Radíme si: Neporiadok v domácnosti

Ako mama štyroch detí často zápasím s jedným a tým istým problémom – neporiadok. Napriek všetkej snahe som z toho často frustrovaná. Deti majú pridelené svoje úlohy podľa veku, no väčšinou im to musíme s manželom pripomínať, často, žiaľ, aj s krikom. Nechcem byť mama, ktorej viac záleží na poriadku ako na vzťahoch. Trápi ma však, že neviem nastaviť aspoň nejakú úroveň poriadku, aby sme sa cítili dobre a nehanbili sa pozvať domov aj náhodnú návštevu. Ako to robia ostatní rodičia? Potešia nás aj praktické tipy. 

Zuzana s rodinou z Bojníc

…

Veľmi dobre vám rozumiem. Mám síce iba dve deti (vo veku rok a tri), ale často sa zamýšľam nad tým istým. Ja sa snažím nerobiť veľké upratovanie (čiže celý byt naraz), ale upratujem po častiach (jeden deň prach, potom vysávanie, kúpeľňa…). Často ma frustruje rozhádzané oblečenie a hračky a každý deň venujem približne dvadsať minút tomu, aby som „uhladila“ najviditeľnejšie stopy. Keď cítim, že ma neporiadok už veľmi hnevá, skúsim sa dohodnúť s mužom, aby mi pomohol s deťmi, a ja urobím tie väčšie veci. A čo sa týka návštev, mám rovnaké myšlienky ako vy. Ale hovorím si, že keď mi chce niekto kontrolovať byt, nech nechodí. 

Veľmi pekne o upratovaní píše Marie Kondo v knihe Kúzelné upratovanie – a je pravdou, že keď si domov nenanosíme haraburdie, tak aj to upratovanie pôjde rýchlejšie. A tiež Bea Johnsonová v knihe Domácnosť bez odpadu. Odtiaľ som si prispôsobila pravidlo svojich približne dvadsiatich minút denne. 

Janka z Bratislavy, 27 rokov

…

Každý člen rodiny si upratuje po sebe. Úlohy si delíme všetci podľa veku a schopností. Rodičia nerobia za deti to, čo dokážu deti urobiť samy. Každý má jasne stanovené, za čo je zodpovedný, a plní si svoje úlohy. Domácnosť je zariadená minimalisticky. Čím menej zbytočných vecí, tým viac času na všetko potrebné. Upratujeme priebežne, nehromadíme veci ani povinnosti. Domácnosť je spoločný priestor, o ktorý sa všetci staráme.

Katarína

…

Sme päťčlenná rodina (deti vo veku 3, 5 a 7) a bývame v malom dvojizbovom byte. Udržiavanie poriadku je pre nás v takom malom priestore úplný základ psychohygieny. Keď sa niekto pýta, ako môžeme mať doma taký poriadok, hovorím – vďaka minimalizmu. Dávame preč všetko, čo už u nás doma splnilo svoj účel. Oblečenie, topánky, hračky, všetko ide v momente vyradenia do darovacích alebo bazárových facebookových skupín a rôznych zbierok. Neskladujeme zbytočnosti, nenakupujem do zásoby. Každú vec, ktorú vidím v obchode a chcela by som ju, si najprv nechám prejsť hlavou: Naozaj ju chcem/potrebujem/využijem/mám ju kam dať? 

Taktiež som sa naučila nevytvárať si sentimentálny vzťah k veciam (nenechávam si nič „na pamiatku“). Čím menej vecí, tým ľahšie sa udržiava poriadok. Je to životný štýl, nedá sa prijať zo dňa na deň, zmena trvá dlho. Ale stojí to za to, výsledkom je nielen uprataná domácnosť, ale aj oslobodzujúci poriadok v hlave. 

Mária

…

Za rovnaký štýl vedenia domácnosti musia byť obaja partneri, ťažko zladiť minimalistu so „škrečkom“, ktorému sa veci zídu aj o desať rokov, ak vôbec, ale pre istotu. Potom je frustrujúce, keď sa jeden snaží, a päť ďalších to nezaujíma. Lenka

ODPOVEĎ ODBORNÍKA:

Gabriela Lindvayová, manželka, mama a autorka projektu Láskavý domov

Milá čitateľka Zuzana, v prvom rade vás chcem ubezpečiť, že nie ste sama, ktorá rieši tento problém. Nastaviť systém, vďaka ktorému môžeme mať doma poriadok, nie je jednoduché.

Je veľmi dobré, že deti majú svoje povinnosti, ale aby ich chceli samy od seba plniť, potrebujú v tom vidieť zmysel. Napríklad ak si všetci splníme svoje povinnosti, budeme mať poriadok, budeme sa tu cítiť dobre a môžeme sa spolu zahrať.

Skúste sa s deťmi viac rozprávať o tom, ako sa chcete doma cítiť a ako k tomu môžu prispieť. Nech deti samy navrhnú, aké povinnosti chcú mať na starosti, a môžu si aj samy vymyslieť spôsob, ako na to nezabudnúť. Napríklad si môžete na viditeľné miesto (stena, chladnička) dať tabuľku, kde bude prehľad povinností, a odškrtnú si, ak svoju úlohu splnia. Pokiaľ sú to povinnosti, ktoré zatiaľ nerobia rady a zvládnu to iné deti, môžu sa po týždni striedať.

Môžete tiež určiť čas na upratovanie, napríklad po večeri si dáme pätnásť minút na odloženie hračiek a upratanie obývačky a kuchyne. Mladším deťom môžu pomôcť staršie.

Zároveň je dôležité ukázať im (osobným príkladom), že upratovanie nemusí byť len nudná a otravná činnosť, ale môže to byť aj zábava a že si upratovanie môžeme spríjemniť (napríklad počúvanie hudby v slúchadlách pri vysávaní, rozhovor mamy a dcéry pri skladaní bielizne alebo počúvanie podcastu pri žehlení).

Ďalšie praktické tipy:

• Najdôležitejšie je, aby mala každá vec u vás doma svoje miesto – aby všetci vedeli: čo kde odkladať a čo kde hľadať.
• Menej vecí – mať doma len veci, ktoré potrebujeme, ktoré nám slúžia a robia nám radosť.
• K udržaniu poriadku veľmi pomáhajú aj správne návyky (napríklad po príchode domov v predsieni všetko odložíme na svoje miesto).
• Ak budeme mať menej vecí a tieto veci si prakticky a logicky doma uložíme, odkladanie aj upratovanie bude jednoduchšie a rýchlejšie.

Aj keď sa môže zdať, že deti sa dobre cítia aj v neporiadku, určite vnímajú ten rozdiel, keď máte doma poriadok a pohodu a ak máte všade plno vecí a neporiadok.

Chce to veľa trpezlivosti a vytrvalosti. Nezabúdajme pritom na seba – aby sme boli láskavé k svojim najbližším, potrebujeme byť láskavé najprv k sebe. 

Držím vám palce, aby ste našli rovnováhu medzi udržiavaním poriadku a dobrých vzťahov vo vašej rodine.

…

Ing. Jozefa Danová, kresťanská koučka a autorka publikácií o konfliktoch
a odpustení

Milá mamina štyroch ratolestí!

Naučiť deti upratovať najskôr po sebe nie je ľahké, už vôbec nie samozrejmé. Spoločnými silami je to zvládnuteľná úloha. Vo výchove platí, že príklady tiahnu viac ako príkazy.

Začala by som asi otázkou, čo je to neporiadok? Každý človek si pod tým môže predstaviť niečo iné… Pre niekoho sú neporiadkom hračky po zemi či neustlaná posteľ, pre niekoho množstvo riadu alebo smetí, pre iného zvyšky staršieho jedla na tanieri v izbách mimo kuchyne či špinavá bielizeň kdekoľvek mimo koša na bielizeň, pre niekoho opratá a ešte nevyžehlená bielizeň, pre ďalšieho, keď nemá kam stúpiť… Pravidlá si nastavuje každá rodina vrátane systému ich dodržiavania. 

V niektorých rodinách je napríklad bežné konzumovanie jedla na tanieri v každej izbe vrátane detskej izby či spálne, v iných rodinách sa stravuje výlučne za stolom v kuchyni alebo v jedálni, prípadne v obývačke. V niektorých rodinách sa stalo bežnou rutinou upratanie si svojej postele hneď ráno po zobudení, inde stačí večer pred spánkom… 

A tak je to aj s vnímaním neporiadku. Niekomu vyhovuje rozdelenie zodpovednosti za poriadok v izbách podľa členov rodiny (deti detské izby, otec spálňa a kúpeľňa, mama obývačka a kuchyňa), niekomu podľa činností (kto vysáva, kto vynáša smeti, kto vyprace umývačku riadu, kto perie, vešia a skladá bielizeň, kto žehlí…), niekomu vyhovuje systém každý po sebe a spoločné si delíme… Takže systém, pravidlá a ich dodržiavanie sú dôležité. Dodržiavanie pravidiel všetkými členmi domácnosti, nielen deťmi, je dôležité.

Píšete, že deti majú pridelené svoje úlohy podľa veku. Moja ďalšia otázka by bola: Ako prebehlo prideľovanie úloh? Ako boli deti doň zapojené?

Stretla som sa s požiadavkou klientky na určenie príkladu primeranosti domácich prác pre deti podľa veku – akéhosi zoznamu, prehľadu –, pretože sa s manželom v tom líšia, on podľa nej chce od detí domáce práce neprimerané ich veku. Myslím si, že ak rozpis domácich prác budeme robiť spolu s deťmi, a dokonca s ich akceptáciou, prijatím – zistíme to. Prípadne nám orientačne môže pomôcť takýto prehľad domácich prác pre deti podľa veku od Márie Montessori.

Uvediem ešte zopár otázok na zamyslenie k téme: Ako prebieha udržiavanie poriadku u vás dnes? Aký máte systém? Čo robíte rodičia spolu s deťmi? Aký systém by vám vyhovoval? Ako prebieha jeho dodržiavanie, pripomínanie u vás dnes? Ako by ste si predstavovali, že by malo pripomínanie prebiehať? Čo z toho máte vo svojich rukách? Ako sú deti zapojené do foriem pripomínania? Čo im najviac vyhovuje? Aký systém odmien u vás platí? Za čo deti najčastejšie chválite? Akých ľudí chcete vychovať zo svojich detí? Akou mamou chcete byť?

Píšete, že ste z toho celého frustrovaná. Účelom emócie frustrácia môže byť poznanie, keď sme dosiahli svoj limit snahy a potrebujeme zmenu. Možno zmenu pohľadu. Faktom je, že nemáme kontrolu nad všetkým, čo sa deje v našich životoch – hoci by sme to veľmi chceli. Máme však veľkú kontrolu nad tým, ako sa na to pozrieme. Sme to my, kto si vyberá, ako sa na danú situáciu budeme pozerať. Na vedomej zmene nášho pohľadu na situáciu vieme pracovať.

Uvedená téma je vhodná na koučing. Kouč nedáva rady, ale pomáha konkrétnemu klientovi v priamom rozhovore s ním nájsť jeho vlastné riešenie jeho konkrétnej situácie. Kouč sa môže podeliť o svoje vedomosti a skúsenosti z danej oblasti – čo robím teraz, pričom jasne vymedzí hranice medzi koučingom a poskytnutím svojich vedomostí a skúseností k danej téme.

Nech nám Pán Boh pomáha byť lepšími ľuďmi a robiť tento svet lepším miestom pre život. Prajem vám vďačnosť za dar detí, veľa lásky a trpezlivosti.