Ticho, ktoré baví: Tipy, ako môžeme viesť deti k stíšeniu
Autor: Katarína Kravcová
Vonkajší svet, v ktorom deti vyrastajú, je často hlučný a plný stimulov. No neformuje ich iba svet vonku. Rodičia, starí rodičia, spoločenstvá i kňazi stoja pred neľahkou úlohou – byť akousi bránou, ktorá púšťa do života detí ticho a pokoj. Naučiť ich, že v tichu prichádzajú tvorivé nápady, počuť spev vtákov, vzniká priestor na veselé aj vážne rozhovory a že v tichu k nám môže hovoriť Boh.
Príchodom dieťatka do rodiny sa mnoho vecí zmení, vrátane zvukov. Po špičkách prechádzame po dome a televíziu stíšime, takže skôr odčítavame z pier, ako niečo počujeme. Dvere opatrne privierame a návštevy dostávajú pokyny, aby nezvonili zvončekom, stačí zaklopať. Bábätko potrebuje plné bruško, pokoj, ticho a prítomnosť rodičov.
Za krátky čas sa veci opäť menia. Začíname s dieťatkom komunikovať, spievame mu, vymýšľame prvé hry a v istom čase prichádzajú na pomoc aj technológie. Rozprávky a spevavé videá môžu byť prínosné, ak ich rodičia používajú s mierou a v správnom čase, a ak nesuplujú ich prítomnosť.
Niekoľko praktických spôsobov, ako sa stíšiť s menšími deťmi
Najlepším spôsobom, ako viesť k tichu menšie deti, je byť v tom s nimi a vytvoriť domov, v ktorom má ticho svoje miesto. Nejde pritom o to, aby sme deti „utišovali“, ale aby sme im ukázali, že ticho je prirodzenou súčasťou dňa, priestorom na oddych, vnímanie a vnútorné stíšenie. Takéto prostredie sa buduje drobnými, ale pravidelnými návykmi, ktoré môžu byť súčasťou bežného rodinného života.
1. Ticho ako hra
Známy spôsob, ako utíšiť hlučné deti, je hra „kto vydrží byť dlhšie ticho“ – no tá funguje často len dovtedy, kým deti nezistia, že im neprináša žiaden benefit. Ak túto aktivitu obohatíme o niečo navyše, pre deti sa môže stať zaujímavou. Počas troch minút ticha sa deti môžu sústrediť na zvuky, ktoré počujú. Ak sme v dome, môže to byť tikot hodín, vlastný dych, vietor za oknom, práčka a podobne. V prírode alebo na dvore je to ešte zaujímavejšie – môžu počuť hmyz, kosačku, autá od cesty, kostolné zvony a mnoho ďalších zvukov.
Takouto hrou vieme deti vytrhnúť z hádky, kriku a priviesť ich k hlbšiemu vnímaniu. Môžeme im pripomenúť, že aj Boh prichádzal k ľuďom vo vánku aj cez zvuky prírody, môžeme ho vnímať v stvorených veciach.
2. Modlitba tichom
Deti nemusia rozumieť pojmom ako kontemplácia či vnútorné stíšenie. Stačí, ak im ukážeme, že modlitba nie je vždy o rozprávaní. Spoločné zastavenie sa pred jedlom, chvíľa ticha pred spaním alebo zapálená sviečka a vytvorenie priestoru pre Ježiša, sú dobrou školou modlitby, v ktorej môže hovoriť Boh k nám.
3. Tichý kútik v izbe
Od útleho detstva si deti rady stavajú „bunkre“. Okrem ticha a pokoja v nich nachádzajú bezpečie a únik pred svetom. Vytvoriť deťom v izbe miesto, kde si môžu odpočinúť, čítať či premýšľať je krokom k vnútornému stíšeniu. Okrem vankúša, deky, obľúbenej hračky či knihy môžeme tichý kútik doplniť o ikonu, ruženec alebo krížik. Negatívnemu vnímaniu kúta ako miesta trestu dáme nový rozmer – tichý kútik ako miesto upokojenia a oddychu.
Ako povzbudiť k stíšeniu staršie deti
Zatiaľ čo menšie deti ešte nemajú vlastné smartfóny a televíziu im spravidla zapínajú rodičia, u tínedžerov je to iné. Ak sú však doma od začiatku nastavené pravidlá trávenia času s technológiami, nemusí byť vedenie k stíšeniu až také náročné. Aj pri starších deťoch platí, že vlastný príklad učí viac než slová. Ak boli deti vedené k stíšeniu odmalička, budeme v tom naďalej pokračovať, len iným spôsobom.
Prinášame niekoľko tipov, ako praktizovať stíšenie u starších detí a v tomto stíšení ich viesť do Božej prítomnosti.
1. Digitálna pauza počas dňa
V rodine by mal byť priestor nielen na vzájomné zdieľanie toho, čo sme počas dňa zažili, ale aj na ticho. Digitálne pauzy je veľmi dobré zaradiť vtedy, keď deti prichádzajú z prostredia, kde na nich pôsobilo veľa stimulov – zo školy, z obchodu, od priateľov aj večer pred spaním. V tomto tichu sa môže duša upokojiť a načerpať pokoj pre ďalšie činnosti.
2. Všímavosť a ticho pri každodenných činnostiach
Pri spoločnom stolovaní je dobré odložiť smartfóny tak, aby rodinu nevyrušovali. Ak tínedžeri jedia sami, často si k stolu berú telefón. Aj tu je dobré ich viesť k tomu, že jedlo si možno inak vychutnať, ak sa sústredíme iba naň – na jeho chuť, vôňu, na úžitok, ktorý telu prináša – a pripojiť k vychutnávaniu aj tichú vďačnosť zaň.
Staršie deti možno viesť k stíšeniu aj počas domácich prác – pri umývaní riadu, upratovaní, skladaní bielizne. Aj cestovať a presúvať sa možno v tichosti. Nie nútene, ale praktizovať to spoločne s deťmi. Učiť ich, že v tichu možno premýšľať, nájsť vnútorné upokojenie, načúvať vnuknutiam Ducha Svätého alebo sa modliť.
3. Mini meditácie
Vnímanie meditácie ako prostriedku navodenia pokoja a rovnováhy možno preniesť aj do výchovy mladých. Mini meditácia môže mať formu rozjímania nad úryvkom zo Svätého písma alebo len ponechania priestoru na doznenie myšlienok.
Staršie deti možno viesť aj ku kontemplácii – tichému zotrvaniu pred Kristom, či už prítomnom vo Sviatosti Oltárnej alebo len ako bdelé vnímanie jeho prítomnosti v živote. Spomedzi ostatných foriem ticha ide pri kontemplácii o odstúpenie od vlastných myšlienok ku vnímaniu Boha.
4. Tichá vďačnosť
Tichá vďačnosť predstavuje jednoduchý spôsob, ako si uvedomiť Božie dary v našom živote. Vďačnosť otvára duchovný zrak, aby sme vnímali, že každý deň je naplnený Božou milosťou. Tichá vďačnosť je jednou z najkrajších rýchlych modlitieb – môže nasledovať za každým malým úspechom. Či už ide o dobrú známku z písomky, víťazstvo v zápase, úspešný klavírny koncert, alebo jednoducho deň, v ktorom sme cítili, že Boh bol s nami.
Ticho v rodine nevzniká náhodou. Je to dar, ktorý deťom dávame vedome – svojím časom, prítomnosťou a príkladom. Nemusí byť dokonalé, nemusí sa podariť vždy podľa našich predstáv, no dôležité je oceniť aj snahu a byť na tejto ceste spolu s našimi deťmi. Keď deťom vytvárame priestor ticha, nechránime ich len pred hlukom sveta, otvárame im aj cestu k hlbšiemu vnímaniu seba, druhých a predovšetkým Boha.
Foto: pexels.com