Som rodič a dovolím deťom nudiť sa
Nuda. Slovo, ktoré nemáme veľmi radi. Najmä, keď vyjde z úst našich detí. Jednak v nás môže vyvolávať pocit viny, že za ich nudenie môžeme my. Jednak nás to môže tlačiť do neustáleho vyhľadávania aktivít, ktoré ich zabavia. Je to však správne? Potrebujú mať naše ratolesti vyplnenú každú minútu života, len aby sa náhodou nezačali nudiť? A sme vôbec za ich nudu zodpovední my – rodičia?
DETSKÁ NUDA NIE JE RODIČOVSKÝ PROBLÉM
Na začiatok si na rovinu povedzme, že hoci sme tvorcami malých bytostí, nemusíme byť tvorcami aj ich celého denného programu. Jednoducho povedané – nuda našich detí nie je náš problém, ani zodpovednosť. Pravda, ak sme ich zahltili prílišným množstvom hračiek, vtedy by sme si mali trošku spytovať svedomie. Ak však u nás doma nemáme každý centimeter detského kráľovstva vyskladaný hračkami od výmyslu sveta, buďme pokojní. Ako rodičia predsa nemáme povinnosť zaháňať každú voľnú chvíľku vymýšľaním, čo budeme robiť. Môžeme dať deťom tip, podsunúť im pracovný zošit, vytiahnuť plastelínu z vrchnej poličky… No keď zahlásia, že sa nudia, nemusíme byť okamžite v pozore a cítiť vinu za ich stav.
NUDA JE VLASTNE DOBRÁ
Vedeli ste, že počítačová hra solitaire vznikla z nudy? Jej tvorca Wess Cherry stážoval v Microsofte a zjavne tam nemal dosť práce. Keď si tak raz klopkal prstami po počítačovej klávesnici a dumal nad tým, ako si skrátiť čas, napadlo mu, že vytvorí hru. Zdá sa, že úspešne, keďže v tomto roku oslávila už tridsiate tretie narodeniny a je súčasťou operačného systému Windows. Keby sa však pán Cherry nenudil, nikdy by sa to nestalo. Možno, že práve v tejto chvíli v niektorej detskej izbe prežíva istý malý človek podobné chvíle ako on. Nevie, kam by pichol… Čítať ho nebaví, malú sestru už ponaťahoval dosť, robiť úlohy na budúci týždeň mu ani nenapadne. A tak si začne len tak skladať bludisko z leporel alebo legovú vežu. Alebo vytiahne baliaci papier a nakreslí dráhu pre autá či napíše vtipný príbeh, alebo zloží skladbu na klavíri… To nič, že sa vďaka tomu nestane svetoznámym. Stačí, že zabudne na fádnosť okamihu a vytvorí niečo iné a vlastné.
To nás teda privádza ku konštatovaniu, že nuda je vo svojej podstate predsa dobrá. Niečo, čo nás núti vytiahnuť kreativitu a pozerať sa na svet inými očami, nemôže byť zlé. Ak to vieme dobre využiť. Napokon, deti samé sú prirodzene zvedavé a tvorivé. Niekedy ich stačí len naštartovať.
TRIKY AKO PREDBEHNÚŤ NUDU
- Čarovná krabica
Farbičky, lego, puzzle a knižky. To je základná výbava detskej izby, do ktorej sa jednoznačne oplatí investovať. Zvyčajne však nie jediná. Každé dieťa pravdepodobne vlastní mnohé hračky. Aby detská izba nebola naplnená až po okraj, prinášame dobrý tip, ako to vyriešiť. Stačí si zobrať krabicu alebo tašku a naukladať do nej veci, s ktorými sa dieťa už dlho nehrá. Krabicu potom odložíme na miesto, kde ju nenájde. A keď príde chvíľa nudy, víťazoslávne ju vytiahnime. Mnohé mamičky majú skúsenosť, že pár mesiacov mimo detskej pozornosti stačí na to, aby sa staré hračky stali znovu príťažlivými. Dokonca si takých krabíc môžete urobiť viacero a potom len obmieňať, ako sa vám zachce.
- Príroda, les, detské ihriská
Ďalším tipom, ako predísť nude, je príroda. Berme deti von tak často, ako sa len dá. Príroda sama ponúka množstvo podnetov, ktoré nás zabavia. Deťom stačia kamienky, palice či mláka s blatom. Ak sa vyzbrojíme starším oblečením a dostatkom zhovievavosti, znesieme aj trocha špiny a nepohodlia.
Samozrejme, nie vždy sa dá ísť s deťmi do lesa. Niekedy stačí vybrať sa na detské ihrisko. Inokedy vytiahnuť kolobežky a bicykle. V zime sánky, boby či korčule.
- Mobily, televízory, tablety a počítače radšej nie
Akokoľvek jednoduché býva zahnať nudu výdobytkami digitálnej doby, robme to len príležitostne a s pravidlami. Nech to nie je jediné vyplnenie voľného času našej ratolesti. A ak im chceme dopriať aj nejakú hru alebo rozprávku, urobme tak na základe recenzií či odporúčania iných rodičov. Samozrejme, vyberajme primerane veku detí. Najmä za zlého počasia je však fajn dopriať si spolu s deťmi oddych pri dobrom príbehu.
- Aktívni, no nie premotivovaní
„Nudíš sa? To mi je ľúto.“ Naučme sa túto vetu vysloviť so súcitným rodičovským výrazom na tvári. Neprejavme však pri tom nijaké úsilie ani iniciatívu, že s tým musíte niečo urobiť. Skôr nechajme deti, nech prídu s vlastným nápadom, čo s voľným časom. A nechajme sa do neho vtiahnuť. Buďme aktívnymi – no nie premotivovanými – rodičmi, ktorí s deťmi trávia čas radi. A z času na čas im môžeme podsunúť aj vlastný nápad – čím jednoduchší, tým lepšie.