Putovanie mudrcov za hviezdou v umení
Autor: Peter Stašik
Putovanie mudrcov za hviezdou je príbeh o hľadaní, ktoré sa nevzdá pri prvých pochybnostiach. Umenie si ho zamilovalo, pretože do jednej cesty dokáže vložiť všetko: túžbu po svetle, odvahu opustiť istoty aj paradox, že cieľom nie je moc, ale dieťa. Od starokresťanských mozaík, cez slovenské betlehemy až po moderné interpretácie sa mení štýl, farby aj jazyk obrazov, no zostáva to podstatné: hviezda, ktorá vedie, a človek, ktorý sa rozhodne vykročiť.
Už prvotné vyobrazenia Zjavenia Pána ukazujú, že umelcov nezaujímala len samotná scéna klaňania sa mudrcov, ale najmä pohyb a smerovanie. Na ranokresťanských mozaikách v rímskych katakombách či v bazilike Sant’Apollinare Nuovo v Ravenne vidíme troch mudrcov v krátkych tunikách, kráčajúcich rýchlym krokom jedným smerom. Odev im dopĺňajú tzv. frýgické čiapky, mäkké, dopredu zahnuté pokrývky hlavy, ktorými antické umenie označovalo ľudí prichádzajúcich z Východu. Ich telá sú naklonené dopredu, nohy v pohybe – akoby sa ponáhľali. Umenie tu neukazuje statickú vieru, ale vieru v pohybe. Mudrci sú obrazom človeka, ktorý ešte nemá všetky odpovede, no vydáva sa na cestu.
Zaujímavé však je, že v najstarších zobrazeniach často ani nevnímať potrebu ukázať Betlehem ako konkrétne miesto. Mária s Dieťaťom býva zobrazená skôr ako kráľovná-matka na tróne, obklopená symbolmi vlády, a mudrci prichádzajú k nej, niekedy takmer bez krajiny, bez jaskyne, bez maštale. Akoby prvé kresťanské umenie chcelo povedať, že nejde o romantickú scénu, ale o teologickú skutočnosť. To, čo sa tu deje, je uznanie Kráľa. Kristus je stred, ku ktorému sa putuje.
HVIEZDA, KTORÁ VEDIE: KEĎ UMENIE PORUŠÍ FYZIKU
Stredovek posúva tento motív ďalej. Na románskych a gotických reliéfoch, ilumináciách a oltárnych obrazoch sa mudrci postupne menia na kráľov – reprezentantov troch kontinentov, troch vekov človeka, troch kultúr. Ich putovanie sa stáva obrazom univerzálnosti Kristovho poslania. Už to nie sú len jednotlivci, ale celé ľudstvo na ceste k svetlu. Hviezda nad nimi nie je len astronomickým úkazom, ale teologickým symbolom: Božie svetlo, ktoré vstupuje do dejín a orientuje ľudské kroky. Práve v stredoveku a neskôr začína umenie s motívom hviezdy pracovať spôsobom, ktorý už nesleduje astronomickú presnosť, ale symbolický význam. V mnohých obrazoch hviezda nesvieti kdesi na oblohe ako vzdialený bod, ale akoby zostupovala a ukazovala priamo na konkrétne miesto: zvisle nad hlavou Dieťaťa, niekedy dokonca s lúčom smerujúcim dolu. Umenie tu vedome porušuje logiku oblohy, aby zvýraznilo logiku viery: hviezda nie je len prírodný jav, ale znamenie vedenia. Je to svetlo, ktoré nielen svieti, ale aj ukazuje smer.
Renesancia a barok pridávajú príbehu ďalšiu vrstvu – drámu, emóciu a vnútorný pohyb. U Botticelliho, Leonarda či Caravaggia nie je putovanie len geografické, ale existenciálne. Mudrci sú často zobrazení v momente zastavenia: jeden kľačí, druhý ešte stojí, tretí akoby váhal. Umenie tu zachytáva okamih rozhodnutia, chvíľu, keď človek stojí pred tajomstvom a musí sa rozhodnúť, či sa pokloní, alebo sa vráti späť. Putovanie za hviezdou sa mení na obraz hľadania zmyslu, pravdy a Boha v neprehľadnom svete.
Zaujímavým momentom v dejinách zobrazovania je aj to, ako si západné umenie postupne zvyklo znázorňovať jedného mudrca ako človeka tmavej pleti. Od neskorého stredoveku sa v európskom umení ustálilo zobrazenie jedného mudrca ako Afričana. Je to jeden z prvých pozitívnych obrazov rasovej rozmanitosti v západnom umení, vizuálne vyjadrenie toho, že Kristus patrí všetkým národom. Je to silné posolstvo najmä dnes, keď sa ľahko zatvárame do vlastných bublín: príbeh troch kráľov pripomína, že Boh prekračuje hranice kultúr, rás aj jazykov.
SLOVENSKÁ STOPA: EPIFÁNIA VO VLASTNOM JAZYKU
Tento univerzálny motív našiel svoj výraz aj v slovenskom výtvarnom umení a ľudovej zbožnosti. Slovenské betlehemy, fresky v kostoloch či maľby na skle často zobrazujú troch kráľov ako pútnikov blízkych miestnemu svetu. Ich odevy pripomínajú ľudový kroj, krajina za nimi niekedy vyzerá ako tatranský reliéf. Putovanie sa tak „inkulturuje“, stáva sa príbehom, ktorý sa môže odohrávať aj tu, medzi nami. Mudrci už neprichádzajú len z exotického Východu, ale akoby prichádzali aj zo slovenských dedín, lesov a polí. Zvlášť silné sú ľudové koledy a jasličkové hry, kde sa motív putovania spája s jednoduchou, no hlbokou teológiou – „svetlo svieti v tmách“. Hviezda nie je len nad Betlehemom, ale nad každým, kto sa rozhodne hľadať. Slovenská tradícia tak podčiarkuje jednu dôležitú črtu epifánie, Boh sa dá nájsť aj v obyčajnosti, v ceste všedného života.
MODERNÉ INTERPRETÁCIE: ROZMANITOSŤ TVÁRÍ A UNIVERZÁLNE POSOLSTVO
Moderné a súčasné umenie často pracuje s mudrcmi oveľa abstraktnejšie. Hviezda môže byť len bod, línia. Postavy môžu byť len náznaky, tiene, anonymní pútnici. Práve tým však moderné diela často trafia jadro: putovanie je univerzálne, nie dekoratívne. A napokon, aj moderné umenie sa, podobne ako to najstaršie, často vracia k paradoxu Betlehema: cesta je dlhá, dary sú vzácne, no cieľom nie je trón moci, ale dieťa. A práve tam sa ukáže, že hľadanie nie je slabosť, ale odvaha.
Putovanie mudrcov za hviezdou v umení je napokon viac než len dejinný alebo ikonografický motív. Je to obraz človeka, ktorý sa nenechá uspokojiť povrchnou odpoveďou a ktorý sa odváži vykročiť za tým, čo ho presahuje. Každá epocha, každý umelec a každá kultúra si do tohto príbehu vkladá vlastné otázky, pochybnosti i nádeje. Mení sa krajina, mení sa výtvarný jazyk, mení sa estetika – no zostáva to podstatné: hviezda, ktorá volá na cestu, a svetlo, ktoré sa nenechá vlastniť.
Príbeh mudrcov nás zároveň učí, že Boh sa nedáva nájsť tam, kde by sme ho prirodzene hľadali. Nečaká v centre moci, ale na periférii; neprichádza s okázalosťou, ale v krehkosti dieťaťa. A predsa práve tam, v Betleheme, sa cesta končí, alebo skôr začína nanovo. Putovanie sa napĺňa v adorácii, hľadanie vo vzťahu. Možno práve preto sa k tomuto motívu umenie stále vracia. Lebo putovanie za hviezdou nie je len príbehom minulosti, ale obrazom človeka dneška: človeka, ktorý kráča tmou, no nechce sa jej prispôsobiť, človeka, ktorý ešte nevidí cieľ úplne jasne, no verí, že svetlo má zmysel nasledovať.
Foto: stockphotos