Praktický návod na iné vnímanie manželskej intimity pre ženy

Praktický návod na iné vnímanie manželskej intimity pre ženy
Často máme ako jemnejšie, nežnejšie, citlivejšie pokolenie pocit, že asi nenastane okamih (a najlepšie trvalý), keď muži naozaj pochopia, o čo nám aj v tej spálni ide, čo potrebujeme. Možno je to práve preto, že sme sa nenaučili alebo nedostatočne prejavujeme svojim chlapom jednu malú, ale dôležitú vec.
Rút a jej vkladanie sa

Rút bola Moabčanka. Z pohľadu vtedajšieho vnímania zákona teda nemala ani povinnosť zaoberať sa nejakým Jehovom, nieto ešte odísť po smrti svojho muža so svojou svokrou kamsi ďaleko do izraelských zemí. Predsa však práve táto žena s týmto statusom je nielen známa v Písme svojím príbehom, ale môže nás naučiť aj niečo nové a potrebné, čo potrebuje od nás manžel cítiť za dverami spálne.

Rút ako vdova zbierala klásky na poli svojho príbuzného Bóza. Prehodili aj pár slov, všimol si jej pokoru, pracovitosť, láskavosť a určite sa mu donieslo do uší, aký pekný vzťah je medzi ňou a Noemi. Jej vnímanie daru ženy pre muža sa však najviac prejavilo práve vtedy, keď si podľa odporúčania svojej svokry šla v deň žatvy ľahnúť k nohám Bóza: „Keď sa Bóz najedol a napil, takže bol v dobrej nálade, odobral sa na odpočinok vedľa hromady (zrna). Tu prišla potichu ona, odhrnula mu z nôh prikrývku a ľahla si“ (Rút 3, 7).

Netreba teraz veľmi špekulovať, čo sa tam v noci odohralo a čo nie: dôležitejší pre nás ženy ako manželky je odkaz, ktorý oným „ľahnutím si“ Rút pre nás nechala.

Praktický návod na iné vnímanie manželskej intimity pre ženy

 

Ľahnúť – dôverovať naplno

Ak hovoríme o manželskej intimite a manželskom styku ako o vyjadrení jednoty tela a duše, presne to je ten vklad, ktorý sa teraz očakáva od nás, manželiek, a ktorý Rút urobila. Ľahla si k Bózovi – a tým mu vyjadrila taký maximálny stupeň dôvery, aký je len u človeka možný. Dôverovať znamená v našom ženskom slovníku viac ako mať záruku dobrého správania či dodržania sľubu.

Dôverovať znamená nebáť sa – a vieme, že my často bojujeme so strachom, predovšetkým v manželskej intimite. Je jedno, či sa týka manželovho správania k nám alebo strachu z otehotnenia, strachu vyplývajúceho zo zdravotných obmedzení, strachu zo zlej (možno jedinej, možno opakujúcej sa) skúsenosti. Strach je v nás omnoho silnejší ako v mužoch a dokáže nás veľmi determinovať a ovplyvniť. Natoľko, že nie sme ochotné vstúpiť do zápasu o jednotu tela a duše, na pole manželskej intimity. Hovoriť o tom, že presne tento strach a nedostatočná dôvera sú priam hmatateľné a našich manželov zraňujú a hnevajú, asi netreba.

Je pravda, že práve za dverami spálne získavame ako ženy tie najťažšie rany, ktoré sa ťažko hoja – ak ich ponechávame na seba, ak očakávame, že ich ošetrí náš manžel, ak nepozývame do manželskej intimity vo svojom mene ako ženy aj Boha. Presne tak to urobila Rút: keďže milovala Boha, keďže bola hlboko v ňom zakorenená, jej dôvera voči Bózovi mala niečo viac ako len ľudský rozmer. Bola to dôvera, že Boh je s ňou v tom okamihu tmy v humne, a on ju viedol a posilňoval v dôvere voči tomuto mužovi.

Čo znamená dať mužovi dôveru, je na osobitnú rozpravu; ale je to jedna z najvzácnejších vecí, aké môže manželka darovať svojmu manželovi. Je to ocenenie jeho samého, vyjadrenie, že viem, kto si a som na teba hrdá, nebojím sa byť s tebou a pri tebe a som si istá, že mi neublížiš. Toto nevyslovené znenie dôvery v manželskej intimite dokáže s vnímavým manželom, ktorý kráča s Bohom, urobiť veľmi veľa. Ako potom vyzerá takéto manželské objatie, plné dôvery, už nie je ťažké pochopiť.

 

Praktický návod na iné vnímanie manželskej intimity pre ženy

 

Ľahnúť si – odovzdať sa celá

Rút si ľahla k Bózovým nohám – a určite to nebola ani pre ňu samozrejmosť. Ak si ľahla, lebo mala dôveru, urobila tým ešte jedno silné, hoci nevyslovené gesto, ktoré hovorilo: „Dávam sa ti celá!“

Dať sa celá je to najviac, čo môžeme dať svojim manželom. Znamená to, že si nenechávam nič pre seba, nič nehrám, nič neskrývam, som otvorená a viem, že toto moje darovanie pomôže môjmu manželovi rásť k plnosti. Odovzdať sa znamená hrať v našom vzťahu vždy fér hru, kde nie je priestor na zákulisné hry, na polopravdy, na hranie divadla, ako je všetko O. K. alebo, naopak, všetko je na figu… Dať sa celá znamená to, že si uvedomujem svoju úlohu byť mostom od môjho manžela k druhým a k Bohu. Ak sa dám celá, bezo zvyšku, so všetkým, čo mám a čo viem, pre dobro môjho manžela, je to to isté ako byť mostom, ktorý je bezpečný, pevný, so zábradlím.

Ak sa nedávam celá, ak nechcem či nevládzem byť mostom, je to rovnaké, akoby som založila na tomto moste v okamihu, keď môj manžel po ňom prechádza, požiar – poškodím sebe ako mostu aj svojmu manželovi…

Dať sa celá znamená byť prirodzená, úprimná, vnímavá, láskavá, obetujúca sa, modliaca sa, byť ženou, ktorá sa zaujíma a ktorá je citlivá na potreby svojho manžela. Dať sa celá znamená urobiť viac, ako je povinnosť a nutnosť. Dať sa celá znamená „nakaziť“ srdce svojho manžela nežnou, milosrdnou láskou vytrvalými drobnými láskavosťami a pozornosťami, odpustením a novou šancou. Dať sa celá znamená vkladať sa do žehnania a modlitby na „účet“ svojho manžela, znamená sprevádzať ho životom viery a viesť ho láskavými slovami k Bohu.

Presne toto moje a naše správanie otvára srdce môjho manžela a učí ho odpovedať rečou lásky (rečou poznania môjho „ja“, ako sme hovorili pred týždňom mužom…).

Moje odovzdanie sa a darovanie sa ako ženy pripravuje to najlepšie prostredie pre našu manželskú intimitu, pre to, aby sa môj manžel zjemnil a prijal ma. Chceme viac?

Rút v jednoduchom postoji ľahnutia si k Bózovi ukázala veľa. Čo urobíme my ako manželky, je výzva.

Vzťahy+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00