TOP

Rozprávať sa? Bože, to sa nedá…

Možno toto nikdy nikde neodznelo, ani v myšlienkach. A možno áno. Alebo možno to budeme vedieť ja aj ty povedať Bohu polopatisticky.
Začni mlčať konštruktívne!

Bože, vieš, čo ti poviem – tak na rovinu, ako chlap chlapovi? Čo tej mojej žene vlastne chýba? Postarané o ňu je, nebijem ju, nevrieskam. Do kostola s ňou idem, ba začal som s ňou aj sedieť pri modlitbe. A predsa teraz kdesi sedí, a ak dobre počujem, plače. Nerozumiem, prečo vlastne. Však som nič zlé neurobil!

Čo je na tom, že ja skrátka nepotrebujem hovoriť viac, ako tri slová za hodinu? Stačí mi moja vlastná jaskyňa, v nej si vystačím sám so svojimi myšlienkami. Nič proti tej mojej, Pane. Je pekná, milá, poriadkumilovná, aj deti dobre vychováva, fakt! Len neviem, čo furt má s tým vykecávaním sa. Na to ja nie som. Nepotrebujem to. Raz som jej jasne povedal „áno“, to trvá. Občas jej poviem „milujem ťa“, alebo teda vlastne – poviem jej „hej“, keď sa na to pýta. Ale rozprávať s ňou viac ako päť minút, to je pre mňa nadštandard, Bože! Mysli si o tom, čo chceš… alebo radšej – čo si o tom myslíš?

Viem, synak, že som ťa stvoril inak – a v počte slov vyslovených za minútu sa teda rozhodne nemôžeš rovnať svojej manželke. A ani to neskúšaj niekedy „dať“. Rozumiem, že je pre teba chlapské nehovoriť toľko. A je to aj sčasti dobré, aby ste sa ozaj dopĺňali. Ak sa ale pýtaš, čo ja na to, tak ti poviem: sú okamihy, kedy treba mlčať, pretože nie je už nič potrebné či dobré povedať. Sú okamihy, kedy sa mlčí, pretože ten druhý má mať čas premýšľať. Alebo jednoducho sú emócie silnejšie. Ale uznaj, že je rovnako aj čas vyliezť z jaskyne a povedať aj niečo iné, ako „Máme ešte ten guláš z obeda?“

 

 

Pozri, zober to z toho príjemnejšieho hľadiska: tvoja žena ťa považuje za tak mienkotvorného, za niekoho, podľa koho názorov sa môže riadiť, že nesedí na sociálnych sieťach ani na mobile (teda, ak už nerezignovala na tvoje mlčanie), ba odoláva aj pokušeniu vyrozprávať sa najlepšej priateľke. Stále si pre ňu „pán niekto“, ako to bolo v časoch, kedy si ešte aj ty vypustil viac slov za minútu, než teraz. Ak hovorí, ak sa pýta, ak chce vedieť viac, ako to, či si doniesol výplatu, ak má záujem o tvoju prácu, o názor na dianie okolo, ber to ako vyznamenanie, že to chce vedieť práve od teba – lebo to znamená, že si pre ňu ešte stále najdôležitejší človek na svete. A pusti trošku viac šťavy, aspoň postupne, aby ťa to tak nebolelo. Uvidíš, systémom postupných krokov to dáš – povedzme, že každý týždeň vetu navyše, to by aj šlo, nie?

Kým sa k tomu odhodláš – a garantujem ti, že získaš neskutočne veľa bonusov, a to nielen tých za dverami manželskej spálne – skús mlčať konštruktívnejšie. Teda: objím svoju hovoriacu manželku. Prikývni a dívaj sa na ňu. Prestaň hovoriť „hm“, hoci nemáš paru, o čom vlastne práve teraz točí. Ak už dlho hovorí a vidíš, že je to pre ňu dôležité, chyť ju za ruku a povedz aspoň: „Počúvam ťa stále pozorne.“ To sú len štyri slová, čo je rovnaký počet, ako keď zahlásiš: „Daj mi už pokoj!“ Verím ti, že to zvládneš. Pretože tvoja žena stále verí v svojho hrdinu. Pretože ťa potrebuje aj počuť, nielen vidieť. A ja ti rád požehnám.

 

 

Mlč s ním

Bože, ako len môžeš? Koľko mu už hovorím, a nič! Pekne, milo, zvodne (a áno, aj v tej očarujúcej košieľke), ľahostajne, hystericky, zlostne, zúrivo, ironicky. Nič. Teda, niekedy niečo, ale povedané jazykom ekonóma: úsilie je neefektívne vzhľadom na vynaložené prostriedky a čas. Má to ešte vôbec šancu? Ako dlho sa mám  pokúšať s ním hovoriť? Ako mu vysvetliť, že ozaj potrebujem počuť, čo si myslí, čo ho trápi (okrem toho, že mu neostali párky na večeru, a že Madrid prehral)? Ako mu vysvetliť, že chcem s ním tvoriť jednotu aj v tom, ako si porozumieme? Že chcem, aby sa mi odkryl? Že chcem vedieť, čo v ňom je, a tak mu budem vedieť viac pomôcť?

Rozumiem, že ho to nik neučil. Viem, že má svoju povahu. Pochopila som, že nie je rečník. To všetko áno – no aj tak vnímam, že sa dá spolu hovoriť. Takto jednoducho, ako ja s tebou, dlho, vytrvalo, dôverne. To chcem niečo nadľudské od môjho manžela?

Dcérenka, to všetko, čo vnímaš, je v poriadku. Naozaj. Vidíš a cítiš to dobre. Naozaj máte cez zdieľanie zažiť jednotu sŕdc a duší. Tak som to myslel od počiatku. Len možno by som na tvojom mieste zvážil– ber to ako radu odborníka, ktorý vie, o čom  hovorí – zmenu prístupu. Tvoj muž, hoci vyzerá ako medveď, je vo svojej podstate veľmi plaché stvorenie. Potrebuje jemnosť a porozumenie. Nenávidí, ak ho niekto zasype rečami natoľko, že najlepšou obranou je ulita.

 

 

Hm, myslím, že mi rozumieš. Miesto slov, ktoré za ním vysielaš v rôznych prevedeniach a náladách, ktoré ho bombardujú, aj keď sú akokoľvek jemné, skús aspoň zo začiatku niečo iné. Veď hej, ty nevieš nehovoriť (okrem situácie, kedy si veľmi nahnevaná alebo zranená, že?). Ale skús to. Vlez k nemu do tej jeho jaskyne. Buď s ním prítomná v jeho mlčaní – aspoň chvíľu. Ak zahlási „Pivo!“,   spokojne ho dones k nemu – ale v dvoch pohároch. Sadni si a pite ho spolu. V tichu, stačí štrngnutie. Alebo, keď je zabratý do sledovania toho Madridu a vidíš, že je dušou celý na ihrisku: čo ti bráni si k nemu sadnúť, aj keď futbal nemusíš, a v tichu sa k nemu pritúliť? Vnor sa viac do jeho sveta, na to nepotrebuješ veľa slov. Tvoja vynachádzavosť a jemnosť ťa budú viesť, uvidíš. Možno sa dočkáš aj toho, že sa po tom jednom pive na teba pozrie a spýta sa: „Druhé?“ Tvoj muž je možno ozaj ťažký introvert, možno ozaj nikdy nevidel, čo je to otvorenie srdca – ale ty ho to môžeš naučiť. Ty mu môžeš stále dávať pocítiť, že je milovaný.

Aj keď sa nechce s tebou modliť – ale popros ho, aby aspoň vtedy pri tebe/vás bol. Aj keď sa mu zdá, že tvoje problémy sú taľafatky. Popros ho len, aby ťa počúval bez prerušovania, aby si sa mohla uistiť, že to tak skutočne je. A možno nie – ale to ti, hádam, povie. Napriek tomu nepochybuj o jeho láske, aj keď to navonok tak nevyzerá. Neboj sa: tvoja vytrvalosť, modlitba, žehnanie (tichý krížik na čelo mu dá viac, ako tvoje vytrvalé „kázne“ o jeho malej „svätosti“), dokážu veľa… A ja som tu! Aby som vás oboch menil na svoj obraz! Ja mám svoj čas, kedy to urobím: ver tomu, že napriek nelogickosti situácie viem otočiť správanie človeka…

Žehnám aj tebe!



Komentáre