TOP

Rafael Marek Tresa OP: Byť ticho znamená dovoliť Bohu prehovoriť a pôsobiť

„Tiché srdce je hudbou pre Božie srdce,“ píše kardinál Róbert Sarah v knihe Sila ticha proti diktatúre hluku. O tichu píšu aj svätci ako sv. Augustín, ktorý sa vyjadril: „Čím viac napredujeme v poznávaní Krista, tým tichšie musia znieť naše hlasy.“ Ján od Kríža v Slovách svetla píše o reči tichej lásky, ktorú Boh počúva s najväčším zaľúbením. O tichu a jeho význame sme sa rozprávali s dominikánom Rafaelom Marekom Tresom (29), ktorý v súčasnosti pôsobí v Košiciach.

Si rehoľník, dominikán, kňaz, čím bolo ticho pre sv. Dominika a čím je pre teba?

Rehoľa kazateľov, ktorú založil sv. Dominik, si za svoj cieľ hneď od začiatku stanovila: študovať a kázať pre spásu duší. V tomto duchu žil už sám zakladateľ. Neustále študoval Písmo, ktoré sa v ňom v okamihoch modlitby hlbšie zakoreňovalo, a potom bol schopný odovzdávať toto Slovo iným. O Dominikovi sa hovorilo, že rozprával iba s Bohom alebo o Bohu. Noci trávil v chráme na modlitbách, kde hovoril a počúval. Dominikánska rehoľná tradícia odovzdáva po stáročia kazateľom heslo: Silentium est pater praedicatorum (Mlčanie je otcom kazateľov), ktoré je napísané v mnohých našich kláštoroch, aby bratia kazatelia nezabúdali, kde majú čerpať múdrosť.

V tichu a mlčaní sa Boh prihovára srdcu človeka. Tam má kazateľ hľadať, čo chce Boh povedať jemu a cez jeho ústa svojmu ľudu. A ja to vnímam podobne, pretože práve v tichu si Boh asi najviac menil moje srdce. V dejinách spásy Boh najväčšie veci robí v tichu a v samote. Stvorenie sveta sa odohralo bez svedkov. Stvorenie ženy sa odohralo, keď Adam spal. Kristus sa narodil v jednoduchom Betleheme mimo hluku veľkomesta, uprostred noci, keď ľudia zväčša spia. Vstal z mŕtvych v noci. Rovnako Kniha múdrosti hovorí: „Kým všetko objímalo hlboké ticho a noc v rýchlom behu došla do polovice, zoskočilo tvoje všemohúce slovo z neba, z kráľovského trónu“ (Múd 18, 14 – 15). Byť ticho pre mňa znamená dovoliť Bohu, aby prehovoril a pôsobil.

 

 

Nie je ticho ako ticho. Poznáme ticho vytvárajúce napätie (tichá domácnosť); ticho prírody, ktoré lieči; ticho opustenosti; ticho, ktoré ubíja a ticho, ktoré regeneruje; a ticho Boha, keď sme v duchovnej tme, nepočujeme ani nevidíme. Aký význam má ticho v živote kňaza?

Nuž, ak chcem byť jeho, musím byť s ním. Zdravý vzťah sa nedá budovať len jednostranným monológom. Je nutné niekedy zmĺknuť, aby druhý mohol hovoriť, lebo kde sa nekomunikuje, tam sa nežije. A to aj vo vzťahu s Bohom. Ak chcem, aby hovoril, ak ho chcem počuť – ja musím byť ticho. Niekedy sa v tom tichu nič nedeje a zdá sa, akoby sa iba márnil čas. Avšak skúsenosť ukazuje, že ovocie ticha a Božieho pôsobenia v tichu je veľké. Ja ako kňaz mám Boha prinášať ľuďom a ľudí k Bohu. Ale to pôjde len vtedy, ak budem s ním, lebo je to jeho dielo, nie moje. Dôležitý je on nie ja. Myslím si, že tu je dôležitý postoj proroka Samuela: „Hovor, Pane, tvoj sluha počúva“ (1 Sam 3, 9).

 

Najväčšie tajomstvo spásy – Eucharistia sa „rodí“ v tichu. Je to teda kľúčový moment každého tvojho dňa. Dá sa vôbec opísať moment premenenia z pohľadu kňaza? Ako to prežívaš?

Pri svojej úplne prvej svätej omši, ktorú som celebroval večer po vysviacke, bol okamih premenenia neuveriteľne silným momentom. V duchu som si povzdychol: „Si to ty či nie si to ty?“ Dvadsať rokov som ako miništrant asistoval pri svätých omšiach mnohým kňazom a prežíval som okamih premenenia s veľkou bázňou. A zrazu, akoby z minúty na minútu, už môžem robiť to isté, už ja môžem premieňať. Rozum to potreboval spracovať, ale viera ukázala rozumu cestu, kadiaľ ísť. Áno, Pane, verím, že si to ty. Pred každou svätou omšou si snažím vzbudzovať úmysel, že idem pod Kristov kríž, aby mi táto

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre