Sociálna dilema: Človek na predaj

Archív z magazínu

Len dva priemysly nazývajú svojich zákazníkov užívateľmi – drogový a softvérový. Jeden z citátov, ktorý sa nesie dokumentárnym filmovým počinom Netflixu Sociálna dilema (The social dilemma).

Facebook, Twitter, Instagram, Pinterest, TikTok, Google. Sociálne siete či internetové nástroje, ktoré sa stali pravidelnou súčasťou našich životov. Vedeli ste, že deti narodené v rokoch 1995 až 2005 sú prvou generáciou, ktorá má priamy prístup k internetu približne od druhého stupňa strednej školy? Ba čo viac, generácia po roku 2005 sa stretáva s internetom v mobile už od škôlky či prvej triedy. A čo je zaujímavé, obe generácie bojujú so zníženým sebavedomím a vyšším podielom samovrážd. Šokujúce?

AKO TO CELÉ ZAČALO

Dokumentárna dráma Sociálna dilema ponúka výpovede bývalých zamestnancov najvplyvnejších spoločností na svete – Google a sociálnych sietí, ktorí sa rozhodli svoju prácu opustiť pre etické príčiny. Čo sa vlastne stalo? Na začiatku (ako inak) bol dobrý úmysel. Facebook pomohol nájsť stratených členov rodiny či zorganizovať zbierku na podporu chorých detí. Nič však nie je zadarmo, hoci sa to tak na prvý pohľad môže zdať. Ak neplatíte za produkt, produktom ste vy sami. Niekto predsa tie sociálne siete financovať musí. A keďže v tomto prípade to nie sú užívatelia (vytvorenie účtu a používanie siete je zadarmo), musia to byť firmy, ktoré sociálnym sieťam platia za reklamu. Prečo sú však ochotné platiť tak veľa? Pretože ich reklama sa dostáva k relevantným používateľom. Sociálne siete o vás zbierajú informácie. Na čo ste klikli, ako dlho ste pozerali video či ktoré reklamy a články vás zaujali. Na základe vašich predchádzajúcich akcií sa vám bude zobrazovať aj ďalší obsah a budete tak dostávať – pre vás – relevantnú reklamu.

Má to však háčik. Tieto spoločnosti využívajú psychológiu – a nie preto, aby vás urobili šťastnejšími, ale preto, aby vás čo najdlhšie udržali „na obrazovke“. Ide im o zisk. Okrem dokumentárnych výpovedí sa vo filme stretnete aj s hranou fiktívnou drámou jednej rodiny, ktorá bojuje s tínedžerskou závislosťou na mobiloch. Stredoškolák Ben sa po istom incidente, pri ktorom sa mu rozbije obrazovka smartfónu, staví so svojou mamou – ak vydrží týždeň nepoužívať mobil, zaplatí mu opravu. Môžete hádať, ako táto stávka dopadne – neprezradím vám to, ak máte možnosť, film Sociálna dilema (dostupný s českými titulkami) si určite pozrite.

FAKE NEWS

Ak si odmyslíte faktor marketingu, kde sa z nás – nič netušiacich užívateľov – stáva produkt, ktorý sociálne siete predávajú firmám ako „dáta“, dostávame sa k ďalšiemu problému. Fake news – alebo falošné správy. Tieto správy tu boli odjakživa, no nikdy nemali také širokospektrálne a ľahko dostupné publikum ako teraz. Falošné správy sa na internete šíria šesťkrát rýchlejšie ako pravdivé! Žijeme totiž v post-faktuálnej dobe. Správy si neoverujeme a nešírime na základe overených faktov, ale na základe emócií. Pýtali ste sa niekedy, ako je možné, že isté skupiny ľudí sa správajú tak a tak a zdieľajú niekedy vyslovené hoaxy a klamstvá? Ako to, keď dostávajú rovnaké informácie ako my? Nuž, pravda je taká, že nedostávajú. Sociálna sieť nám vytvára priestor urobiť si vlastnú bublinu. Často varujem ľudí, aby si dávali dobrý pozor na to, aké články čítajú a zdieľajú. Niekto si povie, že je predsa ľahké raz sa pomýliť a zdieľať nejaký hoax, no riziko spočíva práve v tom, že algoritmus sociálnej siete mu práve preto, že čítal takýto článok, bude ponúkať podobné, pri ktorých má istotu, že na ne klikne. Vysvetlime si to na príklade – zo zvedavosti si prečítam niekoľko článkov o antivaxeroch. V priebehu najbližších dní mi sociálna sieť nielenže ponúkne obdobné články, ale zároveň mi začne ponúkať ďalšie iné články, ktoré čítali ľudia s podobný profilom či na ktoré klikli ďalší čitatelia pôvodného článku. Ľahko sa tak dopracujem k tomu, že homeopatiká vlastne dokážu vyliečiť akúkoľvek chorobu a koronavírus neexistuje.

DOBROVOĽNÉ ROZHODNUTIE

Čo teda robiť? Zrušiť si všetky účty? Nechodiť na internet? Riešenie je asi niekde uprostred. V prvom rade si treba uvedomiť, že sociálne siete tu s nami ešte pekných pár rokov určite budú a deti, ktoré práve prichádzajú na svet, sa budú musieť naučiť plávať v ich búrlivých vodách. Nad všetkým však stojí naše poznanie a rozhodnutie. Je dobré vedieť o všetkých nástrahách i o tom, ako sa bude nakladať s našimi informáciami, no ak sa nerozhodneme, že naša domácnosť internet nepotrebuje, musíme sa naučiť žiť s vedomím, že o tom, čo uvidíme na internete, nerozhodujeme primárne my, ale algoritmy.

Foto: pexels.com