TOP

Prečo sa muži uchyľujú k pornu

Nespočetne veľakrát som sa stretol s tým, že ma rozrušené ženy na niektorom z mojich seminárov zahnali do kúta smutným príbehom svojich manželov alebo priateľov závislých na pornografii. Niežeby bolo jej sledovanie iba doménou mužov – stále stúpa počet žien, ktoré sa tiež ocitli v jej pazúroch. No znova a znova počujem z úst utrápených žien otázku: „Prečo to muži robia?“

Autor: Christopher West

Pamätám si jednu zo starších epizód Oprah šou (americká diskusná relácia, ktorú vedie moderátorka Oprah Winfreyová; pozn. prekl.), kde panel „expertov“ na mužské správanie vysvetľoval, prečo sa muži pozerajú na porno, chodia do striptízových klubov a podvádzajú svoje manželky. Mnohé zo žien v publiku boli viditeľne zranené, keď sa v zásade dozvedeli, že sa majú „cez to preniesť“, lebo „na tom nič nie je“.

Prečo to muži robia? Koreňom problému je fakt, že pôvodný Boží plán so sexuálnou túžbou a príťažlivosťou v našich srdciach pokrivila žiadostivosť. Boh stvoril pohlavnú túžbu, aby bola silou milovať ako Boh. Práve preto bolo možné, aby prvý muž a prvá žena boli nahí a nehanbili sa (Gn 2, 25): milovali správne a ak milujem, ako miluje Boh, niet v tom nijakej hanby.

 

 

Ale odkedy došlo k hriechu, tento pud sa otočil k egu, sebauspokojovaniu – teda stal sa žiadostivým. Svoje telá v padlom svete si nezakrývame preto, že by boli „zlé“, ale preto, že sú také dobré a (keď sa jedná o našu vlastnú dobrotu) inštinktívne cítime potrebu ochraňovať telo pred jeho degradáciou chlipnosťou.

Muži zvyčajne majú tendenciu túto egocentrickú sexuálnu túžbu uspokojovať na úkor žien. Keď sa chlipnosť zmocní mužovho srdca, chce sa ventilovať akýmkoľvek dostupným spôsobom. A presne na tom zarába pornopriemysel.

Prečo tým ženy tak veľmi trpia?

 

Pretože chcú, aby boli milované a aby sa o ne niekto staral kvôli tomu, kým sú ako osoby, nie pre pohlavné uspokojenie, ktoré poskytujú mužom. V tomto prípade nie je protikladom lásky nenávisť. Je ním použiť niekoho čisto ako prostriedok na uskutočnenie svojich túžob. K tomu vedie ľudí žiadostivosť – používať iných namiesto toho, aby sme ich milovali.

Viem, že je to klišé, ale prečo sa toľké manželky vyhovárajú na migrénu, keď ich manželia chcú sex? Možno preto, že sa cítia používané, nie milované? Manželstvo neospravedlňuje chlipnosť. Nie je to povolenie zaobchádzať s manželským partnerom ako s prostriedkom sebeckých rozkoší. Partner, ktorý je objektom žiadostivosti, si čoskoro uvedomí: „Nemiluješ mňa, nepotrebuješ mňa. To, čo ťa zaujíma, je iba uspokojenie samého seba, a to môžeš dostať kdekoľvek.“

 

 

Ak sa hráme na sebauspokojovanie, potom bude dobrý hocaký ventil. Z tohto uhla pohľadu bude učenie Cirkvi brané ako „nedovolíte mi zabaviť sa“. Ale ak sa hra volá „na sebadarujúcu lásku“, potom všetko, čo Cirkev učí, je mi pomocou, aby som premáhal(a) chlipnosť a učil(a) sa milovať tak, ako to mal Boh pôvodne v pláne.

Ak vy alebo niekto, koho poznáte, potrebuje pomoc s pornom (a viete po anglicky), navštívte túto užitočnú stránku:The Porn Effect.

A otázka: Ako nám podľa vás môže pomôcť Teológia tela Jána Pavla II. prekonať náklonnosť k pornografii?

Tento príspevok z blogu vychádza s láskavým dovolením The Cor Project.

 



Komentáre