Prečo si nedávam novoročné predsavzatia

Napísať knihu, začať domáce vzdelávanie, chodiť pravidelne na prechádzky… To sú sny, s ktorými som začínala rok 2021. Aby sa naplnili, vyžadovalo si to odhodlanie, odvahu a niekoľko pravidiel – nazvime ich predsavzatia. Problém je, že na novoročné predsavzatia neverím. Nie preto, že by nemali zmysel. Ani preto, že by neboli potrebné.

Sama som však veľmi dobrým príkladom prokrastinácie výziev, ktoré by mi mohli pomôcť. Ani nie tak v duchu hesla „čo môžeš urobiť dnes, neurob ani zajtra a máš dva dni voľna“. Skôr zo strachu, že to nakoniec nedám, nedokážem, nezvládnem. Aby som sa teda vyhla sklamaniu zo seba samej, zvykla som náročnejšie alebo nepríjemnejšie veci odkladať na neskôr. Odsúvala som ich do najtajnejších kútov svojej hlavy. Tam, kde sa vám myšlienky zatúlajú len neskoro večer pri spytovaní svedomia alebo ráno predtým, ako vás zahltia povinnosti všedného dňa.

Nebolo to inak ani so snami, ktoré som chcela uskutočniť tento rok. Stránky mojej knihy sa rozrastajú len pomaly. Rozhodnutie pre domáce vzdelávanie som odkladala až do posledných augustových dní. A ani tie povinné prechádzky sa nestali pravidelnou záležitosťou… Vo všetkých predsavzatiach, ktoré mi mali pomôcť splniť sny, takmer každý deň zlyhávam.

Pán Boh ma však tento rok naučil, že jeho milosť je väčšia a šancu na nový začiatok mi dáva každý deň. Je jedno, či je prvá nedeľa v mesiaci, piatok trinásteho alebo prvý deň roka. Pán Boh nám dáva príležitosť na zmenu každú jednu sekundu. Nevyhradil si na to len špeciálny deň. Je mu jedno, či vonku prší alebo svieti slnko, či máme doma (alebo v živote) upratané, či sme dosiahli nejaký duchovný level… Je pripravený požehnať nám do dobrého rozhodnutia, predsavzatia aj návyku. Žiaden deň, akokoľvek ozdobený ohňostrojmi alebo novým kalendárom visiacim na stene, nie je privilegovaný, aby sme museli čakať, kým sa do neho zobudíme, a tak mohli niečo vo svojom živote zmeniť. Ak teda vnímame, že sa niekam potrebujem posunúť, vylepšiť, zmeniť… prečo čakať na zajtra alebo – ešte horšie – na prvého januára?

Neverím na novoročné predsavzatia. Verím však Božej milosti, ktorá mi na sebe pomôže pracovať, kedykoľvek sa rozhodnem.