TOP

Sestra Clareta Fečová, KMBM: Náš Boh má meno Milosrdenstvo

Pochádza z Dulovej Vsi, malej dediny pri Prešove. Keď mala 16 rokov, prvýkrát čítala niektoré úryvky z Denníčka sv. Faustíny. Odvtedy sestra Clareta Fečová stále viac poznáva nežnú, vernú a odpúšťajúcu lásku milosrdného Ježiša a žasne nad ňou.

Už niekoľko rokov pôsobíš v Kongregácii Matky Božieho Milosrdenstva. Aktuálne si v Poľsku, v Krakove. Prečo si sa rozhodla vstúpiť do tejto kongregácie?

Povolanie do rehoľného života som pocítila ešte na strednej škole. Rozhodovala som sa medzi dvoma inými rehoľami, keď sa mi dostali do rúk výňatky z Denníčka sestry Faustíny. Bola som očarená dialógmi Ježiša a Faustíny. Ukazovali mi skutočného Krista, jeho pravý obraz, pravú tvár a nesmierne milosrdenstvo. Po istom období, keď som to premodlila, dospela som k presvedčeniu, že bez milosrdného Ježiša si neviem svoj život ani budúcnosť predstaviť.

 

Ako a kedy vznikla vaša kongregácia?

Kongregácia vznikla vo Francúzsku, kde Terézia Rondeau na začiatku 19. storočia založila tzv. Dom milosrdenstva pre dievčatá, ktoré potrebovali hlbokú morálnu premenu. V roku 1868 založila podobný Dom milosrdenstva vo Varšave v Poľsku  Terézia Potocká, ktorá prevzala ideu a spôsob práce s dievčatami od Terézie Rondeau. Obe kongregácie sa neskôr osamostatnili. Až do roku 1968 sme v každom našom kláštore v Poľsku mali ústavy pre problémové dievčatá a ženy. Potom boli tieto ústavy zoštátnené. Po páde komunizmu sa však tomuto dielu venujeme opäť.

 

Vstupom sestry Faustíny do kongregácie však dostala kongregácia novú charizmu.

Áno, vďaka posolstvu, ktoré Ježiš Kristus cez sestru Faustínu odovzdal ľudstvu, sa venujeme aj hlásaniu, vyprosovaniu a šíreniu posolstva o Božom milosrdenstve po celom svete. Do vypuknutia pandémie sme sa zvlášť v Krakove, kde máme Sanktuárium Božieho milosrdenstva, venovali pútnikom a hlásali im posolstvo sestry Faustíny. Prichádzali sem ľudia z celého sveta. Ježiš doslova žízni po tom, aby sa ľudia dozvedeli, že náš Boh má meno Milosrdenstvo.

 

Spomenula si pandémiu. Ako konkrétne sa snažíte plniť poslanie vašej kongregácie v aktuálnej dobe?

Momentálne sa snažíme využívať médiá a pre ctiteľov Božieho milosrdenstva pripravujeme prednášky, videá, prezentácie a on-line duchovné cvičenia na našej stránke www.milosrdenstvo.sk a www.faustinum.pl aj v slovenčine. Stačí kliknúť na slovenskú vlajku.

 

 

 

JEŽIŠ NÁS PROSTREDNÍCTVOM OBRAZU UČÍ ŽIŤ EVANJELIUM MILOSRDENSTVA AKO ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Sestra Faustína je známa na celom svete. Aké je jej poslanie? Môžeš nám ho v krátkosti opísať?

Jej poslaním bolo pripomenúť všetkým ľudom pravdu o milosrdnej láske Boha k človeku a odovzdať nové formy úcty k Božiemu milosrdenstvu. Táto úcta má viesť k obrodeniu náboženského života všetkých veriacich v duchu kresťanskej dôvery a milosrdenstva. Myslím, že v tejto dobe je toto jej poslanie zdrojom skutočnej nádeje. Pretože s úctou k Božiemu milosrdenstvu sú spojené prísľuby, ktoré Pán Ježiš splní pod podmienkou, že mu budeme dôverovať, že budeme dôverovať jeho dobrote a budeme sa snažiť žiť podľa jeho vzoru – teda byť milosrdní voči blížnym.

 

Posolstvo svätej sestry Faustíny, vo formách, ktoré nám odovzdala, zahŕňa aj úctu k obrazu Božieho milosrdenstva. Aký je jeho príbeh?

Pôvod obrazu Božieho milosrdenstva je spojený s videním, ktoré sestra Faustína mala 22. februára 1931 v cele kláštora v Plocku. Sestra Faustína v ňom videla Pána Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú k žehnaniu a druhou sa dotýkal odevu na prsiach. Z poodhaleného rúcha na prsiach vychádzali dva lúče, jeden červený a druhý svetlý. Pán Ježiš jej povedal, aby namaľovala obraz podľa toho, ako ho videla, s nápisom: Ježišu, dôverujem Ti. V tomto obraze nám dal Pán Ježiš mimoriadne prisľúbenie, že duša, ktorá ho bude uctievať, nezahynie, a že cez neho bude udeľovať dušiam veľa milostí. Preto k nemu má mať prístup každá duša. Ježiš nás prostredníctvom tohto obrazu učí žiť evanjelium milosrdenstva ako životný štýl.

 

Na druhú veľkonočnú nedeľu slávime sviatok Božieho milosrdenstva. Prečo práve vtedy?

Tento sviatok si vyžiadal sám Pán Ježiš. Výber druhej veľkonočnej nedele, ktorou končí oktáva Zmŕtvychvstania Pána, má hlboký teologický význam. Poukazuje na úzke spojenie medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia a sviatkom milosrdenstva. Pán Ježiš povedal, že túži, aby bol sviatok milosrdenstva úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V uvedených prisľúbeniach Kristus spojil odpustenie všetkých vín a trestov so sv. prijímaním prijatým na sviatok milosrdenstva, čiže ho tým pozdvihol na úroveň „druhého krstu“. Nakoľko na Slovensku nie je aktuálne možné pristupovať k sviatostiam, Pán Ježiš má určite spôsob, ako nám udeliť milosti, o ktoré ho v ten deň s dôverou poprosíme. Som presvedčená, že naše úprimné túžby po očistení našich duší vyslyší a udelí nám ešte viac milostí, než si dokážeme predstaviť.

 

Posolstvo, ktoré sr. Faustína prijala od Pána Ježiša, zahŕňa aj veľmi obľúbenú Korunku Božieho milosrdenstva.

Korunka Božieho milosrdenstva je dnes najznámejšou modlitbou. Modlia sa ju aj v Afrike, v domorodých afrických nárečiach. Túto modlitbu nadiktoval Pán Ježiš sestre Faustíne v septembri 1935. K tejto modlitbe pripojil veľké prisľúbenia, ktoré splní, ak budeme správne praktizovať úctu k Božiemu milosrdenstvu, čiže v duchu dôvery voči Pánu Bohu a milosrdenstvu k blížnym. Vonkajším prejavom správne chápanej dôvery je vytrvalosť v modlitbe. Čím väčšia je dôvera, tým väčšia je aj naša vytrvalosť v modlitbe Korunky. Pán Ježiš povedal sestre Faustíne, že touto modlitbou si ľudia môžu všetko vyprosiť, ale nikdy netvrdil, že sa tak stane hneď, ako sa raz pomodlíme; okrem milosti dobrej smrti.

 

Ostala ešte tzv. hodina milosrdenstva. Aký význam má modlitba o pätnástej  hodine? Ako môžeme čo najhodnotnejšie prežiť túto hodinu milosrdenstva?

Ježiš prosil sestru Faustínu, aby si uctievala hodinu jeho smrti. Sám ju nazval „hodinou veľkého milosrdenstva pre celý svet“.  Ježiš prosí aj nás, kdekoľvek sme, aby sme si uctievali chvíľu, v ktorej on zomrel. Je to naozaj záležitosť lásky, pretože keď niekoho milujeme, chceme byť pri ňom vtedy, keď najviac trpí. Aj keď sa táto hodina volá pätnásta hodina, neznamená to, že trvá šesťdesiat minút. Okamih Ježišovej smrti je hodinou milosrdenstva. Ježiš nám však dáva tri podmienky, aby naše modlitby v hodine milosrdenstva boli vyslyšané.

 

O aké podmienky ide?

Prvá podmienka hovorí, že sa v modlitbe treba obrátiť na Pána Ježiša. Druhá, že to má byť o tretej hodine popoludní a tretia, že sa máme odvolávať na cenu a zásluhy Pánovho umučenia.

 

Aké prísľuby dáva Ježiš tomu, kto šíri úctu k Božiemu milosrdenstvu?

Najprv by som rada poukázala na to, že všetky z uvedených prísľubov Pán Ježiš veľmi rád splní, ale je potrebné, aby sme my zo svojej strany preukázali Bohu dôveru, a teda plnili jeho vôľu, a aby sme praktizovali milosrdenstvo k blížnym – skutkami, slovami alebo aj modlitbou. Ježiš povedal sestre Faustíne, že všetky duše, ktoré budú zvelebovať jeho milosrdenstvo, šíriť jeho úctu a povzbudzovať duše k dôvere v jeho milosrdenstvo, v hodine smrti nezakúsia strach. Jeho milosrdenstvo ich bude chrániť v poslednom boji. Okrem toho prisľúbil, že tých, ktorí šíria úctu k Božiemu milosrdenstvu, bude ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa a v hodine smrti nebude pre nich sudcom, ale láskavým Spasiteľom.

 

 

AK SA SNAŽÍME PRIJAŤ BOŽIU VÔĽU, AJ KEĎ JEJ NEROZUMIEME, VTEDY NAJVIAC OSLAVUJEME BOŽIE MILOSRDENSTVO

Ako môžeme vo svojom živote osláviť Božie milosrdenstvo?

Osláviť znamená splniť Božiu vôľu vo svojom živote. Sestra Faustína bola mystička. Prežívala zjednotenie s Ježišom výnimočným spôsobom, o čom svedčili extázy, mystické zásnuby a mystický sobáš. Napriek tomu jej zjednotenie s Bohom spočívalo predovšetkým v zjednotení jej vôle s Božou vôľou. Na konci života po skúsenostiach temnej noci, ktorú istý čas prežívala, napísala, že Boh nepotrebuje naše diela, ale našu lásku. Ak sa teda budeme snažiť prijať Božiu vôľu, aj keď jej nerozumieme, keď je plná utrpenia a zdá sa nám nelogická, vtedy najviac oslavujeme Božie milosrdenstvo.

 

Celý svet teraz trápi koronavírus. Aj na Slovensku ochorelo veľa ľudí. Mnohí z nich majú komplikovaný priebeh a veľmi trpia. Vieme, že svätá Faustína bola pred svojou smrťou vážne chorá, utrpenie jej teda nebolo cudzie. Ako ho prežívala ona, neochabla jej dôvera?

Sestra Faustína dlho trpela, pretože lekári veľmi neskoro (dva roky pred smrťou) zistili, že má tuberkulózu už v pokročilom štádiu. Dôvera k Božiemu milosrdenstvu sa u nej rozvinula ešte viac práve v utrpení. Sestra Faustína ponúkla Ježišovi svoje utrpenie a on ju učil, ako ho obetovať. To môže povzbudiť každého z nás, aby sme svoje utrpenie spájali s jeho utrpením, lebo vtedy bude mať zásluhu pre nebo. Choroba pre ňu nebola prekážkou, ale rozvíjala jej lásku k Bohu. Faustína zistila, že dôvera nie sú pocity, ale postoj. Ťažkosti nie sú na to, aby si človek zúfal alebo sa vzdával, že už niet riešenia, ale na to, aby sme – obrazne povedané – práve vtedy stlačili kľučku dôvery a otvorili dvere. Ježiš na to čaká, aby mohol v našom živote začať konať. Aj v dobe koronavírusu.

 

V čom nachádzala sv. Faustínu posilu a útechu vo svojej nevyliečiteľnej chorobe?

Posilou a útechou bol pre ňu Ježiš. Veľmi hlboko prežívala pravdu viery, že celá Najsvätejšia Trojica je prítomná v duši človeka, ktorý je v stave milosti. Táto Ježišova prítomnosť, ktorú prežívala, bola pre ňu jednoznačne najväčšou posilou. Počas choroby bol Ježiš pre ňu jediným priateľom, ktorý ju nikdy neopustil. Jeho láska bola pre ňu umocnením, a preto bola ochotná pre Ježiša vytrpieť všetko. Ak človek dokáže v takýchto stavoch znášať pokojne veľmi veľké bolesti a utrpenie, a zároveň ich obetuje za iných, je to veľká milosť. Vtedy sa napĺňa prísľub, že za všetko Ježiš dáva všetko. Ona mu ponúkla všetko a on jej dal duše.

 

Adresuje Pán Ježiš v Denníčku svätej sestry Faustíny niečo konkrétne aj chorým?

Sestra Faustína napísala, že utrpenie je najväčším pokladom na zemi, lebo očisťuje dušu. Keď podľa nej trpíme veľa, môžeme väčšmi Bohu preukázať, že ho milujeme. Keď trpíme málo, môžeme len málo preukázať Bohu svoju lásku. Keď netrpíme vôbec, naša láska nie je ani veľká, ani čistá. Z Božej milosti môžeme dosiahnuť to, že utrpenia sa nám premenia na radosť, lebo láska dokáže v čistých dušiach konať takéto veci. Ak človek s Božou milosťou dokáže prijať svoje utrpenie a obetovať ho s láskou Bohu, môže byť v duši naozaj veľmi šťastný.

 

 

 

NECH V NAŠICH ŽIVOTOCH ZAŽIARI MILOSRDENSTVO, ABY BOLO CEZ NÁS OSLÁVENÉ BOŽIE MILOSRDENSTVO

Zažila si konkrétny prípad, keď bol človek dotknutý Božom milosrdenstvom?

Áno, bolo ich veľa. Spomeniem jeden z nich, ktorý sa udial pred pár rokmi. Do nášho Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakovských Lagievnikoch zavítali študenti z krakovskej strednej školy so svojimi dvoma učiteľkami. Jedna z nich mi rozpovedala vlastné svedectvo súvisiace s malým lupienkom z ruže, ktorý vo svojej peňaženke nosí už veľmi dlho. Keď sa jej totiž pred devätnástimi rokmi narodila dcérka, dostala veľmi zriedkavú chorobu. Lekári krátko po jej narodení konštatovali, že dieťatko onedlho zomrie. Učiteľka bola zúfalá a preplakala celý deň, až si spomenula na svätú sestru Faustínu. Rozhodla sa ísť do kláštora v Lagievnikoch, kde sú uložené jej pozostatky. Tam si od jednej zo sestričiek vypýtala lupienky ruží z hrobu sestry Faustíny. S veľkou nádejou, ale i bolesťou duše ich vzala a vrátila sa k zomierajúcej dcérke. Niekoľko hodín sa pri nej modlila Korunku Božieho milosrdenstva. Lupienky položila na svoju malú dcérku, ktorá bola v kritickom stave. Ráno malo dievčatko absolvovať ďalšie komplikované vyšetrenia. Výsledky vyšetrení však boli prekvapujúce. Ukázalo sa, že dcérka je úplne zdravá. Dnes má devätnásť rokov a úspešne študuje. Odvtedy táto učiteľka nosí lupienok z ruže so sebou z vďaky za sv. Faustínu, ktorá je tak silnou orodovníčkou u milosrdného Ježiša.

 

Sestra Clareta, čo by si na záver chcela odkázať čitateľom Slova+?

Prajem každému z vás: dovoľte Ježišovi, aby vám preukázal svoje milosrdenstvo i svoju nežnú, vernú a odpúšťajúcu lásku. Uverte, že vás miluje a túži byť s vami aj po celú večnosť. Vytrvalo sa k nemu obracajte vo svojich utrpeniach a skúškach a spoliehajte sa na neho vo všetkých životných okolnostiach. Hľadajte spôsoby, ako môžete pomôcť druhým, ktorí žijú vedľa vás. Žehnajte im, modlite sa za nich. Podľa svojich možností im preukazujte milosrdenstvo. Nech v našich životoch zažiari jeho milosrdenstvo, aby bolo v nás a cez nás oslávené nekonečné Božie milosrdenstvo.

Fotky: archív respondentky



Komentáre