Terézia z Avily: Realistka v modlitbe (#modlitsasosvatymi)
Múdra žena plná modlitby, ale aj veľká realistka. Vďaka jej skúsenosti môžeme objaviť konkrétne kroky, ako rásť v modlitbe.
Svätá Terézia pochádzala zo šľachtickej rodiny a žila v 16. storočí v Španielsku. Odmalička s bratom čítali životopisy svätých a raz im dokonca napadlo, že by chceli zomrieť ako mučeníci – potajomky sa vydali k Maurom, aby mohli zomrieť za svoju vieru. Prekazil im to strýko, ktorý ich našiel a vrátil ich domov. Potom sa hrávali na pustovníkov.
Ako štrnásťročnej jej zomrela matka, starala sa o nich spolu s otcom ich svetácka teta a Terézia ako dospievajúca mladá žena nasledovala jej príklad. Otec si to všimol a odviedol ju do kláštora augustiniánok v Avile s účelom výchovy a vzdelania. Postupom času si obľúbila ticho a objavila aj povolanie k zasvätenému životu. Otec bol spočiatku proti, ale ona odišla do kláštora a o rok prijala rehoľný habit. Trápili ju rôzne choroby, nepochopenia, ona sama túžila po prísnejšom spôsobe života v kláštore.
MODLITBA JE VZŤAH PRIATEĽSTVA
„Celá stavba modlitby srdcom spočíva na pokore,“ povedala Terézia, učiteľka kontemplatívneho spôsobu modlitby, ktorá je akýmsi vrcholom života modlitby. Nejde teda o náš výkon, ale o Božie pôsobenie a pozvanie, na ktoré my odpovedáme.
Terézia nás súčasne učí, že modlitba nie je technika. Je to skôr naša vlastná, osobná odpoveď na Božiu milosť: „Modlitba srdcom je dôverný vzťah priateľstva, častý rozhovor medzi štyrmi očami s Bohom, o ktorom vieme, že nás miluje,“ tieto slová svätej Terézie nachádzame aj v Katechizme Katolíckej cirkvi (2709). Z toho vychádza aj jej veľmi jednoduchá, no krásna definícia modlitby: „Pozerať na toho, kto sa pozerá na nás.“ Terézia dodáva, že nie je až také dôležité, koľko v modlitbe uvažujeme, ale ako veľmi milujeme.
Ničím sa nenechajme rozptýliť či zastrašiť, všetko toto je pominuteľné – Boh sa nikdy nezmení.
Sympatickou je obzvlášť jej realizmus – a to aj v duchovnom živote. Hovorí o tom, že ani človek, ktorý prijal dar modlitby srdcom (kontemplatívnej modlitby), neprestáva padať a zlyhávať. Dôležité je, že jeho pády ho neubíjajú k zemi, ale naopak, pomáhajú mu vystúpiť ešte vyššie. Lebo Boh vie obrátiť na dobré aj naše hriechy, slabosti a pády.
Úsmevná je príhoda z jej života z obdobia, keď už bola veľkou mystičkou. S chuťou jedla obed a niekto sa nad tým veľmi pohoršil. Terézia na to zareagovala: „Keď modlitba, tak modlitba, keď jarabica, tak jarabica.“ Usilovala sa dávať plnosť práve prítomnej chvíli, ktorú žila.
ČÍTANIE SA MENÍ NA MODLITBU
Uvedomovala si, že to nie je niečo odtrhnuté od života, ale naopak, niečo, čo je so životom hlboko spojené. Ale aj ona sama zápasila s modlitbou. Pomáhal jej pohľad na Ježiša (kríž, ikona, zbožné texty…), aby si ľahšie všimla Božiu prítomnosť. Sama hovorila, že nežiada nič komplikované, ale iba pohľad na Ježiša a rozhovor ako s Otcom, Bratom či Pánom. Bola obdarovaná rôznymi zjaveniami a mystickými zážitkami
Trpezlivosťou dosiahneme všetko a kto má Boha, má všetko.
Učila sa, ako spoznať seba samu a vydať sa aj do hĺbky svojho vnútra, lebo práve tam je možné stretnúť Boha, na ktorého obraz a podobu sme stvorení.
Zažívala, chápala a odovzdávala to ďalej. Jej kľúčové dielo Vnútorný hrad sa venuje práve modlitbe.
Zaujímavé je, že odporúčala pri modlitbe používať knihy – Sväté písmo alebo duchovné čítanie: „Vo chvíli, keď vezmem knihu do ruky, sústreďujem sa z vnútornej spokojnosti v sebe a tak sa čítanie mení na modlitbu.“ Medzi knihami, ktoré rada čítala a ktoré jej pomáhali pri modlitbe, bola aj krása prírody. Snažila sa preto o to, aby v každom karmelitánskom kláštore bola záhrada.
Boh sám stačí.
V skratke nám z pohľadu svätej Terézie môžu v modlitbe pomôcť tieto konkrétnosti: knihy; dobrý spovedník alebo veriaci priateľ; modlitba a čnosti; modlitba ako priateľstvo s Bohom; roztržitosť nie je tragédia, treba prosiť o trpezlivosť; láska nás učí, ako sa modliť.
Svätá Terézia z Avily zomierala so slovami: „Som dcéra Cirkvi.“ A dnes ju poznáme ako učiteľku Cirkvi.
…
MODLITBA SV. TERÉZIE Z AVILY
Ničím sa nenechajme rozptýliť či zastrašiť, všetko toto je pominuteľné – Boh sa nikdy nezmení. Trpezlivosťou dosiahneme všetko a kto má Boha, má všetko; Boh sám stačí.
Snímka: wikipedia.sk