TOP

Prečo manželstvo nie je fér

Manželia, priznajte sa. Koľkokrát ste v zápale manželskej hádky nahlas povedali (alebo si v duchu pomysleli) vetu: „To nie je fér!“ Nuž, je to tak. Mnoho vecí v manželstve nie je fér, ba dokonca ani samo manželstvo nemožno definovať ako férový zväzok – teda férový podľa štandardov tohto sveta.

Ak by sme chceli, aby manželstvo bol „fér“, muselo by ísť o dobrovoľný zväzok dvoch rovnocenných partnerov, v ktorom sú všetky práva a povinnosti rozdelené mierou 50:50. Ako by to teda vyzeralo v praxi?

KDE BOLO, TAM BOLO…

… žili raz dvaja manželia, volajme ich Tomáš a Silvia. Tomáš trval od začiatku vzťahu na tom, že sa všetko bude deliť rovným dielom, a Silvia, ako silná a nezávislá žena, v tom problém nevidela. Na začiatku manželstva si spísali všetky povinnosti v domácnosti, obodovali ich podľa náročnosti a vytvorili zoznam povinností pre jedného aj druhého tak, aby bol „počet bodov náročnosti“ úplne identický. Obe výplaty dávali na spoločný účet, potom ich rozdelili na presnú polovicu a všetky výdavky platili presne na polovicu. Sviatky trávili vždy na striedačku – Vianoce u Tomášových rodičov, Veľká noc u Silviiných a potom naopak. Keď po čase prišla do ich vzťahu dcérka Andrejka, Silvia nad dojčením ani len neuvažovala – to by predsa nebolo fér, Tomáš by sa nemohol starať. Andrejka tak bola od začiatku na umelom mlieku a pri kŕmení sa s Tomášom striedali – teda, keď bol Tomáš doma. A Tomáš väčšinu dňa doma nebol, lebo chodil do práce. Zarábal zrazu viac ako Silvia a začal mať pocit, že do rodinného rozpočtu prispieva výrazne viac ako jeho manželka a mal by mať teda aj väčšie rozhodovacie právo. Silvia, naopak, trávila viac času s dcérkou a začala Tomášovi vyčítať, že s ňou trávi menej času a ona ako matka by tak mala mať väčšie rozhodovacie právo vo výchove. Oheň bol na streche, hádky takmer na dennom poriadku a ich matematicky, presne vypočítaný vzťah, kde všetko muselo byť fér, zrazu taký férový nebol.

Toto je, našťastie, len vymyslený príbeh, ktorý poukazuje na to, že férovosť podľa štandardov tohto sveta – že všetko delíme rovným dielom – v manželstve nefunguje a z dlhodobého hľadiska ani fungovať nemôže. Hoci sú obaja partermi – muž aj žena – v manželstve rovnocenní, nie sú rovnakí. Žiadne dve osoby totiž nie sú rovnaké. Každý z nás má svoje preferencie i veci, ktoré práve neobľubuje. Niekto rád umýva riady, niekto preferuje prácu v záhrade. V istom období života zvyčajne manžel prináša do rodiny výrazne viac peňazí ako manželka, zatiaľ čo ona zase investuje viac na inom fronte (stará sa o deti a o domácnosť). Vždy záleží na konkrétnom páre, aby si nastavil rytmus, ktorý bude vyhovovať práve im – univerzálny návod neexistuje. Žiaden dobrý vzťah však nemôže fungovať na matematickej rovnosti – má dať a dal. Práve naopak – pravá láska nás učí tolerovať nerovnosť. Nepýta sa: „Je to fér? Sme už vyrovnaní?“ ale kladie si otázku: „Dávam všetko? Ako môžem lepšie milovať svojho partnera, svoju partnerku?“ Toto porovnanie nás učí nezameriavať sa na to, čo mne dáva moja polovička, ale obracia našu pozornosť na seba – dávam do vzťahu maximum?

Ak teda manželstvo nie je rovnovážny zväzok, čo to teda je? Boh ustanovil manželstvo, keď na počiatku stvoril muža a ženu. Boli si rovnocenní v podstate, ale rozdielni v povahe, rozdielni vo výzore, rozdielni v sile, mali rozdielne úlohy vo svete. Prvý hriech túto rozdielnosť prehĺbil natoľko, že máme tendenciu zameriavať sa vždy na to, čo nás rozdeľuje, nie na to, čo máme spoločné. Manželstvo je sviatosť, cez ktorú k manželom prúdia milosti a pomáhajú im dennodenne zvládať tento (ne)férový vzťah.

Nezabudnite, je dôležité prispievať do vášho manželského vzťahu v čo najväčšej miere. Váš manželský partner by sa mal dokázať spoľahnúť na to, že bude po Bohu vašou najväčšou prioritu. Ale pretože sme ľudia, všetci musíme čeliť dňom, keď nedokážeme dávať rovnakým dielom. Niekedy z vás vytiahne takmer všetku energiu práca a po príchode domov od únavy padáte rovno do postele. Niekedy vás potrebujú deti a niekedy požiada o pomoc priateľ. Počas niektorých dní budete potrebovať povzbudenie, pretože sa budete cítiť slabí. A práve v týchto časoch sa dostáva k slovu často omieľané – v dobrom i v zlom, v šťastí i v nešťastí, v zdraví i v chorobe. To, čo ste si sľubovali pred oltárom, najviac oceníte v praxi práve počas náročných dní – pretože práve tie nikdy nesedia do našich presne naplánovaných rozvrhov. Pravdou je, že ak ste čakali, že budete vždy obaja investovať do vzťahu rovnako, táto matematická teória sa rozbije na prvej prekážke. Vtedy si pripomeňte, že ste si svoju polovičku nebrali preto, čo vám dáva, ale preto, že ste sa rozhodli milovať jeden druhého.

 

POMOC PRÍDE TÝM, ČO O ŇU PROSIA

Keď zrazu vaše manželstvo prestane „byť fér“, nezľaknite sa. Ak máte pocit, že si potrebujete nanovo zadefinovať hranice či povinnosti, urobte tak. Každé manželstvo by malo mať niekoho, koho môže požiadať o pomoc. Či už pôjde o kňaza, alebo skúsenejší manželský pár, každý potrebuje občas poradiť. A niekedy je dobré poradiť sa aj so svätými. Vhodnými orodovníkmi môžu byť napríklad Louis a Zélie Martinovci. Louis urobil v tej dobe celkom pokrokové (a neférové) rozhodnutie – vzdal sa svojho biznisu s hodinkami, aby mohol podporiť svoju manželku v úspešnom podnikaní s čipkami. Svätí Joachim a Anna sa určite občas pristihli pri myšlienke, že nie je fér, aby tak dlho čakali na potomka. Rozhodli sa však venovať pôstom a modlitbe a Boh ich volanie odmenil najkrajším darom – Máriou. A práve Mária s Jozefom sú azda najznámejším manželským svätým párom, ku ktorým sa utiekajú tisíce veriacich. Pre Jozefa určite nebolo fér, že má prijať ženu, ktorá čaká dieťa, a Mária sa musela so správou, že porodí Božieho Syna, vysporiadať úplne sama. Luigi a Mária Beltrame Quattrocchi prechovávali počas manželstva vzájomnú úctu jeden k druhému. Svoje deti však vychovávali v jednote a traja z ich štyroch potomkov sa rozhodli pre zasvätený život. Mohli by si povedať, že nie je fér, že sa nedočkajú vnúčat, oni však v láske priniesli aj túto obeť.

Ak ešte stále uvažujete nad tým, či to manželstvo bolo vymyslené dobre, nechajte sa inšpirovať citátom z Knihy Kazateľ: „Dvaja sú na tom lepšie ako sám človek: za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu, a keď padnú, jeden zdvihne druhého. Beda však samému, keď padne! Nemá pri sebe druha, čo by ho zodvihol. Aj sa (lepšie) zahrejú, ak dvaja ležia spolu, ale sám – akože sa môže zahriať sám? Veď dvaja vedia premôcť samého, dvaja sa (skôr) postavia na odpor.“ (Kaz 4, 9 – 12)

 



Komentáre