Preniknutí svetlom
Autor: Katarína Kravcová
Do mrazivých novembrových večerov žiari svetlo sviec. Sú pripomienkou toho, že svetlo v duši nezhasína a na zemi je človek pútnikom za pravým Svetlom. Ticho a spomalenie dušičkovej oktávy sa však mieša s hlukom nastupujúcich vianočných reklamných kampaní. Svet vytláča to, čo je nenáhlivé a nahrádza to chaosom, oslepujúcim svetlom reklám a blikajúcimi výkladmi.
Mnoho storočí dozadu pri svetle sviečky skúmajú staré proroctvá traja muži. „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo…“ Na papier si dôkladne zapisujú výpočty, sledujú hviezdnu oblohu a v tichu svojich izieb šepkajú modlitbu. Hviezda žiariaca do príbytkov mudrcov preniká ich vnútro. V zrelosti času a ich sŕdc sa vydávajú na cestu. Preniknutí svetlom hviezdy ešte nevedia, že ich prenikne svetlo, ktoré zmení ich životy.
V tichu noci opúšťajú títo muži pohodlie a teplo svojich domovov. S pripravenými darmi putujú za pravým Darom. Do tmy ich neženie iba astronomický úkaz a zvedavosť. Hviezda je pre nich znakom nádeje – ukazuje im, že v akejkoľvek temnej dobe existuje Pravda, ku ktorej sa oplatí kráčať. Hoci cesta za ňou môže byť dlhá a nepohodlná.
Cez putovanie k premene srdca
Mudrci na prašných cestách, v putovaní, v otázkach aj pochybnostiach dozrievajú, aby sa mohli stretnúť s Bohom, vteleným v malom dieťati. Cesta ich pripravuje na stretnutie so svetlom, ktoré nemá podobu oslňujúceho javu na nebi, nevnucuje sa silou, ale ticho čaká, aby ho človek objavil.
Pomaly vchádzajú do ticha maštale. V ich krokoch je váhavosť. Nevstupujú po gobelíne a do nosa im udiera vôňa sena a pach zvierat. No ich srdce je priťahované nehou a svetlom, až sa im podlamujú kolená a padajú pred Božím dieťaťom do prachu zeme. Zachváti ich svätá bázeň a ich srdcia sú preniknuté svetlom a láskou. A hviezda na nebi zvestuje, že všetky končiny zeme uzreli spásu nášho Boha.
Stretnutie s Bohom premieňa a traja mudrci už nie sú tí istí, preniknutí svetlom sa vracajú domov inou cestou.
Uprostred svetiel tohto sveta
Človek dneška prechádza ulicami, ktoré sa ho snažia vtiahnuť do chaosu svetských Vianoc. Svet mu vnucuje pocit, že kým nerozsvieti svetielka, neupečie aspoň päť druhov zákuskov, nezabalí darčeky do luxusného papiera a nepozháňa všetko potrebné, Vianoce nebudú mať dostatočný jas. Mudrci nám ukazujú, že napriek množstvu svetiel, ktoré nás oslepujú, stále je tu pravé svetlo, ktoré možno rozpoznať, nasledovať, nechať sa ním preniknúť a mať odvahu sa ním meniť.
Svetlo, ktoré vstúpi do srdca, nezostáva stáť. Potichu ukazuje inú cestu.
A kto sa ním nechá viesť, začne kráčať inak.
Päť ciest, ktorými ťa povedie Svetlo
1. Do hĺbky srdca, kde sa rodí pravda
Človek, ktorý je preniknutý svetlom, už nemôže žiť v klamstvách pred sebou ani pred Bohom. Nebojí sa pomenovať pravdu o sebe, priznať si chyby a zlozvyky a túži kráčať životom premenený.
2. Do ticha, kde nepreniká hluk sveta
Človek preniknutý svetlom túži zotrvať v tichu a načúvať Božej prítomnosti. Dokáže nechať svet okolo seba utíchnuť – byť viac offline, vypnúť televíziu aj rádio. Neponáhľa sa po bohoslužbe domov, ale ostane chvíľu s Kristom. Vytvorí si doma tiché miesto, kde sa necháva viesť Božím hlasom a kde Svetlo môže hovoriť priamo do srdca.
3. K svetlu pre druhých, v drobných skutkoch lásky
„Nik nezažne lampu a nepostaví ju do kúta ani pod mericu, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo.“ Svetlo, ktoré preniká ľudské srdce, pozýva k láske a službe. Začína tichým úsmevom a slovom povzbudenia tým najbližším, rastie skutkom lásky tam, kde vládne smútok a samota a dozrieva v zmierení tam, kde bolo rozdelenie.
4. K odpusteniu, ktoré hojí rany
V srdci človeka preniknutého Svetlom nezostáva miesto pre tmu. Svetlo vyháňa hnev a pocit krivdy a nahrádza ich odpustením. Úlohou človeka je otvoriť si srdce a nechať Svetlo zahojiť všetky rany.
5. K spomaleniu, v ktorom sa rodí pokoj
Ako plameň, ktorý sa jemne kolíše a plápolá, prináša upokojenie, tak aj svetlo, ktorým bol človek preniknutý, má viesť k spomaleniu. Odbočenie z cesty zháňania sa a náhlivosti vedie k pokoju. Preniknutí pravým svetlom sme dostali dar, ktorý nás volá k spomaleniu,
v ktorom sa zrodí pokoj a ticho srdca.
Rovnako ako mudrci preniknutí Svetlom, aj my máme niesť pokoj do všedných dní. Učiť sa vidieť svetlo tam, kde vládne tma, rozpoznávať pravdu v hĺbke srdca, otvárať ruky pre lásku a skutky milosrdenstva a v spomalení nachádzať pokoj, ktorý presahuje všetky starosti. Nech Svetlo, ktoré nás našlo, sprevádza každý náš krok a jeho tichá prítomnosť nech premieňa naše dni na cestu plnú nádeje a radosti.
Foto: unsplash