Recept na nezabudnuteľnú dovolenku s Bohom
Bez toho, aby si musel otvoriť Písmo, ti podáva ruku starý spis od proroka Daniela. Vychutnaj si každý odsek každý deň, vlož ho do seba ako letnú (a potom celoživotnú) DNA.
Dobrorečte Pánovi, slnko a mesiac, chváľte a vyvyšujte ho naveky! (Dan 3, 62)
Ráno vstaneš a uvedomíš si, že dnes nejdeš do práce. Ani do školy. Nie je to dôvod v tichu sledovať, ako slnko pomaly stúpa hore nebesami a žiarivými lúčmi rozohrieva svet? Ono dovolenku nemá, a ty si bez slnka ten čas voľna predstaviť nevieš. Nie je už len toto uvedomenie si daru jeho zlatých lúčov dôvod na vďaku Pánovi? A večer, keď si líhaš, ešte do noci pozeráš na mesiac a pri jeho svite v tichu medituješ a možno romanticky niekoho blízkeho objímaš. Aj mesiac je svedkom Božej nádhery a starostlivosti o nás – dokonca v noci. Chváľ…!
Dobrorečte Pánovi, hviezdy na nebi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! (Dan 3, 63)
Teplé letné noci ti dávajú priestor vnímať nádheru oblohy. Milióny hviezd! Toľko galaxií a súhvezdí! Padajúce aj stálice. Možno tiež v noci hľadáš pomyselným prstom na nebi Veľký či Malý voz a snívaš… Kam ťa pohľad na hviezdy ťahá, kam ťa jeden či druhý voz privezie? Nezabúdaj, že tento pohľad ti tiež niekto daroval, a bol to ktosi, kto je úplný detailista. Nestačil mu len mega mesiac so všetkými jeho fázami – dal viac, dal žiarivosť oblohe cez svetlo hviezd. Nech ti pohľad na ne neslúži len na spievanie serenád či romantické vyznanie lásky milovanej. Nech ťa hviezdy volajú chváliť Boha, pre ktorého si viac a dôležitejší, ako všetky hviezdy dohromady.
Dobrorečte Pánovi, všetok dážď a rosa, chváľte a vyvyšujte ho naveky! (Dan 3, 64)
Občas dobre padne ovlaženie. Padajúce kvapky vody v podobe dažďa či rannej rosy príjemne schladia horúci deň a pripomínajú nám, aké je potrebné žiť v symbióze, kde všetko – od slnka až po dážď – má svoje presné miesto a čas. Kým kráčaš naboso po zarosenej tráve a cítiš jemnú vlahu na chodidlách a členkoch, ďakuj spolu s každou kvapkou rosy či dažďovou tanečnicou za dar vody, za dar osvieženia, ktoré Boh posiela nielen pre zem, ale aj pre teba – nielen vo význame fyzickom, ale aj duchovnom, keď prináša požehnanie pre teba.
Dobrorečte Pánovi, všetky vetry, chváľte a vyvyšujte ho naveky! (Dan 3, 65)
Zafúkalo. Mení sa počasie, do trávy pred tebou padajú zrelé marhule. Vietor, ktorý prináša zmenu, je občas prudký a nečakaný, ale vždy bezprostredný a slobodný. Prináša závan diaľok, tajomstva, volanie aj výzvu. Presne tak, ako to robí Duch. Mení nás a dáva výzvy, predkladá pred nás dary oveľa šťavnatejšie a voňavejšie, ako sú oranžové líca marhúľ. Nech každý závan vetra, ktorý v toto leto pocítiš, ti pripomenie, ako Duch sprevádza tvoje cesty, tvoje dni – i tento okamih. Duch vanie, kade chce. I teraz. I v tebe. Chváľ Boha za to, že nikdy neprestáva a nikdy sa neunaví, aby ťa prekvapoval a viedol.
Chváľte Pána, oheň a horúčosť, chváľte a oslavujte ho naveky! (Dan 3, 66)
Sedíš pri táboráku alebo nad grilom, kde sa praží čerstvo napácované mäso. Vonia. Tá vôňa je vôňou spoločenstva – lebo ty pri tom ohni a grile nie si sám. Sú tu ľudia, ktorých máš rád a ktorí ti rozumejú. A nie sú tu len kvôli jedlu. Mäso na grile, slanina na vidlici sa mení, stáva sa chutnejšou, ako ju horúčosť robí lepšou pre tvoju chuť. Aj Boh si ťa pripravuje v ohni, aj Boh ti žehná a darúva spoločenstvo, každého človeka, ktorého stretáš, aby bol uhlíkom, ktorý ťa pripraví a pomôže urobiť lepším, ako keby si bol surový, bez lásky, bez obety, bez bolesti. Ďakuj za oheň, za horúčosť – akúkoľvek, za spoločenstvo tých, ktorí ti rozumejú a sú tu s tebou. Je to dar!
Dobrorečte Pánovi, noci a dni, chváľte a vyvyšujte ho naveky! (Dan 3, 71)
Keď je voľno, každý deň a každá noc je iná, výnimočná, vychutnávaš si okamihy až do dna. Si spokojnejší, slobodnejší, máš čistejší pohľad – už len preto, lebo toľko hodín dňa a noci je ti k dispozícii inak, aby si prišiel na iné myšlienky, aby si sa osviežil, aby si nabral síl, aby si znovu objavil krásu… Dar času, ktorý zrazu máš, je neuveriteľný a veľmi potrebný. Aby si znovu dobre oprášil to podstatné v sebe, čo klišé bežnej pracovnej rutiny zasypalo všednosťou. Ďakuj za to, že máš čas, že máš toľko dní a nocí k dispozícii – a daj z nich aj Bohu kus!
Dobrorečte Pánovi, blesky a oblaky, chváľte a vyvyšujte ho naveky! (Dan 3, 73)
Dívaš na ne a si fascinovaný. Z malých, nepatrných baránkov sa zrazu nazbierali obrovské, mohutné kopy, čierne a desivé. Kým bolo jasno, páčili sa ti aj tie, ležal si v tráve a díval sa, ako pokojne plávajú do diaľky. Ale teraz… teraz cítiš, aká obrovská sila sa skrýva v zamračených kúdoloch nad tebou. Počuješ ich, vidíš ich efekt. Možno už vieš vysvetliť a rozumieš z fyziky javom, elektrine, výboju… ale stále ťa ohromuje tá sila, tá nepredvídateľnosť koľko, odkiaľ, kam… a napriek všetkej vede ju nevieš ani ty ani nik múdrejší od teba uchopiť, skrotiť, premôcť. To Boh prejavuje v takejto jednoduchej okolnosti svoju moc… Skloň sa a chváľ… uznaj ho za Pána, lebo je „lepší“ ako si ty.
Dobrorečte Pánovi, vrchy a kopce, chváľte a vyvyšujte ho naveky! (Dan 3, 75)
Väčšmi ťa to teraz láka vyjsť vyššie, vidieť viac, z rozhľadu. Obúvaš turistické vibramy a neľutuješ pot, škrabance či pády, len aby si vyšiel na vrchol kopca. Je vyvýšený, aby ťa priblížil k Bohu a zároveň, aby ti ukázal krásu pod sebou – a trošku aj pripomenul, že tie nepodstatné veci sa z nadhľadu strácajú a nie sú viditeľné. Ďakuj za možnosť byť takto vysoko, byť Bohu bližšie… a odnes si so sebou zásobu nadhľadu, ktorý vie rozlíšiť dôležité od nedôležitého a silu ísť vyššie.
Dobrorečte Pánovi všetky plody zeme, chváľte a vyvyšujte ho naveky! (Dan 3, 76)
Koľko chutí má leto, čas voľna! Zem akoby otvárala svoju najštedrejšiu ponuku, plnú vône a šťavy! Kam sa pozrieš, kam dočiahneš, máš do úst čo vložiť a máš na výber. Tečie ti po brade šťava z melóna, rozpúšťaš v ústach chuť malín alebo cítiš nádhernú chuť zrelých, slnkom pošteklených paradajok. A je toho oveľa viac: ty to vieš. Boh daroval letu toľko požehnania, až si to niekedy neuvedomuješ. Teraz si to však vychutnaj viac: a to s vďakou za toľko darov, za každý jeden hryz do letnej hrušky, aj za pás papriky a koliesko uhorky… lebo to Boh vo svojej všestrannosti sa o teba takto kráľovsky stará a nedá sa zahanbiť ani v chutiach, vôňach a tvaroch!
Dobrorečte Pánovi, moria a rieky, chváľte a vyvyšujte ho naveky! (Dan 3, 78)
Láka ťa voda. Nezáleží na tom, či tečie alebo stojí, či je sladká alebo slaná. Máčaš si v nej nohy, ovlažuješ tvár. Vnímaš jej silu, jej pohyb, jej životodarnosť i nepredvídateľnosť. Nezáleží na tom, či sa brodíš v potoku alebo plávaš v kanoe, či si ozaj posadený na brehu mora a nechávaš sa obmývať vlnami. Voda je život. Pamätaj v tomto okamihu aj na vodu krstu, ktorou si dostal večný život. Nie je to tiež čas na chválu?
Dobrorečte Pánovi, všetka divina a zvieratá, chváľte a vyvyšujte ho naveky! (Dan 3, 81)
Máš čas vnímať všetko stvorenie, čo bolo vytvorené pred tebou. Máš mu vládnuť a spravovať ho, no zároveň fascinovane sa od neho učiť. Nezáleží na tom, či si znovu uvedomíš vytrvalosť jednej lastovičky pri love múch… alebo obdivuješ prešibanosť líšky, hravosť malej srny či dobiedzavosť komárov a múch, ktoré ti lezú na nervy. Počúvaš trilkovanie vtákov, žasneš nad obratnosťou rýb. Každý ich pohyb, ich jednoduchosť bez vysokého IQ, len s pudmi, je chválou tomu, ktorý ich vymyslel. Je chválou pre Boha každý tvoj pohyb, keďže si korunou všetkého, čo kedy urobil?
Dobrorečte Pánovi, synovia človeka, chváľte a vyvyšujte ho naveky! (Dan 3, 82)
V tieto dni ti Boh núka veľa vidieť, vnímať, zažiť, počuť, pocítiť, prežiť, prechodiť. Núka ti zmenu, aby zmenil tvoje srdce – na lepšie. Uvedomuješ si to? Je to ako generálka motora – motora tvojho srdca, ktoré má byť vďačné a znovu sa má naučiť vidieť za všetkým, čo prichádza do jeho dňa, Boha. Čokoľvek na dovolenke a v čase voľna robíš, je dar – a ty vieš, od koho prichádza. Ako môžeš povedať, že nemáš na neho po celé obdobie dovolenky čas, že sa nemáš kedy modliť? Pozri znovu od začiatku, koľko návnad a príležitostí ti núka! Je to o tvojom jazyku, o tvojom vnímaní vďačnosti… aby si v každom príjemnom okamihu vyslovil Bohu ďakujem, aby si sa nepretržite modlil za všetky dary prírody, času, voľna, ovocia, zeleniny, hôr, vôd, zveri, ľudí okolo teba. Keď takto robíš, aj prorok Daniel ťa chváli:
Dobrorečte Pánovi, svätí a pokorní srdcom, chváľte a vyvyšujte ho naveky! (Dan 3, 87)
…
Snímka: Pixabay