Radíme si: Teenageri a ich prvé vzťahy – ako na to?

Som prváčka na strednej škole a mám jedného veľmi dobrého priateľa v škole, s ktorým si naozaj rozumiem, modlíme sa spolu, chodíme spolu na kresťanské akcie, mám ho naozaj rada a viem, že on by mal záujem so mnou chodiť, no ja som mu povedala, že s ním teraz chodiť nebudem. Bojím sa, že je to príliš skoro, že by nám to mohlo pokaziť vzťahy v triede a že by ten vzťah nemal perspektívu a iba by sme si ublížili. Na druhej strane, v okolí mám veľa kamošiek v mojom veku, ktoré vzťahy zvládajú, no ja sa bojím do toho ísť, pretože nikto z dospelých v mojom okolí nezačal s nikým chodiť tak skoro. Neviem, či také vzťahy majú význam a teda neviem, či sa mám s ním naďalej baviť ako kamarátka alebo to mám s ním skúsiť, alebo mám ten vzťah prerušiť.

Laura, 16 rokov

…

Z môjho pohľadu – neprerušuj tento vzťah. Ak je ten chlapec naozaj taký, ako píšeš, bola by to škoda. Môžeš prísť o úprimné priateľstvo a úprimné priateľstvo je vzácne. Pokiaľ ide o romantickú stránku vášho vzťahu, je aj iný dôvod, prečo sa bojíš? Píšeš, že nikto z dospelých z tvojho okolia nezačal s nikým chodiť tak skoro. Ja osobne poznám dva prípady manželských párov, ktoré začali spolu chodiť zhruba v tomto veku. Teraz sú spolu už 15 rokov, majú po 4 deti a žijú v láskyplných vzťahoch. Áno, je to riziko, môže to dopadnúť zle. No ak má ten chlapec úprimne rád teba a ty máš úprimne rada jeho, treba zvážiť, či to nestojí za ten risk. Zo strachu sa totiž môžeš obrať o niečo naozaj pekné. A koniec koncov, vzťah napriek najlepším úmyslom nemusí vyjsť, ani keď majú dvaja viac ako 20 rokov. Držím ti palce a modlím sa, aby si sa rozhodla správne – ako je to najlepšie pre vás oboch.

Jana z Bratislavy, 41 rokov

…

Zažil som podobnú situáciu, ale opačne. Mal som blízku kamošku, o ktorú som mal záujem, ale ona nebola pripravená, vzťah ešte nechcela; mal som vtedy 15 rokov a ona tiež. Povedala mi „nie“ a aj keď to chvíľu bolelo, hodnotím to ako jej dobré rozhodnutie. Zachránilo nám to naše priateľstvo a časom som pochopil, že to bolo veľmi dobré. Nemusíš sa ponáhľať. Tvoj čas príde.

František z Lučenca, 29 rokov

…

Ja som svoj vzťah začala tiež ako 16-ročná. I keď je pravda, že to nebolo klasické chodenie, pretože moji rodičia boli proti, lebo bol o 6 rokov starší. Veľa som si pri tom pretrpela, ale môj vnútorný hlas mi nedovolil nechať to len tak. A jeho tiež. Vydržal, čakal, bol trpezlivý a zobrali sme sa, keď som ja skončila vysokú školu, teraz máme 4 krásne deti. Takže podľa mňa sa toho nemusíš báť. To, že s niekým začneš chodiť, ešte neznamená, že si ho hneď vezmeš. Nie je nutné v takom veku niekoho mať, ale ani odkladanie vzťahov do neviem akého veku nie je správne. Ak je príležitosť začať si s niekým budovať pekný hlboký vzťah, prečo nie? Dá sa to aj pekne, čisto.

Eva, z Michaloviec

…

Podľa mňa si treba v prvom rade pred sebou úprimne povedať, čo od chodenia s niekým očakávam. Prejavovanie si nežností? Ak áno, toto vám môže obom ublížiť. Sú to momenty, ktoré by som prenechala mladým až na neskorší vek. Keď už budú vnútorne stabilnejší, zrelší. U teba je vidieť, že máš zrelé vnímanie na vzťah a to si ponechaj. Rozhodne sa nenechaj prevalcovať okolím. Ak máte byť spolu, Božie cesty vás zaručene dovedú k spoločnému životu. A ak tvojmu kamarátovi záleží na tebe, tak počká na tvoje rozhodnutie, nechá ti slobodu v rozhodovaní a konaní. Ver mi, nič nestratíte, ale môžete len získať! Či už spolu ako veľmi dobrí kamaráti získate pevný vzťah, alebo aj každý z vás osobne – budete si budovať vytrvalosť, úctu k sebe, ale aj k tomu druhému. Držím palce a nech sa ti darí.

Tatiana z Bratislavy, 46 rokov

…

Laura, viem, že rozhodovať sa, či začať vzťah, nie je ľahké. Mám známych, ktorí si veľmi rozumeli, zdieľali podobné názory a vieru, ale necítili sa byť pripravení na vzťah. Povedali si, že zostanú len kamaráti. Časom sa ich priateľstvo prehĺbilo a keď prišiel správny čas, vzťah vznikol prirodzene a bez tlaku.

Sára zo Starej Ľubovne, 35

ODPOVEĎ ODBORNÍKOV:

Lukáš Dvorščák, otec štyroch detí

Milá Laura,

je veľmi dobré, že nad týmto vzťahom premýšľaš a chceš v ňom urobiť správne rozhodnutie. Z toho, čo si napísala, vnímam, že nebuduješ len ľudské vzťahy, ale i vzťah s Kristom. Budovanie vzťahu s ním predpokladá pripravenosť budovať aj vzťah s chlapcom.

Som otec detí v podobnom veku ako si ty, preto ti odpoviem, ako sa o tom rozprávam s nimi. Mladých ľudí niekedy láka s niekým chodiť len preto, lebo je to „in“. Často si však neuvedomujú, že to nie je len nejaká „póza“ alebo status na sociálnej sieti. Nie je to len o držaní sa za ruky, trávení spoločného času a spoločných zážitkoch. Vzťah, ktorý má niekam smerovať, je predovšetkým o spoznávaní sa, budovaní vzťahu a vo veľkej miere o otváraní vlastného srdca tomu druhému. Otvoriť niekomu svoje srdce znamená, že s ním zdieľaš nielen to, čo prežívaš, ale aj svoje radosti, starosti, obavy… hĺbku všetkého, čo v ňom skrývaš. To je to krásne, ale i nebezpečné. Ak sa totiž takto otvoríš vo vzťahu, ktorý nemá budúcnosť, neskončí sa dobre alebo sa v ňom zraníš; prináša to bolesť, smútok, nedôveru alebo neschopnosť vstupovať do iných vzťahov. Aj preto svätopisec píše: „Veľmi stráž svoje srdce, lebo z neho vyvierajú žriedla života.“ (Prís 4,23)

Každý vzťah so sebou prináša riziko zranenia či sklamania. Neznamená to preto, že sa vzťahom máme vyhýbať. Mali by sme však dávať pozor a byť opatrní, ktorému sa otvoríme, do akej miery a kedy. 

Poznám niekoľko párov, ktoré boli spolu napríklad aj od začiatku strednej školy a vydržalo im to do uzatvorenia sviatostného manželstva. Vyžaduje si to však istý stupeň zrelosti, odvahy vyjsť zo seba, ochoty obetovať sa, úprimnosť pred sebou i pred tým druhým, trpezlivosť a ešte mnoho iného. V tomto rozhodovaní by ti mohlo pomôcť, ak by si o tom mohla hovoriť s rodičmi, alebo iným manželským párom či staršími priateľmi, ktorým dôveruješ.

Ak vnímaš, že z akýchkoľvek dôvodov nie si na tento vzťah pripravená, je to v poriadku. Ak máš strach, že je to príliš skoro, aj to je v poriadku. Píšeš, že je to tvoj dobrý priateľ – ak má skutočný a čestný záujem, určite bude rešpektovať tvoje rozhodnutie počkať s posunutím vášho vzťahu na iný level. Povzbudzujem ťa tiež, aby si sa za to naďalej modlila sama, neskôr možno aj s ním. Práve preto, že ste priatelia a snažíte sa duchovne spolu rásť, momentálne to môže byť najlepšia forma lásky medzi vami.

Laura, žehnám ti do rozhodovania pokoj a dôveru, že Pán Boh ťa povedie  po tej správnej ceste.

…

PhDr. Martina Bačová, psychologička a psychoterapeutka

Milá Laura, vážim si, ako o vzťahoch citlivo uvažujete aj v širšom kontexte. Vzťahy v rôznych obdobiach vývinu vytvárajú rôzne očakávania, kladú na nás odlišné nároky, napĺňajú nám rôzne potreby. Zrenie sa z generácie na generáciu zrýchľuje, deje sa skokovo a vždy jedinečne. Aj preto nepomôže porovnávať sa alebo hľadať univerzálnu odpoveď. Obdobie dospievania je o objavovaní seba – o tom, čo máme radi, aké máme talenty, aké sú naše sny a hodnoty. Začíname sa vymedzovať voči svetu, rodine, priateľom. Rovesnícke vzťahy sú v tomto čase kľúčové – odkrývajú nám, kým sme, čo nám vo vzťahoch funguje a čo nie. Učíme sa komunikácii, empatii, zvládaniu konfliktov. Učíme sa stavať si a rešpektovať hranice. Kamarátske či prvé partnerské vzťahy sú akýmsi tréningom. Netreba ich chápať ako úlohu, ktorú treba zvládnuť bez chyby. Aj neistota či obavy sú prirodzené. Skúste popremýšľať, čo vám vaše vzťahy prinášajú, nakoľko v nich môžete slobodne a bezpečne seba a druhých lepšie spoznávať. Čo prináša kontakt s týmto chlapcom – viete sa porozprávať, podporiť, môžete sa vzájomne inšpirovať, rozvíjať záľuby? Máte spoločné vízie, názory, postoje? A čo s tým, v čom sa líšite? Rozdiely nás tiež veľa naučia. Viete rešpektovať svoje hranice? V tejto fáze vytvárania vzťahov je možno lepšie viac sa zamerať na to, čo je pred vami, kam môžete aj spolu smerovať. Ak ste v škole alebo spoločenstve, môžete sa v niečom väčšom spolu angažovať. Byť skôr dobrými priateľmi a spoločníkmi na ceste. Vytvoriť si priestor spoznávať sa a zbližovať sa takto. Vo vzťahoch je dôležitá aj zdravá sebaúcta. Ak to sami necítime, nevstupujeme do nich len preto, že na nás druhý nalieha. Aj keď to môže niekedy bolieť, každý vzťah nás naučí nové o sebe, o druhých a o tom, čo v živote potrebujeme. Strach vzťahy komplikuje. Snaha nezraniť sa nás od ľudí odpája. Do vzťahov nás, naopak, otvára naša zraniteľnosť. Dôležitá je empatia a komunikácia. Najviac ubližuje stiahnutie sa zo vzťahu. Len v žitých a naplnených vzťahoch sa posúvame a tiež uzdravujeme. A to od vzťahu k sebe samému, cez priateľstvá, lásky až po ten najhlbší –vzťah s Bohom. Prajem Vám k citlivosti ešte aj veľa osobnej odvahy.

Foto: stockpotos, archív respondentov