Radíme si: Moje dieťa masturbuje – ako správne reagovať?
Archívny text z magazínu
Už nejaký čas si všímam, že dcérka (4) si občas úmyselne dráždi pohlavné orgány. Buď o vankúš, alebo nejakú hračku. Viem, že je to v istom zmysle prirodzené, no asi nie je vhodné nechať to nepovšimnuté. Chcela by som sa s ňou o tom porozprávať a zdravým spôsobom ju usmerniť, informovať. Priznám sa však, že neviem ako.
Viera z Považskej Bystrice
…
Som detská lekárka a v tomto veku je to pomerne častá záležitosť, s ktorou rodičia za mnou prichádzajú. Niekedy sa začína už oveľa skôr (v kočíkovom veku), rodičia si to kamerujú a majú obavu z epileptických záchvatov, lebo dieťa pritom vyzerá naozaj „blažene“ a úplne mimo. Niektoré deti to robia veľmi často (niekoľkokrát za hodinu!). Je to pre ne niečo nové, spoznávajú vlastné telo. Chlapci sa v tomto veku tiež často hrajú so svojím pohlavným orgánom až do úplného stoporenia a na otázku, prečo to robia, odpovedajú: lebo je to dobré (to mám zas z vlastnej skúsenosti, mám doma troch synov). V istom veku (okolo 5 – 6 rokov) to úplne prestane, u niekoho aj skôr, a je to naozaj len chvíľková záležitosť. Nerobila by som z toho žiadnu drámu, prestane to, naozaj.
Neviem, či je v tomto veku úplne správne sa s nimi o tom rozprávať ako o niečom hriešnom, zakázanom, pretože jednak to nepochopia a jednak je to úplne prirodzená záležitosť zoznamovania sa so sebou samým. Vôbec by som to neporovnávala s masturbáciou, ktorá sa vyskytuje v postpubertálnom veku.
Z môjho pohľadu v tomto veku čím menej upozorňovať na to, že to je niečo zvláštne, čím menej rozhovorov na túto tému, tým lepšie. To dieťa za to v podstate nemôže. A určite to prestane. Ešte som sa nestretla s tým, že by to pretrvávalo, a to mám, myslím si, dostatočne dlhú prax.
Helena z Brna, 38 rokov
…
Niekde som počula, že to môže súvisieť so strachom, že je to určitá forma upokojovania sa. Asi si treba všímať, čo je spúšťač. Či nuda, alebo potreba rozptýlenia, alebo potreba upokojiť sa po prežití strachu, stresu. A určite prejavovať lásku. Nie som odborník, ale možno by som odporučila postupovať tak, aby sa to dieťaťu nespojilo s nejakou traumou z našej reakcie, že všetko sexuálne je zlé.
Tonka
…
Ja by som nijako nereagovala. Pokúsila by som sa na ňu viac emočne naladiť, viac si ju všímať. Chváliť ju, pozitívne motivovať. Učiť sa chápať jej potreby a napĺňať ich. Bude menej frustrovaná.
Ivana
…
Môže to byť spôsob, akým dieťa dostáva zo seba napätie. Treba sa zamyslieť, z čoho má stres, či napríklad nie je pod tlakom príliš prísnej výchovy. Skúste to napätie zmierniť – zaraďte medzi aktivity viac športu a relaxačných aktivít (hranie s plastelínou, hojdanie, hranie sa s dieťaťom v pokoji a s láskou).
Mária zo Žiliny, 30 rokov
…
Mne sa dostala kedysi dávno do rúk kniha Trblietanie dotyku od Oldřicha Pšeničku – ide o sexuálnu výchovu v rodine. Možno ju pozháňate v antikvariáte. Ďakujeme za prejavenú dôveru v takejto veci… netrápte sa, že ste sa spýtali. Vyjadriť takéto problémy je tiež niekedy odvaha.
Veronika
ODPOVEĎ ODBORNÍKOV:
Mgr. Jana Bieščad, PhD., psychologička a lektorka
K pohlavnosti dieťaťa je nevyhnutné zaujať už odmalička citlivý a úctivý postoj. Sexuálna výchova sa začína už vtedy, keď si uvedomuje vlastnú odlišnosť od opačného pohlavia a súčasne si všíma vlastné pohlavné orgány. Napriek tomu, že veriaci rodičia by boli radi, ak by si ich dieťa už odmalička osvojovalo perspektívu, ktorá je v súlade s hodnotami, ktoré vyznávajú, v tomto smere je prvoradé sprostredkovať vnímanie tela ako krásneho a vzácneho, čo prirodzene vedie k úcte i sebaúcte. Rozhodne by nebolo správne, ak by na prvom mieste začali rozprávať o tom, čo je zlé, nesprávne či hriešne alebo v útlom veku vysvetľovať 6. prikázanie. Mnohí dospelí, ktorí prežívajú úzkosť v oblasti sexuality, majú v sebe zakódované negatívne postoje rodičov či vychovávateľov.
Dráždenie pohlavných orgánov v predškolskom veku nemá v pravom zmysle slova sexuálny podtón a rozhodne nie je konané so zlým úmyslom. Dieťa cíti príjemnosť, uvoľňuje nahromadené napätie rovnako ako pri ohrýzaní nechtov alebo predmetov, hre s vlasmi či cmúľaní prsta. Rodič by ho pre to nemal tvrdo napomínať ani strašiť. Z kresťanskej perspektívy však nie je vhodné ani pomerne bežné odporúčanie typu „je to normálna vec, avšak je potrebné naučiť sa to robiť v skrytosti“. Dcérke možno vysvetliť, že časti tela, ktorých sa týmto spôsobom dotýka, sú mimoriadne vzácne, preto by sme ich nemali zbytočne dráždiť. Sú dôležité pre to, aby sa raz mohla aj ona stať maminkou (nie je potrebné ísť do podrobností, ak sa dieťa nepýta), a je potrebné ich chrániť. Okrem toho je vhodné nájsť alternatívny spôsob uvoľnenia napätia. Môžeme dcérke vysvetliť, že chápeme, že je to príjemné (a je možno ťažké odolať), preto keď bude mať chuť dotýkať sa týchto miest, môže skúsiť stískať v ruke antistresovú loptičku, vankúšik plnený pohánkou či kôstkami, prípadne obľúbenú hračku.
Ak dcérku opäť prichytíme pri tejto činnosti (aj my dospelí sa zlozvykov zbavujeme ťažko), môžeme sa jemne dotknúť pliecka a láskavo prihovoriť, pričom pripomenieme (bez zbytočného zdĺhavého vysvetľovania) to, o čom sme sa rozprávali. Niekedy možno netreba ani slová. Následne môžeme dcérku zaujať inou činnosťou – odviesť pozornosť, prípadne zmeniť miesto, podať antistresovú hračku alebo ju jednoducho silno objať.
Ak dráždenie pohlavných organov pokračuje a zdá sa nám, že dieťa sa k nemu uchyľuje príliš často, je vhodné vylúčiť tiež infekciu či iné zdravotné ťažkosti. Keď badáme, že sa frekvencia takéhoto správania nápadne zvýšila, je dôležité pátrať po potenciálnych príčinách. Neprežíva nadmerné napätie? Nemá stres zo škôlky, rodinnej situácie či narodenia súrodenca? Ak si nevieme rady, nie je na škodu vyhľadať detského psychológa a požiadať o konzultáciu.
…
Magdaléna Gerová, PhD., lekárka – gynekologička, mama štyroch detí
Hoci som gynekologička, svoj pohľad píšem hlavne ako matka štyroch detí a tiež ako absolventka Diplomu rodinnej pastorácie (prostredníctvom Akadémie Karola Wojtylu).
Úmyselné dráždenie pohlavných orgánov sa nazýva detská onania alebo masturbácia. Nás to uvádza do rozpakov, dieťa (vo veku pred pubertou) to nepovažuje za činnosť, ktorú by malo skrývať. Treba tomu venovať pozornosť, pretože sexualita je vzácny dar.
Keď nájdeme dieťa, ako si dráždi pohlavné orgány (chlapci si chytajú penis, u dievčat môžeme zaregistrovať rytmický pohyb), zachovajme pokoj, rozvážnosť a láskavosť. Ak na dieťa zareagujeme príliš ostro, príliš prísne, môže to viesť až k podvedomému potlačeniu sexuality, príjemných pocitov z nej a v dospelosti to môže viesť k ťažkostiam vo vzťahoch, u dievčat k vaginizmu (sťah svaloviny v okolí vstupu do pošvy, ktoré urobia pohlavný styk bolestivý, až nemožný).
Menším deťom skúsme odviesť pozornosť na inú činnosť, väčším skúsme pokojne vysvetliť, že to, čo robia, nie je správne, aj keď to môže byť veľmi príjemné (dieťaťu pomôže, ak budeme empatickí a priznáme tú príjemnosť). Je to priestor pre prvé vysvetlenie (veku primerané a podľa okolností), že tieto orgány okrem cikania slúžia na to, aby raz váš syn mohol byť oteckom, aby vaša dcéra mohla byť mamičkou. Je na vás, či použijete detské pomenovanie, možno neskôr „dospelácke“ názvy – penis, vchod do pošvy. Dieťaťu treba povedať, že to súvisí s láskou a že nie je správne si to teraz chytať alebo dráždiť.
Tiež je možné, že ak na dieťa zareagujeme veľmi prísne, bude to pred nami skrývať a my budeme menej všímaví a stratíme prehľad, ako sa situácia vyvíja. Ak dieťa nájdeme pri tejto činnosti opakovane, treba silno zvážiť pomoc odborníka. Odborník (detský psychológ, psychiater) by mal rozlíšiť, či ide o náhodný jav, alebo o náročný problém, keď si dieťa príjemnými pocitmi rieši niečo oveľa závažnejšie. My ako rodičia to z psychologických dôvodov rozlíšiť nevieme. Treba si dať pozor, a ak vám nejaký odborník povie, že tomu treba dať voľný priebeh alebo usmerniť dieťa, aby to robilo len v súkromí, je namieste vyhľadať pomoc inde.
Pri riešení tohto problému je dobré mať na pamäti cieľ, pre ktorý dieťa vychovávame: aby raz bolo zrelé pre vzťah, pre sebadarovanie, pre otcovstvo alebo materstvo – či už prirodzené, alebo duchovné. Chceme dieťa uchrániť pred tým, aby zlozvyk z detstva prerástol do závažnejších problémov v puberte a dospelosti. Určite je namieste odovzdávať tento problém v modlitbe.
Foto: pexels.com, archív respondentov