Psychologička Zuzana Straková: Strata dieťaťa sa nedá vymazať z pamäti, človek sa s ňou učí žiť

Strata dieťaťa v tehotenstve prináša hlbokú bolesť, bezmocnosť aj množstvo nezodpovedaných otázok. O tom, ako vyzerá prirodzený proces smútenia, s akými emóciami sa rodičia stretávajú a ako im môže okolie citlivo pomôcť, hovorí psychologička a poradkyňa Zuzana Straková z Poradne ALEXIS. V rozhovore približuje aj špecifiká mužského prežívania strát a ponúka pohľad na to, kde a kedy získať odbornú podporu.

S akými pocitmi sa ženy najčastejšie stretávajú po strate dieťaťa?

Najčastejšie je to hlboký smútok, prázdnota, bezmocnosť a pocit nespravodlivosti. Mnohé ženy opisujú aj šok, pretože strata dieťaťa ich zastihne nepripravené. Objavovať sa môže aj hnev, strach z budúcnosti či obavy z ďalšieho tehotenstva. Niektoré ženy prežívajú pocity viny a kladú si otázky, či mohli niečo urobiť inak. Je dôležité povedať, že všetky tieto emócie sú prirodzenou súčasťou procesu smútenia a každá žena ich prežíva svojím vlastným spôsobom.

Čo býva pre rodičov po strate najťažšie?

Jednou z najťažších vecí je konfrontácia medzi očakávaniami a realitou. Rodičia si počas tehotenstva vytvárajú predstavy o budúcnosti s dieťaťom a zrazu sa musia vyrovnávať s prázdnotou, ktorú jeho strata zanechá. Náročné bývajú aj bežné situácie, ktoré im dieťa pripomínajú, napríklad pohľad na tehotné ženy, malé deti alebo rodinné oslavy. Mnohí rodičia tiež zápasia s pocitom, že ich okolie ich bolesti nerozumie alebo ju zľahčuje.

Existujú reakcie alebo emócie, ktoré ženy po strate často prekvapia?

Áno. Niektoré ženy prekvapí intenzita ich smútku, najmä ak k strate došlo v skorom štádiu tehotenstva a okolie očakáva, že sa s tým rýchlo vyrovnajú. Iné prekvapí hnev, ktorý môžu cítiť voči sebe, zdravotníkom, svojmu okoliu alebo dokonca voči Bohu. Stáva sa tiež, že žena po období silného smútku zažíva chvíle radosti a následne výčitky, akoby už na dieťa nemala právo myslieť. Aj takéto prežívanie je prirodzené.

Ako prežívajú stratu dieťaťa otcovia? Líši sa ich smútenie od smútenia matiek?

Otcovia môžu prežívať stratu nenarodeného dieťaťa tiež intenzívne, hoci navonok to nemusí byť vždy viditeľné. Často na seba preberajú rolu opory pre partnerku a svoje vlastné emócie odsúvajú do úzadia. Ženy zvyknú svoje pocity častejšie pomenúvať a vyjadrovať, kým muži sa s bolesťou často vyrovnávajú prostredníctvom aktivity, práce alebo hľadaním praktických riešení. Neznamená to však, že by ich strata zasiahla menej.

Stretávate sa s tým, že partneri smútia rozdielnym spôsobom a vzťah to môže zaťažiť?

Áno, je to pomerne časté. Jeden z partnerov môže mať potrebu o svojom prežívaní hovoriť, zatiaľ čo druhý sa viac uzatvára do seba. Ak si navzájom nerozumejú, môžu mať pocit, že ten druhý nesmúti dostatočne alebo nesprávnym spôsobom. Práve preto je dôležité uvedomiť si, že neexistuje jediný správny spôsob smútenia. Otvorená komunikácia a vzájomná úcta voči rozdielnemu prežívaniu môžu vzťahu pomôcť prekonať toto náročné obdobie.

ČASTO STAČÍ OBYČAJNÁ BLÍZKOSŤ

Ako môžu blízki citlivo podporiť ženu či rodinu po strate dieťaťa?

Najdôležitejšie je byť k dispozícii a nebáť sa prejaviť obyčajnú ľudskú blízkosť. Nie je potrebné mať pripravené dokonalé slová. Často stačí povedať: „Je mi to veľmi ľúto.“ Alebo: „Som tu pre vás.“ Pomocná môže byť aj praktická podpora, napríklad pomoc v domácnosti, starostlivosť o ďalšie deti alebo pravidelné pripomenutie, že na svoju bolesť nie sú sami.

Ktoré dobre mienené vety dokážu najviac zraniť?

Najčastejšie sú to vety, ktoré bolesť zľahčujú alebo sa ju snažia rýchlo vyriešiť. Napríklad: „Ste ešte mladí, budete mať ďalšie dieťa,“ „Aspoň sa to stalo skoro,“ alebo „Všetko sa deje pre niečo.“ Takéto výroky môžu rodičom signalizovať, že ich strata nie je dostatočne dôležitá. Hoci sú zvyčajne myslené dobre, ich bolesť môžu ešte prehĺbiť.

A naopak, čo je často najväčšou pomocou, ktorú môže okolie ponúknuť?

Prítomnosť, trpezlivosť a ochotu počúvať bez hodnotenia. Veľkou pomocou je, keď okolie dovolí rodičom smútiť tak dlho, ako potrebujú, bez tlaku na to, aby sa „už posunuli ďalej“. Dôležité je tiež nebáť sa hovoriť o dieťatku, ak o tom rodičia chcú rozprávať.

VIERA MȎŽE POMȎCŤ UNIESŤ ŤAŽKÉ OTÁZKY

Mnohí rodičia si po strate kladú otázku: „Prečo sa to stalo práve nám?“ Ako s touto otázkou pracovať?

Je to jedna z najprirodzenejších otázok, ktoré si človek v utrpení kladie. Často však neexistuje odpoveď, ktorá by bolesť dokázala odstrániť. Niekedy je preto potrebné prijať, že nie všetkému v živote budeme rozumieť. Skôr než hľadať definitívne vysvetlenie môže byť užitočné sústrediť sa na otázku, ako s touto skúsenosťou ďalej žiť a aký zmysel možno postupne objaviť aj v období bolesti.

Akú úlohu môže v procese smútenia zohrávať viera?

Pre mnohých ľudí sa viera stáva významným zdrojom nádeje, opory a zmyslu. Pomáha im uniesť otázky, na ktoré nenachádzajú odpovede, a dáva im priestor zveriť svoju bolesť niekomu väčšiemu, než sú oni sami. 

Je v poriadku, ak človek po strate prežíva hnev aj voči Bohu?

Áno. Hnev je prirodzenou súčasťou smútenia a môže byť adresovaný rôznym smerom. Mnohí veriaci ľudia prechádzajú obdobím otázok, pochybností alebo hnevu voči Bohu. Nemyslím si, že by bolo potrebné tieto pocity potláčať. Aj takéto emócie môžu byť súčasťou úprimného vzťahu s Bohom a postupného spracovávania straty.

ODBORNÁ POMOC JE UŽITOČNÁ AJ PREVENTÍVNE

Dá sa povedať, že smútok po strate dieťaťa sa časom „zahojí“ alebo sa s ním človek učí žiť?

Skôr by som povedala, že človek sa s ním učí žiť. Strata dieťaťa sa nedá vymazať z pamäti ani zo životného príbehu. Postupne sa však mení jej intenzita. Bolesť už nie je prítomná každý deň v rovnakej sile a človek sa učí znovu prežívať radosť, plánovať budúcnosť a nachádzať vnútornú rovnováhu.

Kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc?

Vždy, keď človek cíti potrebu hovoriť o svojom prežívaní alebo keď si s bolesťou nevie poradiť sám. Odborná pomoc nemusí byť až poslednou možnosťou. Môže byť užitočná aj preventívne, aby človek lepšie porozumel svojim emóciám a našiel zdravé spôsoby zvládania náročnej situácie.

Akú pomoc dnes Poradňa ALEXIS ponúka rodičom po strate dieťaťa?

V Poradni ALEXIS ponúkame bezplatné poradenstvo ženám aj párom po strate dieťaťa. Poskytujeme individuálne poradenstvo, sprevádzanie v období smútenia a podporu pri zvládaní praktických aj emocionálnych dôsledkov straty. Súčasťou našej pomoci sú aj podporné skupiny, kde môžu ženy stretnúť ďalšie osoby s podobnou skúsenosťou a zdieľať svoje prežívanie v bezpečnom prostredí.

Text bol redakčne upravený.

Ak sa nevieš vyrovnať so stratou nenarodeného dieťaťa, alebo si práve vo fáze, kedy rozhoduješ o živote svojho nenarodeného dieťaťa, môžeš sa obrátiť na odbornú pomoc v Poradni ALEXIS, n.o. 

Telefón: 0911 350 200

Mail: [email protected]

Mgr. Zuzana Straková je psychologička a poradkyňa v Poradni ALEXIS. Vo svojej praxi sa venuje najmä sprevádzaniu žien, mužov a rodín po strate dieťaťa v tehotenstve alebo v období okolo pôrodu, ako aj ženám v situácii neplánovaného tehotenstva. Klientom ponúka bezpečný priestor na zdieľanie ich prežívania, odbornú psychologickú podporu a citlivé sprevádzanie pri hľadaní ďalších krokov v náročných životných situáciách. V projekte Poradne ALEXIS pôsobila najskôr ako dobrovoľníčka, dnes je súčasťou odborného tímu poradne.