TOP

#teologiatela_Radostná pravda o celibáte, 3. časť: Žiť slobodu daru

Pre svet, opantaný smilstvom, sa celoživotný celibát zdá absurdný. Vo všeobecnosti by sa postoj sveta ku kresťanstvu dal zhrnúť slovami: „No, pre vás kresťanov je manželstvo jedinou legitímnou šancou na ukojenie žiadostivosti. Prečo, prepánajána, by ste sa toho mali chcieť vzdať? Veď by to znamenalo odsúdiť sa na život beznádejného sebazapierania.“

Autor: Christopher West 

Rozdiel medzi manželstvom a celibátom sa nikdy nesmie chápať ako rozdiel medzi „legitímnym“ voľným priebehom žiadostivosti na jednej strane a nutnosťou potláčať ju na druhej strane. Kristus volá všetkých – bez ohľadu na ich špecifické povolanie –, aby zažili vykúpenie spod nadvlády žiadostivosti. Iba z tejto perspektívy dáva zmysel ktorékoľvek kresťanské povolanie (manželstvo alebo panenstvo). Obe, ak sa žijú podľa Kristovho plánu, by mali vyplynúť zo skúsenosti vykúpenia tela.

Podľa slov Jána Pavla II. ten, kto žije v celibáte, musí rovnako ako ktorýkoľvek iný človek podriadiť „hriešnosť svojej ľudskosti moci, ktorá prýšti z tajomstva vykúpenia tela“ (Teológia tela 77, 4). Práve preto naznačuje, že povolanie k panenstvu nie je len formačné, ale transformačné (tamže 81, 5). Nakoľko niekto žije touto transformáciou, natoľko nie je viazaný podriadiť sa libidu. Je slobodný slobodou daru. Pre takú osobu nie je obetovanie sexuálnej jednoty (obrazu) pre kráľovstvo (realitu, na ktorú daný obraz poukazuje) len jednou z možností, ono sa stáva celkom príťažlivým. Realita je predsa omnoho atraktívnejšia než jej obraz! Ak sa niekto domnieva inak, obracia svet hore nohami alebo obraz mení na modlu.

Keď hovoril zasväteným o úlohe erosu v ich povolaní, otec Raniero Cantalamessa poznamenal, že kresťanské panenstvo svedčí o pravde, že „prvým adresátom nášho erosu, nášho hľadania, našej túžby, príťažlivosti, vášne, musí byť Kristus“. Pokračoval:

„Iba toto dokáže zabrániť našim srdciam, aby zišli z cesty… Jeho láska nás neoberá (…) o príťažlivosť opačného pohlavia (lebo to je súčasť našej podstaty, ktorú Boh stvoril a nechce zničiť); avšak dáva nám silu, aby sme túto príťažlivosť prekonali oveľa mocnejšou príťažlivosťou. Ako píše svätý Ján Klimak: „Čistý je ten, kto prekonáva eros Erosom.““ (Dve tváre lásky)

Áno, Eros s veľkým E. Samotný oheň Božej lásky. To je cieľ, ku ktorému má viesť eros s malým e, teda oheň vo vnútri každého z nás. A ak by sme radšej na opis Božej lásky chceli použiť známejšie grécke slovo agapé, je dobré si pripomenúť slová pápeža Benedikta XVI., že Božiu lásku „možno celkom isto kvalifikovať ako eros“. V Kristovi „eros nadobúda maximálnu vznešenosť a súčasne je očistený až do takej miery, že splýva s agapé“ (Deus caritas est 9, 10). Naozaj, stotožnenie erosagapé je ten oheň, ktorý prišiel Kristus vrhnúť na zem (porovnaj Lk 12, 49).

 

Učenie svätého Pavla

V tomto kontexte je dôležité správne pochopiť učenie svätého Pavla o manželstve a panenstve v siedmej kapitole

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre