Rozhodnutie je viac ako emócia: Emócia sa ti stane. Rozhodnutie urobíš

Každý deň robíme mnoho a mnoho rozhodnutí. Niektoré sú menšie, takmer bezvýznamné, iné trvalo a nemenne ovplyvňujú náš ďalší život. Jedno z rozhodnutí, ktoré sa radí do tej druhej kategórie, je predstavované jednoduchým áno, ktoré sme kedysi povedali pred oltárom. Jeho zásadnosť sa však premieta a ovplyvňuje naše ďalšie dni.

Rozhodnutie pre svojho manželského partnera, ktoré sme vyjadrili v manželskom sľube a následne aj manželskou prísahou, dostáva na sile a intenzite v priebehu rokov. Kladná odpoveď, ktorú sme vyznali pri sobášnom obrade, sa posilňuje každým áno, pre ktoré sa počas manželstva rozhodujeme. Je to vedomý akt vôle, ktorý naberá na intenzite, napriek tomu, že emócie môžu vyprchať.

Naše rozhodnutie pre manželstvo dostáva obrovský význam aj preto, že predstavuje záväzok – vo svadobný deň sme sa rozhodli zaviazať sa voči tomu druhému. A to dobrovoľne, slobodne, s tým, čo máme a čím sme. Preto rozhodnutie v tomto zmysle predstavuje viac ako len citové vzplanutie, zaľúbenie alebo iné, síce vznešené, ale inak ľahko pominuteľné pocity.

ZÁVÄZOK NÁM PRIPOMÍNA, ŽE NESIEME ZODPOVEDNOSŤ

Hoci slová ako záväzok, zmluva alebo dokonca povinnosť nám v ušiach nemusia znieť lákavo, práve ony sú tým, čo robia naše rozhodnutie do manželstva – a potom aj rozhodnutia pre manželstvo – istým a stabilným. Povinnosť zdôrazňuje, že k nášmu manželskému partnerovi nás nepútajú len emócie, ale aj rozum. Psychológia hovorí, že krok rozhodnutia aktivuje v našom mozgu oblasti spojené s dôverou a pripútanosťou. Ak sa teda ten druhý človek pre nás rozhodne, náš mozog nás o tom druhom uisťuje, že je ochotný pre nás a náš vzťah niečo obetovať, zdolávať, zabojovať, aj do neho investovať. To nám prináša bezpečie a stabilitu. Rovnako to však pôsobí aj v našom vzťahu k nemu – záväzok nám pripomína, že aj my v ňom nesieme zodpovednosť a náš mozog nám pomáha sa tak nastaviť.

ODDANOSŤ JE ROZHODNUTÍM ZOSTAŤ

Ak by sme však manželstvo brali len ako záväzok, nášmu vzťahu by niečo skôr či neskôr začalo chýbať. Nikto sa predsa nechce cítiť len ako „povinnosť“. Preto je rozhodnutie a následný záväzok dôležité doplniť o ďalší aspekt – a tým je oddanosť. Oddanosť je kombináciou vernosti, úcty, dôvery a podpory – teda tým, čo nás pohýna stáť pri svojom manželovi či svojej manželke, aj keď život nejde podľa našich predstáv. Z psychologického hľadiska je oddanosť tiež rozhodnutím zostať, rovnako však predstavuje aj bezpečnú citovú väzbu, ktorú si s partnerom vytvárame. Tá prináša vedomie, že je tu niekto, kto je tu pre mňa, na koho sa môžem spoľahnúť a pri kom môžem byť sám sebou. Zároveň nás však pohýna k tomu v manželstve predovšetkým dávať, nielen z neho brať.

Skombinovanie povinnosti a oddanosti v správnom pomere nám dokáže pomôcť žiť naše manželstvo s vedomím dlhodobosti – to znamená ako niečo, do čoho potrebujeme vedome investovať, aby vydržalo roky.

ROZHODNÚŤ SA PRE MANŽELSTVO

Náš manželský život začíname rozhodnutím. Mohli by sme to nazvať rozhodnutie do manželstva. Každý ďalší deň, ktorý však žijeme v spoločenstve so svojím vyvoleným/svojou vyvolenou, máme pred sebou množstvo rozhodnutí, ktoré by sme mohli nazvať aj rozhodnutiami pre manželstvo. Kým na to prvé rozhodnutie sa pripravujeme počas spoločného chodenia, snúbeneckej prípravy a vyvrcholí pred oltárom, to druhé sa od nás vyžaduje stále. Aj vtedy, keď sa nemáme dobre, keď sme v konflikte, unavení, alebo nahnevaní. Aj vtedy, keď nás valcujú povinnosti alebo nedostatok času či oddychu. Nie vždy je jednoduché povedať tomu druhému áno. Ba niekedy je potrebné povedať aj nie – nie všetky situácie v manželstve si vyžadujú áno: nemáme si nechať ubližovať, nechať sa manipulovať alebo ponižovať…
Tento článok nemá zľahčovať ani naznačovať, že všetko v manželstve sa dá zvládnuť. Pretože sú patologické vzťahy, kedy to nejde. Skôr sa snaží ponúknuť tým ostatným manželstvám perspektívu toho, ako môže rozhodnutie vo svojej podstate uľahčiť naše životy napriek každodennej rutine či chýbajúcim emóciám.

ROZHODNUTIE DÁVA VZŤAHOM STABILITU A HĹBKU

Niekedy sa pozrieme na toho druhého a pýtame sa, či je to naozaj ten človek, ktorého sme si brali pred rokmi… Môžeme cítiť sklamanie, frustráciu alebo smútok. To však nie je nič nové. Všetci sa meníme, rastieme, dozrievame. Emócie prichádzajú, rozhodnutie však ostane. Preto je rozhodnutie viac než emócia. Kým emócie prichádzajú spontánne a prirodzene sa menia, rozhodnutie je vedomý a slobodný akt človeka. Emócia môže vzbudiť nadšenie či lásku, no sama o sebe nezaručuje trvanie ani vernosť. Rozhodnutie však zahŕňa zodpovednosť a ochotu niesť následky aj vtedy, keď pocity zoslabnú alebo sa vytratia. Práve preto dáva vzťahom stabilitu a hĺbku, ktorú samotná emócia nedokáže udržať.

Foto: pexels.com