Technológie a vzťahy: Ide láska aj cez Wi-Fi?
Kedykoľvek a kdekoľvek. V priebehu niekoľkých sekúnd vieme byť v spojení s ľuďmi na druhej strane sveta. Technológie nám umožňujú prekonávať čas aj vzdialenosť. Veci, o ktorých sa našim predkom ani len nesnívalo, sú dnes bežnou súčasťou života. A zo schopnosti používať technológie sa stal predpoklad prežitia.
Popri technologickom pokroku sa vynárajú dôležité otázky. Ako v digitálnom svete zachovať to ľudské? A dá sa cez Wi-Fi prenášať aj láska?
NA JEDEN SWIPE
Digitálna komunikácia nám dáva pocit bezpečia. Zakrýva naše bezprostredné reakcie a dojmy a poskytuje isté útočisko pred priamou konfrontáciou. Zo small talku pred kostolom sa asi nevyparíme tak ako z četu, ktorý nás otravuje. A susedom asi ťažko dáme ,,videné“, keď ich zbadáme na ulici (lebo sa od nás očakáva aspoň elementárny pozdrav).
S romantickými vzťahmi je to podobné. Internet nám uľahčuje spoznávanie a chráni nás pred priamou konfrontáciou. Žijeme skrátka v dobe, kedy nie je nezvyčajné hľadať si partnera cez dating appky. Online zoznamky ako Tinder nás učia hodnotiť ľudí rýchlo a povrchne, pretože nadväzovanie nových známostí odrazu nevyžaduje hlbší záväzok. Jedným potiahnutím prsta po obrazovke rozhodujeme o tom, kto si zaslúži našu pozornosť a kto nie. A kto u nás získava šancu na ďalšie četovanie. Táto swipe (z angl. potiahnutím prsta po obrazovke prejsť ďalej) kultúra však redukuje človeka s celou jeho osobnosťou na obyčajný profil.
TÚŽIM PO TOM, ČO VIDÍM
Nikdy v histórii ľudstva nekolovalo medzi ľuďmi toľko informácií ako v súčasnosti. Do éteru sa dostávali len najdôležitejšie veci a aj to s časovým posunom. Dnes nám algoritmy v priebehu niekoľkých sekúnd núkajú obsah podľa preferencií. A ten nás nemusí vždy len obohacovať.
Túžime po tom, čo vidíme – po vzťahoch bez konfliktov, po telách bez nedokonalostí. Jednou z veľkých výziev digitálnej doby je objektivizácia človeka. Teda vnímanie ľudí ako sexuálnych objektov. Pornografia, sexualizovaný obsah a neustála dostupnosť pokušení nám v srdci zanechávajú zmätok, ovplyvňujú naše vzťahy a zároveň menia spôsob, akým sa pozeráme na seba aj druhých. Digitálny svet síce môže rozdúchať naše túžby, ale nedokáže ich naplniť. Často nás dokonca vťahuje do miest, ktoré nám ubližujú.
Boh uzdravuje všetky zranenia – aj tie internetové –, pretože neexistuje oblasť ľudského života, ktorej by sa Božia milosť nemohla dotknúť. Ak sa učíme pozerať na druhých s čistým srdcom a túžime po uzdravení, internet nám môže slúžiť ako nástroj na budovanie láskyplných vzťahov. Môžeme začať tým, že priateľovi pošleme na Instagrame podnetné video alebo repostneme príspevok, ktorý niekoho povzbudí.
LÁSKA VŠETKO ZNÁŠA, VŠETKÉMU VERÍ(M)?
Apoštol Pavol v Prvom liste Korinťanom píše, že bez lásky sú aj tie najväčšie dary prázdne: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; […] všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.“ (1 Kor 13, 4–7) Ako tomu rozumieť vo svete, ktorý pravdu často ohýba?
Dnes skutočne platí, že by sme nemali veriť všetkému, čím nás internet kŕmi – pretože existujú filtre, AI, či deepfake videá (videá vytvorené umelou inteligenciou a pôsobia realisticky).
Láska neznamená naivitu. Predstavuje rozhodnutie dôverovať viac než podozrievať. Hľadať skôr dobrý úmysel než okamžite (od)súdiť. Nešíriť neoverené informácie, ktoré môžu zraniť konkrétneho človeka. V stave zamilovanosti skrátka nemusíme vypínať rozum, ignorovať fakty alebo zabúdať na mediálnu gramotnosť.
Zavrhneme druhého pre jeho profilovku alebo príspevky na TikToku? Možno, ale skutočná láska znesie všetko. A je aj trpezlivá. Preto vydrží, keď nám niekto odpisuje pomalšie, ako by sme chceli. Za predpokladu, že nechceme randiť s četbotom.
ŠÍRITELIA NÁDEJE
Stačí pár správ, 6-7 screenshotov, jedno zlyhanie a z človeka, ktorého sme ešte včera milovali, sa stáva absolútny red flag (teda niečo ako varovný signál problémového správania).
Odpustenie v romantickom vzťahu neznamená tolerovať manipuláciu, zneužívanie či zotrvať tam, kde nám je ubližované. Odmietame ním nenávisť a dovoľujeme druhému rásť – aj keď možno nie po našom boku.
Bojíme sa otvárať svoje srdcia, aby sa raz naše slabosti nestali zbraňou proti nám samým. Kresťan je však aj v otázke romantických vzťahov povolaný ísť proti prúdu. Namiesto toho, aby sme po rozchode zosmiešňovali alebo ohovárali bývalého priateľa/bývalú priateľku, sme pozvaní šíriť nádej a pokoj. Pripomínajme – sebe aj okoliu –, že človek robí chyby, ale nestráca tým na hodnote.
Ako na tom môžeme pracovať? Tak, že konflikty budeme riešiť osobne, nie cez statusy. Že sa budeme snažiť rozlišovať medzi skutočným ohrozením a zranenou pýchou a za chybou vidieť konkrétneho človeka s jeho neistotami, strachmi a túžbou po láske.
LÁSKA SA PREDSA NEDÁ VYPNÚŤ
Môžeme si zablokovať kontakt, deaktivovať profil na sociálnej sieti, odinštalovať aplikáciu. Láska je však rozhodnutie, ktoré presahuje hranice obrazovky.
Je to postoj srdca, ktorý sa prejavuje aj v tom, ako používame technológie. Preto digitálna doba nie je jej nepriateľ, ale naopak, výzvou učiť sa milovať pravdivo a nezávisle od prostredia. Láska, ktorá je zakorenená v Bohu, obstojí v každej dobe a prekoná každé nepohodlie, nedorozumenie či závislosť. A stojí za to bojovať o ňu.
Foto: pexels.com