Radíme si: Kedy je správny čas na dieťa – sme už na to pripravení?

S manželom sme spolu päť rokov a deti zatiaľ nemáme – nie preto, že by sme nechceli alebo nemohli, ale preto, že v sebe ešte nemám úplne vysporiadaný svoj pohľad na výchovu a rodičovstvo. Vyrastali sme obaja v nedokonalých rodinách, kde chýbala blízkosť alebo bezpečie. Bojím sa, že nebudem dobrá matka a výchovu nezvládnem. Je v poriadku chcieť byť rodičom, aj keď si nie som istá, či to vo mne prirodzene je?

Petra, 29 rokov, Bojnice

…

Nikto nevstupuje do rodičovstva ako hotový a dokonalý človek. Väčšina z nás si z detstva nesie traumy, zranenia, sklamania, zlé vzory… Ak o nich vieme, je dobré riešiť ich vopred aj pomocou terapie, kníh, prednášok či psychológa. Každý malý krok vpred sa počíta. Do rodičovstva sa nedá ísť na sto percent pripravený. Je to cesta a dobrodružstvo a učenie sa za pochodu. Stále sa učím púšťať perfekcionizmus, prekonávať úzkosť a dôverovať Bohu, že tak, ako nesie a miluje moje deti, tak nesie a miluje aj mňa. On doplní to, čo mne chýba. Prajem vám odvahu vykročiť na túto cestu s dôverou, ak je to vaša túžba a cítite, že vás k tomu Boh pozýva. On je väčší ako každá naša neistota či strach.

Lenka, 35, Košice

…

Myslím si, že to je v poriadku. Strach a obavy sú úplne prirodzené a na mieste, keďže dopredu o rodičovstve nevieme nič (je to veľká neznáma, podobne ako manželstvo – pri jeho uzatváraní tiež dopredu nevieme, čo nás čaká). Nikto sa správnym rodičom nenarodil, stávame sa ním spolu s bábätkom, spolu s ním sa aj učíme byť mamou/otcom. Výchova nie je veľakrát o deťoch, ale o výchove samého seba, zvládnutí emočne náročných situácií, zrieknutí sa vlastného komfortu atď. Je určite dôležité sa s manželom o tom rozprávať, vyjasniť si možno oblasti, ktoré vám najviac vadia. Spíšte si na papier to, čo vám doma prekážalo a čomu sa chcete pri svojich deťoch vyhnúť. Raz sa k tomu možno vrátite a budete vedieť, že to chcete robiť inak.

Na druhej strane treba myslieť aj na to, že nie všetko sa dá dopredu premyslieť, vykalkulovať a naplánovať. Veľa situácií v rodičovstve sa nedá predvídať, len zvládnuť a prijať ich tak, ako prídu, a následne odkomunikovať s partnerom, niekedy možno aj s dieťaťom. Veľmi vie pomôcť a povzbudiť aj komunita ľudí/kamarátov, ktorí majú deti, s ktorými zdieľate rovnaké hodnoty, ktorí vás vedia vypočuť, pochopiť, usmerniť,poradiť vám… Ak by však váš strach a obavy boli príliš veľké, odporúčam odbornú pomoc a vôbec sa nemusíte za to hanbiť.

Sú dostupné aj kvalitné publikácie zamerané na rešpektujúcu výchovu a rodičovstvo.

Alžbeta

…

Uf, ťažká otázka… Ja som otehotnela úplne neplánovane (áno, chceli sme deti, preto sme sa aj brali, ale týždeň pred svadbou som prišla na to, že som tehotná)… V tých časoch som mala srdce až v krku, ako to celé dopadne; nie, že by som dieťa nechcela, ale neplánovali sme ho hneď po svadbe. Sme svoji už skoro 5 rokov a keby sa to vtedy „náhodou“ nestalo, tak asi doteraz sa neodvážim mať deti. Je to úloha a zodpovednosť na celý život, nikto vám nepovie, kedy deti mať a kedy nemať. Treba myslieť aj na to, že nie každé tehotenstvo sa skončí šťastne. O 3 mesiace nám pribudne nový člen rodiny. Sú to také životné momenty, že je ťažké niečo predpokladať. Celá výchova a rodičovstvo je taká ťažká a tabuizovaná téma, čo si bezdetný človek ani nevie predstaviť. Treba byť dieťaťu otvorený. Možno nepríde hneď, možno príde skoro, možno nepríde vôbec. Všetky tieto aspekty treba brať do úvahy.

Prajem vám veľa síl a dobrých riešení vášho problému.

Kristína, Nitra

…

ODPOVEĎ ODBORNÍKOV:

Jana Ugróczyová – mama ôsmich detí

Ahoj Petra,

tvoja otázka je veľmi dôležitá – a už len to, že si ju kladieš, svedčí o tvojej zrelosti i o tom, že ti na materstve záleží. Pýtaš sa a hľadáš odpovede. Myslím si, že to je pre materstvo a rodičovstvo kľúčové – byť otvorená a ochotná hľadať.

Som mamou ôsmich detí a odpovede hľadám neustále – už 16 rokov. Pretože výchova nie je statická – mení sa, tak ako sa meníme my i naše deti. U nás sme prešli rôznymi „prístupmi“. Ako sme sa menili a Boh v nás uzdravoval naše vnútorné deti (a stále to robí), menil sa aj náš prístup. Sama som si vysnívala, aká budem mama, položila som na seba očakávania, ktoré ma neskôr zlomili. Až časom som porozumela tomu, že byť mamou je dynamickým príbehom, v ktorom padám, vstávam, milujem, odpúšťam sebe i druhým – a tak dookola. Inklinujem k mnohým prístupom, ktoré sa mi páčia, ktorými sa inšpirujeme, doma ich uplatňujeme, no musia byť v jednom rytme s našimi srdcami. Nie všetko, čo sa mi páči, dokážem aplikovať, pretože by som poprela samu seba. Ale v akom tóne bije naše srdce, prinesie zväčša práve materstvo.
Deti otvárajú hlbiny, ktoré bez nich málokedy dokážeme vidieť. A tu sa začína tá krásna i ťažká cesta. Každý si so sebou nesieme niečo z detstva, čo nás možno odrádza, spochybňuje. Strach z opakovania chýb, z nedostatku blízkosti, z toho, že nebudeme dosť dobrí. Preto tvoje obavy sú pochopiteľné, ale nie sú prekážkou stať sa mamou. Nie sme predurčení opakovať staré príbehy. Píšeš svoj vlastný príbeh, ty si jeho tvorkyňa. A na to je tu Boh, Otec, aby ti pomohol nielen písať tento príbeh, ale i stvárniť ho. Tvoje zranenia môžu bolieť, ale zároveň ti dávajú citlivosť robiť veci inak a ukazujú ti, kam Boh chce vstúpiť a čo chce uzdraviť.

Neboj sa vykročiť do svojich túžob po deťoch – sú prirodzené a Božie, oni práve spečaťujú manželský sľub. Byť si neistá neznamená, že nie si pripravená. Znamená to, že si úprimná, vnímavá, otvorená. A to je vzácne. Tvoja sila a odvaha napísať túto otázku hovorí o pripravenosti chytiť výzvu rodičovstva pevne do rúk a popasovať sa s ňou. Tak, ako sa s ňou pasujú všetci.

Rodičmi sa nestávame tým, že máme všetko vyriešené – ale tým, že sme ochotní rásť, meniť sa, milovať, dovoliť si robiť chyby, odpúšťať si, nechať pôsobiť Božiu milosť a to najdôležitejšie – prijať darovaný život. A to, Petra – podľa toho, čo píšeš a ako to cítim z tvojich slov –, v sebe máš.

…

Mgr. Michaela Sokoliová, PhD. – psychologička a terapeutka

Drahá Petra,

čítajúc Vašu otázku som si spomenula na jednu taliansku pieseň, v ktorej jej autor Niccolò Fabi spieva, že „nikdy nie si dostatočne dobre pripravený, ale si pripravený od počiatku, od vždy“. Významovo a aj lingvisticky (ono pripravený má v taliančine dva rozličné výrazy –preparato a pronto) je to tak, že sa na manželstvo a rodičovstvo pripravujeme každým dňom nášho života. Tým, že sa učíme správať sak sebe navzájom skrze to, ako sa k nám správali významní dospelí, zväčša naši rodičia a blízki. Ak máme zvedomené a spracovávame (na príklad v terapii) chýbajúcu blízkosť a bezpečie vo vzťahoch vo vlastných primárnych rodinách, tak sa tým pripravujeme na optimálnejšie fungovanie vo všetkých ďalších vzťahoch. A to, že Vy, Petra, už viete nadviazať a udržať bezpečný a emočne sýtiaci vzťah, keďže ste 5 rokov vo fungujúcom manželskom zväzku, je dostatočné na to, aby ste sa cítili kompetentnejšou vo vzťahu k sebe i k druhým. A teda aj k potenciálnemu potomstvu.

Môžete sa cítiť nedostatočne pripravená, pochybujúca či nedôverujúca si; toto mi znie ako Váš „pohľad“ na výchovu a rodičovstvo. Príde mi to úplne legitímne a aj sympatické. A Vaše rozhodnutie stať sa vychovávajúcou rodičkou je len Vaše. Chcem Vám však oznámiť, že aj keď sa už rozhodnete a dopripravujete, určite nebudete dokonalá a bezchybná. To by bolo Vám a Vášmu potomstvu na škodu. „Dosť dobrá mama“ je v psychológii pojem (pochádza od britského psychoanalytika Donalda Winnicotta) a aj to naj, o čo sa potrebujete snažiť. A síce – byť primerane citlivá na potreby dieťaťa, vedieť mu byť nablízku, ale ho aj frustrovať (neuspokojiť hneď a všetky jeho potreby), dávať mu priestor na samostatnosť a vlastný vývin, dôverovať. Vaša rodičovská rola je primerane uspokojivo reagovať na potreby dieťaťa, aby sa cítilo milované a podporované. Rodičmi sa nerodíme, rodičmi sa stávame. Tým, že sa napriek nepripravenosti nepripravíme o skúsenosť prijať zodpovednosť za život niekoho iného. S vedomím, že sa nám dospievaním bude vzďaľovať.

Je prirodzené mať obavy a strach stať sa rodičom, uvedomovať si svoje možnosti a hlavne limity. Ale popravde, bojíte sa viac toho, čo tým získate alebo toho, čo tým stratíte?

…

Zuzana Michalská – psychologička

Milá Petra, v prvom rade vás chcem ubezpečiť, že to, čo prežívate, je v poriadku. Vaše obavy vypovedajú aj o Vašom vysokom vedomí zodpovednosti. Súčasne však nedovoľte, aby strach prerástol Vaše túžby. Namiesto nasýtenia potreby usporiadanosti by som sa zamerala viac na to dovoliť si byť „len“ dosť dobrou matkou, ktorá môže robiť chyby, byť unavená, neistá, mať obavy. Dosiahnuť dokonalosť v zmysle„ všetko bude perfektné“, je nemožné. Okrem toho, pohľad na výchovu, ktorý zmieňujete, sa tvorí ruka v ruke s konkrétnym dieťaťom, jeho temperamentom. Deťom určite neuškodí, ak na nich nahliadame ako na samostatné bytosti, od ktorých sa sami môžeme učiť. Zároveň chcem podotknúť, že vás ako rodičov nedeterminujú vaši rodičia ani výchova. To, ako sa k vlastnému rodičovstvu postavíte, záleží len a len na vás rodičoch.

K rodičovstvu odporúčam výbornú knihu od Vavrákovej, Bašnákovej a Zemandl: Psychológia pre milujúcich rodičov.

Foto: stockphotos