek sa potrebuje naučiť obnoviť svoj zdravý životný štýl. Svoje dôležité miesto tu má podpora okolia, ale aj skupiny ľudí s poruchami príjmu potravy či rôzne občianske združenia. Na Slovensku je známe napríklad Chuť žiť, ktoré prináša rôzne programy pre ľudí trpiacich poruchami príjmu potravy, ale aj linky, na ktoré sa títo ľudia môžu obrátiť.

Daniela z praktických vecí navrhuje: jesť v komunite/rodine/spoločnosti; dopredu si plánovať, čo a kedy zjem; mať denný režim; jesť pomaly a vedome; rozprávať sa o svojom o probléme s blízkym človekom; modlitbou pred a po jedle prosiť o správnu miernosť a nápomocný je aj pravidelný spovedník či duchovný vodca, ktorý človeka sprevádza aj v tomto boji popri odbornej pomoci.

Dôležité je poznamenať, že je to celoživotný boj – podobne ako pri iných závislostiach –, v ktorom budú mnohé úspechy aj pády. „Len to nevzdávať a kráčať ďalej. Hľadať v tom pokoj a Božiu blízkosť,“ odporúča Daniela.

Foto: unsplash