TOP

Svätci ma presvedčili, že priateľstvo medzi mužom a ženou existuje

Môžu byť muž a žena priateľmi? Je takéto priateľstvo vôbec uskutočniteľné? Odpoveď na tieto otázky sa mi podarilo nájsť tam, kde by som ju sama nikdy nehľadala – v životopisoch svätých!

Titulná snímka: ceskatelevize.cz

Keď som pred pár týždňami dostala otázku, či verím, že existuje priateľstvo medzi mužom a ženou, nebola som si istá svojou odpoveďou. Veď žiadne také priateľstvo nepoznám. Pri čítaní životopisov svätých ma však zaskočilo niekoľko priateľstiev, o ktorých som sa dozvedela. Svätý František a svätá Klára z Assisi, svätý František Saleský a svätá Jana Františka de Chantal, svätá Terézia Avilská a svätý Ján z Kríža, svätá Margita Mária Alacoque a svätý Klaudius La Colombière… Uvedomila som si, že to, že takéto priateľstvá nie sú v mojom okolí, neznamená, že neexistujú. Iba sú veľmi vzácne!

Nech sa na priateľstvá s opačným pohlavím pozeráme akokoľvek nedôverčivo, musíme priznať, že v dejinách Cirkvi zohrávajú dôležitú úlohu. Pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa v úvahe o vzťahu medzi svätou Klárou a svätým Františkom z Assisi pripomína, že Boh stvoril človeka na svoj obraz ako muža a ženu (porov. Gn 1, 27). Muž a žena sa majú navzájom dopĺňať, byť si oporou. K tomuto vzájomnému obohacovaniu sa nedochádza iba v manželstve.

Sv. František Assiský (1181 – 1226) a sv. Klára Assiská (1193 – 1253)

František, ktorý sa rozhodol vzdať svojho dedičstva a žiť v chudobe, spôsobil v Assisi rozruch. Jeho odhodlanie žiť v Božej blízkosti fascinovalo Kláru, vtedy ešte mladé dievča, ktorá cítilo rovnaké povolanie. Klára sa stala rehoľnou sestrou a medzi ňou a Františkom sa vytvorilo hlboké priateľstvo, ktoré bolo založené na láske k Bohu – Stvoriteľovi. Svätý František bol pre Kláru poradcom a učiteľom a Klára bola pre Františka oporou. Podľa Raniera Cantalamessu ich vzťah nebol uzavretý, nesústredili sa jeden na druhého, ale spolu venovali svoju pozornosť Kristovi, ktorého chudoba a pokora ich inšpirovala. Prirovnáva ich k dvom očiam, ktoré sa pozerajú tým istým smerom. Každé oko má svoju vlastnú perspektívu a spolu dokážu vidieť veci, ktoré by si sami nikdy nevšimli.

Sv. František Saleský (1567 – 1622) a sv. Jana Františka de Chantal (1572 – 1641)

Svätý František Saleský bol uznávaný teológ, spisovateľ a učiteľ Cirkvi. Jeho diela mali veľký vplyv na katolícku spiritualitu. Vo svojom učení pozýval ľudí k tomu, aby svoje prežívanie kresťanstva spájali s každodenným životom a bežnými činnosťami.

Svätá Jana de Chantal bola vdovou, keď po prvýkrát stretla svätého Františka Saleského. Obaja vnímali, že Boh chce, aby sa stali priateľmi. František preto začal Janu duchovne viesť. O hĺbke ich priateľstva sa dozvedáme aj z ich obsiahlej korešpondencie, ktorá je považovaná za skvost duchovnej literatúry.

Obaja cítili poslanie založiť ženskú rehoľnú spoločnosť Navštívenia Panny Márie, ktorá mala byť rehoľou s hlbokou duchovnou spiritualitou, no napriek tomu aktívnou v rôznych vonkajších činnostiach. A tak vznikla rehoľa, ktorá spájala rozjímavý a činný život.

Svätý František sa o Jane de Chantal vyjadroval veľmi pochvalne. Zvlášť obdivoval jej cnostný život a úprimné hľadanie Krista. Svätá Jana zas Františka vyhľadávala kvôli jeho múdrosti a schopnosti viesť.

 

Snímka: aleteia.org

 

Sv. Terézia z Avily (1515 – 1582) a sv. Ján z Kríža (1542 – 1592)

Svätá Terézia z Avily vstúpila v mladosti do karmelitánskeho kláštora. Po niekoľkých rokoch v kláštore začala mať mystické zážitky. Cítila, že Boh ju pozýva k obnove karmelitánskej rehole, a tak založila kláštor bosých karmelitánok, ktorý obnovoval niekdajšiu prísnosť. Keď mala svätá Terézia z Avily päťdesiatdva rokov, po prvý raz stretla vtedy dvadsaťpäť ročného, práve vysväteného kňaza Jána z Kríža. Ján vtedy prechádzal krízou, rozmýšľal o odchode z rehole a vstupe do prísnejšej rehole kartuziánov. Keď sa svätá Terézia dozvedela o jeho pochybnostiach, povzbudzovala ho k reforme mužskej vetvy karmelitánov. To sa mu nakoniec aj podarilo. Obaja svätci sa navzájom veľmi ovplyvňovali a boli si navzájom žiakmi i učiteľmi. Vzájomne sa podporovali v modlitbách, Terézia z Avily musela mierniť Jánovu obľubu v pôste a askézach. Svätý Ján z Kríža prijímal s pokorou mnohé jej rady.

 

Priateľstvá týchto svätcov dokazujú, že hlboké a zároveň čisté priateľstvo medzi mužom a ženou je možné, ak sú obaja zrelí, celým svojím srdcom hľadajú Božiu vôľu a sú ochotní sa jej podriadiť. Aj na ich príklade vidíme, že takéto priateľstvá môžu existovať. Aj keď vzácne!

 

 

 



Komentáre