Radíme si: Ako bojovať s opakujúcimi sa hriechmi pri spovedi?

Archívny text z magazínu

Obraciam sa na vás s vecou, z ktorej som smutná a zahanbená zároveň. Od spovede k spovedi je to u mňa vždy o tých istých hriechoch, vôbec nevnímam, že by som sa menila k lepšiemu. Aj si pomyslím nejaké predsavzatie počas spovede, ale nepodarí sa mi ho naplniť, ide to „dostratena“. Ako na to, aby som aspoň malými krokmi šla vpred?

Magdaléna z južného Slovenska

…

Mne raz jeden kňaz na túto tému povedal, aby sme ďakovali Bohu, že sa spovedáme stále z toho istého, že nie je tých hriechov viac, nepribúdajú nové.

Zároveň je na mieste otázka, že ak sa spovedáme z rovnakej veci, či v porovnaní jednotlivých mesiacov nie sú aspoň malé zmeny k lepšiemu. Napríklad pred polrokom sa vyznávam z toho, že som sa nemodlila pätnásťkrát v mesiaci, a teraz je to už iba osemkrát. Hriech stále vyznávame, ale je ho menej.

A ešte odporúčam malé skutky sebazáporu – mám chuť na sladké, ale nedám si ho a obetujem to za niečo. A aj keď možno prvýkrát vydržím nezjesť sladkosť iba pätnásť minút, neskôr to môže byť polhodinové odolávanie a toto trénovanie svojej vôle dokáže robiť divy aj v mnohých iných hriechoch.

Erika (31), Trenčín

…

Nájsť si osobného spovedníka. Mám osobnú skúsenosť, že mi kňaz dal dobré rady, ako sa mnohých hriechov dá zbaviť. Chce to len záujem aj zo strany kňaza a ono sa potom dá chodiť na spoveď s radosťou.

Mária (21), východné Slovensko

…

Boh vidí tvoju túžbu v srdci zanechať hriech a hoci znovu a znovu padáš do tých istých hriechov, práve ten boj, ktorý bojuješ, je tvojím víťazstvom a učí ťa pokore. A tvoj Ocko ťa nevidí cez ten hriech, ako sa vidíš ty, ale on sa na teba pozerá cez rany Ježiša, teda s láskou. Takže ty ideš vpred práve tým, že tie hriechy znovu a znovu vyznávaš v spovedi.

Mária (40), Veľká Británia

…

Dobrý deň, Magdalénka, ja mám ten istý problém a som tým tiež zahanbená. No skúste  „odstraňovať“ hriechy jeden po druhom. V minulosti som sa napríklad stále spovedala z vyslovovania mena Božieho nadarmo. Tak som sa zamerala na túto jednu vec a časom som mala o tento jeden hriech pri spovedi menej. Chce to veľa trpezlivosti a hlavne modlitby, lebo ako Pán Ježiš povedal: ,,Bez neho nemôžeme nič urobiť.“ Aj keď zlyháte, Pán vidí, že sa snažíte. Len mu musíte dôverovať.

Dominika, západné Slovensko

…

Ja mám ten istý problém. Kvôli tomu nechodím ani do kostola a naposledy som bol na spovedi asi niekedy pred rokom. Zlyhal som. Keď som mal ísť na ďalšiu spoveď a učinil som voľbu, že som dal prednosť tomu svetskému pred Bohom, nepokračoval som v chodení na spoveď.

Kňaz mi odporúčal častú spoveď a žiť sviatostne, že potom by sa to u mňa dalo do poriadku. Verím tomu, ale zlyhal som. Žiť ako správny kresťan svätým životom je ťažký život.

Prosím Boha, aby ti pomohol v živote, a prosím aj za svoj život, aby mi pomohol dať do ho poriadku, aby sme sa zapáčili ešte viac Bohu, ktorý je v najvyššej miere hodný našej lásky.

Ľubomír (35), východné Slovensko

…

Ahoj, Magdaléna. V prvom rade ťa chcem povzbudiť – je dôležité, že chodíš na svätú spoveď, aj keď s tými istými hriechmi. Pápež František povedal, že skôr sa my unavíme spovedať sa a vyznávať hriechy, než sa Boh unaví nám ich odpúšťať. Boh aj teba nekonečne miluje a je šťastný, že mu odovzdávaš a ľutuješ svoje zlyhania. Aj snaha nehrešiť sa počíta! Tak hlavu hore, bojuj svoj duchovný boj a nenechaj sa znechutiť, aj to je taktika Zlého. Aj všedné hriechy nás totiž držia pri zemi a uvedomujeme si tak svoju malosť pred Pánom. Veľa Božieho požehnania prajem!

Michal (33), Slovensko

…

Nemyslím si, že je to problém, práve naopak. Tiež som s tým svojho času bojovala, až prišlo uvedomenie, že práve toto sú moje najväčšie slabosti a najväčšie hriechy, s ktorými potrebujem denne zápasiť. A tie budú, kým budeme žiť na tomto svete, a teda ich budeme vyznávať vo svätej spovedi možno aj každý mesiac. Podstatné je si ich uvedomovať a zlepšovať sa postupne.

Ciele majú byť reálne a konkrétne. Napríklad keď viem, že mám problém s kolegyňou v práci, ráno si dám predsavzatie – dnes sa pokúsim na ňu usmiať, dnes k nej budem milšia ako včera a podobne. Mne sa to celkom osvedčilo. Sú to tie malé krôčiky k zlepšeniu a zmene. Stačí dnes.

Aďa (40)

…

ODPOVEĎ ODBORNÍKOV:

Ing. Petronela Grajciarová, členka Spoločenstva Martindom

Vďaka za vašu otvorenosť a otázku. Veľmi oceňujem, že napriek sklamaniu zo seba stále chodíte na spoveď a hľadáte spôsob, ako meniť svoj život k lepšiemu. Každý, kto sa rozhodne nasledovať Ježiša celým svojím srdcom, sa skôr či neskôr stretne s duchovným bojom, pokušením, znechutením, klamstvom, ktorých cieľom je oddeliť nás od Ježiša. Chcem vás však uistiť, že Ježiš rozumie každej situácii, v ktorej sa nachádzame. On sám sa často stretával s hriešnikmi, mýtnikmi, neviestkami a nikdy nad nimi nezlomil palicu. Ježiš vie, že nasledovať ho nie je pre nás ľahké, a preto má s nami hlboký súcit a nekonečné milosrdenstvo. Pápež František to nádherne povedal vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána v marci roku 2013: „On sa nikdy neunaví odpúšťať, ale my sa unavíme žiadať o odpustenie.“

Možno to vyznie ako klišé, ale zmeniť ľudský život k lepšiemu dokáže iba láska, neexistuje nič silnejšie. Keď hovorím o láske, myslím tú Božiu. Stretla som stovky ľudí, ktorí osobne zažili Božiu lásku a zmenilo to ich životy. Mnohí sa dostali z rôznych závislostí, hriechov, depresií, mnohým zachránila manželstvá a vzťahy. Nestačí však iba vedieť, že Boh nás miluje. Vedomosť nemá moc zmeniť náš život. Život nám dokáže zmeniť to, keď naozaj zakúsime Božiu lásku.

A ako ju teda zažívať? Vo vzťahu. Často sa uspokojíme s tým, že sme pokrstení, že chodíme v nedeľu do kostola, prípadne sem-tam na spoveď alebo na nejakú pobožnosť. To však nie je zďaleka osobný vzťah. Ten si vyžaduje každodenné osobné stretnutia, rozhovory, spoznávanie. Torkington vo svojej knihe píše, že najdôležitejším miestom, kde zažijeme Božiu lásku, je práve naša osobná modlitba, to, keď sa zatvoríme do „komôrky“ a stretneme sa s Ježišom osobne. Keď si čítame Božie slovo, ktoré má moc zmeniť náš život. Z vlastných síl totiž naozaj nedokážeme nič urobiť.

Mňa sa takto Božia láska dotkla práve v období, keď som žila svetský život plný hriechu, pádov a slabostí. Boh ku mne prehovoril o tom, že ma miluje a sám za moje hriechy dávno zaplatil. Hovoril o jeho túžbe po mne napriek tomu, ako som žila, o jeho súcite s tým, čo prežívam, a to zmenilo môj život. Vďaka jeho láske som pocítila, že som hodná toho, aby ma niekto miloval. On vo mňa veril, miloval ma, a to vo mne vzbudilo túžbu zmeniť sa a byť lepším človekom, lebo som vedela, že ho to urobí šťastným. Keď sme milovaní – túžime po tom, aby aj ten druhý bol šťastný.

A napokon, v zmene nám pomáha aj spoločenstvo. V spoločenstve žijeme vo vzťahoch a učíme sa tam lásku nielen prijímať, ale ju aj dávať. Tam nám ľudia nastavujú zrkadlo toho, ako žijeme svoj vzťah s Ježišom, a zároveň sú pre nás oporou, keď sa máme ťažko a potrebujeme povzbudiť.

…

Br. Ján Macej, kapucín, kňaz

Milá Magdaléna, vďaka za pýtanie sa. Hoci píšeš o smútku a zahanbení, ktoré prežívaš v spojení so svojimi spoveďami, v tvojej otázke je ukryté veľké bohatstvo. Svedčí o túžbe rozvíjať vzťah s Bohom, o túžbe vidieť, čo tento vzťah zlepšuje, a naopak, čo mu škodí. Dokazuje, že rozmýšľaš, ako odstraňovať prekážky.

Do hlbokého osobného vzťahu patrí jeho neustále skúmanie a bez úprimného zahanbenia a smútku z jednotlivej chyby i z dočasného rozvíjania vzťahu nesprávnym smerom to jednoducho nejde. Ani vo vzťahoch s ľuďmi, ani vo vzťahu s Bohom. Aj ľudské vzťahy sa učíme rozvíjať tak, že sa poučíme z toho, čo vzťahu ublížilo alebo ho nerozvíjalo.

Považuješ za samozrejmé skúmať svoje svedomie spoveďou a pýtať sa, ako si sa zmenila k lepšiemu. To je dobre. Avšak človek, ktorý už iba predkladá Bohu svoje splnené predsavzatia, ho vlastne nepotrebuje. Kto sa opakovane dostáva do situácií, v ktorých musí prosiť o silu a na pokrok čakať, to je skutočný učeník ochotný kráčať s Pánom. Učí sa vytrvalo vernému prebývaniu s ním.

Možno práve vstupuješ do toho, čo Ježiš nazval učeníctvom. Učeníkmi nazýval tých, ktorých povolal a oni išli za ním. A učili sa z jeho slov spoznať a naplniť to, čo od nich osobne očakáva. Dôležitá úloha každého učeníka je teda neustále sa pýtať nie iba na to, ako splniť požiadavky, ktoré už poznáme. Ak sa mi nedarí naplniť Ježišove slová, tak to niekedy bude aj malá odvaha žiť podľa toho, čo mi vraví. Učím sa však rozlišovať, či to nie je aj nesprávne videnie cesty, ktorou ich mám uskutočniť a kvôli ktorému ma Boh pozýva obrátiť pozornosť inam a spoznať jeho chodníky, rozdielne od tých mojich doterajších.

Jeden príklad hovorí, že pôst od jedla v čase Pôstneho obdobia nemusí sklamane odložiť ten, kto sa po dvoch dňoch nedokázal ďalšie dva pôstiť. Možno po celých štyridsiatich dňoch zistí, že zvládol dvadsaťpäť dní, čo by však nedokázal, ak by celú námahu po dvoch neúspešných dňoch vzdal. Možno urobil malý krok vpred, keď pred splnenie svojho vysnívaného predsavzatia o štyridsiatich dňoch prežitých v pôste dal prednosť túžbe aj pri svojej slabosti vytrvať v namáhe pre sľub daný Bohu.

Boh má pre nás niečo lepšie, než dokážeme teraz vidieť a uskutočniť. Preto nás očisťuje obdobiami, keď sa cítime „stratení“, aby sme boli otvorení novej a prekvapivej ceste lásky, na ktorej si nás nájde. Prajem vytrvalosť na tejto ceste učeníkov, medzi ktorých môžeš ďalej patriť.

Foto: pexels.com, archív respondentov