TOP

Tomáš Jellúš: Neinšpirujú ma idoly, ale „slabí“ ľudia

Má radosť z toho, že môže byť kňazom, a rád nachádza Božie stopy v ľuďoch i stvorení. O svoju vieru sa s nami podelil jezuitský kňaz, rektor Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa, Tomáš Jellúš (36).

Hoci sa narodil v Ružomberku, sám tvrdí, že pochádza z Bratislavy, lebo sa sťahovali, ešte keď bol bábätko. Vo viere bol vychovávaný, má veľmi dobrú a veriacu rodinu. „Na jednej strane je krásne dostať dar viery, na druhej strane som sa potom ako mladý tomu bránil, lebo som vieru vnímal ako súčasť „sveta autorít“, a teda niečo, proti čomu treba bojovať a osamostatniť sa,“ spomína.

Tvrdí, že jeho cesta k Bohu nebola kľukatá ani priamočiara, ale skôr to boli „kľukaté priamky“. „Bohu som sa snažil utiecť, ale je lepší bežec ako ja. (úsmev) Najprv som ho vnímal negatívne ako strážcu pravidiel a toho, čo všetko zakazuje, ale prekvapil ma svojou štedrosťou a „ľudskosťou“,“ vyznáva.

Zlom prišiel pri prijatí sviatosti birmovania, od ktorej ako normálny tínedžer, pravdupovediac, veľa neočakával. Avšak pri pomazaní olejom cítil živú prítomnosť Ducha. „Nie však klasickým „zbožným“ spôsobom ako stav nadnesenej milosti, ale cítil som jeho (nie svoje) prekvapenie, v zmysle: „Tak tu mám bývať, to kam som sa dostal? To už aj takíto mladí idú na birmovku?““ To ho presvedčilo, že ani Boh nie je „jednoduchý“, ale je osoba a vie byť prekvapený.

 

 

TOMÁŠ, POĎ ZA KŇAZA!

Už od raného detstva mal veľmi rád dievčatá a vždy túžil po manželstve. A ako tak raz doma v izbe sníval o jednom dievčati, ktoré sa mu veľmi páčilo a chcel ho pozvať na stretnutie a rozmýšľal ako, vtedy sa Boh začal s ním rozprávať a povedal mu: „Tomáško, poď

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre