Pôst nemá byť diétou, no byť hladný má svoj význam
Pôsty už nie sú iba záležitosťou náboženstva a prípravy na Veľkú noc. Internet je plný návodov, ako dodržiavať prerušované pôsty a aké benefity majú pre naše telo. Je ľahké stratiť sa v pravom zmysle kresťanského pôstu a neurobiť z neho štyridsaťdňovú diétu. V čom teda spočíva význam liturgického Pôstneho obdobia a ako s ním pracovať?
Popolcovou stredou sme začali štyridsaťdňové Pôstne obdobie pred Veľkou nocou. Mnohí máme za sebou už nespočetne veľa pôstov. Keď sa aktivita opakuje často, stáva sa všednou a môže sa vytratiť jej skutočný význam. V súčasnej dobe sa slovo pôst prestáva spájať iba s náboženstvom a obdobím pred Veľkou nocou. Začínajú sa stávať populárne obdobia, kedy človek nekonzumuje nič alebo obmedzuje isté potraviny. Propagované sú samé priaznivé účinky pre našu telesnú schránku. Pozerať sa na štyridsaťdňový Pôst aj z tohto uhla nemusí byť nutne zlé. Celkom atraktívna myšlienka sa naskytne, ak sa opýtame, ako by sa dal Pôst prežiť dostatočne dobre aj po telesnej, aj po duchovnej stránke. Obnoviť ducha, očistiť telo a posilniť psychiku, to znie ako veľmi výhodná kombinácia.
Pôst pre telo
Najprv otvorme biologické okienko. Pôsty, ktoré sú dnes také populárne, majú veľmi veľa výhod pre telo. Organizmus sa regeneruje, budujeme si zdravú imunitu a dokonca vieme spomaliť starnutie. Nejde len o fyzické benefity, ale pozitívne vplýva aj na mentálnu pohodu. Môžeme na sebe pozorovať, ako sa nám prečisťuje myseľ, vnímanie a ľahšie sa sústredíme na svoje myšlienky. Zlepšuje sa koncentrácia, ovládanie rozptýlenia a nepozornosti. Pre organizmus môže byť blahodarný už aj 24-hodinový pôst jedenkrát v týždni. Počas takéhoto pôstu by mal byť zakázaný alkohol, mäso a výrobky z neho, vyprážané jedlá a tiež sladkosti. Naopak, odporúča sa zvýšiť príjem strukovín, ovocia, zeleniny, zemiakov a ryže a, samozrejme, dodržiavať pitný režim. Existuje viacero typov pôstov. Obľúbený je tiež prerušovaný pôst, niekedy nazývaný 16/8. Šestnásť hodín človek neje nič, zvyšných osem môže jesť čokoľvek.
Pôst ako zdržiavanie sa pokrmu nie je vhodný pre každého. Upozorňujú na to odborníci v oblasti zdravia. Ľudia, ktorí majú problémy s tlakom, cukrovku alebo iné ochorenia, by pôst dodržiavať nemali.
Možno ste si práve povedali, že sa tieto pôsty výrazne podobajú na to, čo dodržiavame my kresťania každý piatok a počas veľkých pôstnych dní. Povieme si, že moderná doba priniesla novinky, ktoré vlastne vôbec novinkami nie sú a kresťania sa tým riadia už stáročia. Je to tak. Raz mi jeden kňaz povedal, že pre nás ľudí sú isté veci prirodzené a potrebné. Boh si nájde spôsob, ako do týchto prirodzených vecí vstúpi a pretvorí ich na miesto stretnutia s ním. Napríklad je dôležité nájsť si počas dňa chvíľu, počas ktorej sa stíšime, zhodnotíme svoj deň, vzťahy, rozhodnutia a dáme dokopy myšlienky. Takto to predpisujú aj mnohé východné náboženstvá a podobné rady zaznievajú aj z mnohých motivačných kníh od psychológov. Niekto to nazve meditáciou, zhodnotením dňa, niekto modlitbou. Takisto je to aj s pôstom. Rozdiel je v pridanej hodnote.
Pôst pre dušu
Teraz nazrime do teologického okienka. Na pôst, ako sa naň pozerá katolícka teológia, som sa opýtala saleziána Vladimíra Peregrima, ktorý pôsobí na medzinárodnom Teologickom študentáte v Turíne na Crocette. Hovorí, že v slovenskom jazyku musíme rozlíšiť dva významy slova pôst. Pôst ako liturgické obdobie a pôst ako jedna z foriem askézy. Hlavným cieľom liturgického Pôstneho obdobia je uvedomiť si, že „nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Mt 4,4) Charakterizuje toto obdobie ako cestu. Cestu dôvery, pokory a obrátenia. Cestu, počas ktorej určitým spôsobom limitujeme svoje túžby a vášne, aby sme nechali priestor tej veľkej túžbe a vášni, ktorá je v nás. Oslavovať Boha a byť s ním.
Sme zvyknutí, že počas Pôstneho obdobia je našou primárnou snahou, alebo aspoň myšlienkou niekde na pozadí, odriekanie si pôžitkov. Väčšinou spojených s jedlom. Čo však v prípade, že mám zdravotné problémy a teda pôst v takomto zmysle pre mňa nie je vhodný? Našťastie, pôst nie je iba o jedle. Postiť sa môžeme aj od rečí, obrazov, myšlienok. Odoprieme si iné dobrá, aby sme naše telo a myseľ oslobodili a mohli vykročiť na cestu pokánia.
Tri prvky pôstu
Cirkev nás učí, že Pôstne obdobie obsahuje tri prvky. Okrem zdržiavania sa niektorých jedál je to ešte modlitba a almužna. Na tie ďalšie dve občas zabúdame alebo im prikladáme menšiu váhu.
Peregrim hovorí, že modliť sa máme celým telom. Preto bol pôst vždy jedným zo spôsobov, ako človek dosiahne sústredenie sa v modlitbe. Tu sa môžeme vrátiť trošku vyššie a všimnúť si, že jedným z benefitov pôstov od jedla je zlepšovanie koncentrácie a ovládanie rozptýlenia. Koľkokrát sa nám stane, že sme pri modlitbe roztržití a nedokážeme sa sústrediť.
Pôst bez modlitby a bez almužny je určitým spôsobom dosť rizikový, upozorňuje Vladimír Peregrim. Pôst by nás mal automaticky postaviť do pozície hladného. Hladného jednak po Bohu, zároveň však, tým že sme hladní, súcitíme s hladujúcimi. Ak sa ja postím, otvára sa u mňa pozornosť a srdce pre chudobného. Ak sa niečoho zriekam, viem sa s tým podeliť. K modlitbe sme takisto neustále vyzývaní. Medzi priaznivé účinky pôstu môžeme zaradiť to, že sa naše telo namiesto dlhého trávenia môže sústrediť na iné činnosti. Naše srdce má príležitosť naladiť sa na Boha a sústrediť na to, prečo naozaj žije.
Naše náboženstvo nám dáva skvelý návod na to, ako sa zamerať na to, čo je dôležité. Sme ľudia, a preto je telo neoddeliteľnou súčasťou našej identity. Sme kresťania, a preto by mala byť modlitba a pomoc blížnemu súčasťou našej identity. Pôstne obdobie je priestorom, aby sme sa vrátili späť k dňu nášho krstu a opäť si nanovo uvedomili, komu patríme a prečo sme tu. Pôst sa postará o naše telo, aby bolo pripravené. Modlitba otvorí naše srdcia a almužna je konkrétnym prejavom našej identity Božích detí.
Nájdime si počas týchto štyridsiatich dní čas, aby sme obnovili vzťah k sebe, k Bohu a k blížnym.
Autor: Katarína Rendošová
Snímka: pexels.com