Trochu skromnejšie Vianoce
Archívny text z magazínu
Text: Wendy Speake, (thebettermom.com)
Vykrojené medovníčky, rozvešané svetielka a vianočné pozdravy. Najkrajší čas v roku je tu! Skutočne?
Občas sa cítime presne naopak – nemožní, uhundraní a neskutočne preťažení – a ani všetky zvončeky sveta nám v tom nepomôžu. Samozrejme, nie je príjemné byť vyčerpaný, to všetci dobre vieme. Tiež sme asi všetci zažili, aké je nechať sa strhnúť všetkým tým virvarom Vianoc a prestať sa sústrediť na zázrak Ježišovho príchodu. Ale aj napriek samozrejmosti to chcem dnes spomenúť znova, pretože máme stále sklon nechať sa pohltiť darmi a náhlením namiesto Daru, ktorý túži, aby sme spomalili – spomalili a velebili ho v tento vianočný čas.
Naučiť sa spomaliť neosoží len nám, ale tiež našim deťom. Potrebujú v nás v tomto ohľade vidieť vzor; vidieť, aké môžu a majú byť Vianoce. Potrebujú vidieť, ako si odoprieť priveľké množstvo darov, ktoré sa snažíme pridať ku kope siahajúcej už po kolená; vedieť povedať nie tisícke stretnutí, ktoré vyžadujú dlhú prípravu a pre ktoré nezostáva čas na modlitbu, alebo odmietnuť pozvanie na pompézny večierok a radšej stráviť pokojný večer s vlastnými deťmi. Podobné je to s predstavou, čo všetko nesmie chýbať vo vianočnej výzdobe – koľkí z nás kvôli vianočnej ruži utekajú po stý raz do supermarketu! Žiadna z týchto ponúk nie je hriechom (och, milujem vianočné ruže!), ale predvianočný zhon môže viesť k hriechu, ak nezostane čas na: milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, dušou, mysľou a silou.
Vianočný minimalizmus nám pomáha milovať Pána, nášho Boha, celým naším srdcom, dušou, mysľou a silou. Ak nám po unáhlenom dni nezostáva ani trocha síl, je náročné poslúchnuť najväčšie prikázanie zo všetkých.
Učím sa umeniu minimalizmu ako mama. Učím sa, ako všetky nadbytočné aktivity dokážu zatriasť mojím rozvrhom a vyrušiť ma z pohľadu na moju rodinu a Boha, ktorý mi ju daroval. Chcem, aby moja priorita bola stále mojou prioritou, ale všetky tie veci okolo veľmi ľahko stiahnu na seba moju pozornosť a radosť. Áno, deje sa to po celý rok, ale počas Vianoc si dávam omnoho väčší pozor a strážim naše rodinné hranice najlepšie, ako viem.
A čo vy?
Či ste práve nakúpili alebo ešte len štartujete z dverí, chcem vás povzbudiť, aby ste si skontrolovali svoj zoznam predvianočných povinností a vyškrtali aspoň polovicu z nich. Prehodnoťte, čo chcete svojej rodine ponúknuť počas Štedrej večere a pouvažujte, či skutočne potrebujete toľko príloh. Ak vás čas strávený prípravou jedál veľmi vyčerpáva a meníte sa podvečer na mama-príšeru, možno je potrebné sa nad tým zamyslieť. Nikto sa nezblázni, ak neupečiete všetky druhy zákuskov, naopak – vaše deti ocenia, že nie ste taká unavená. A ak si namiesto nekonečného státia pri sporáku radšej prečítate druhú kapitolu Lukášovho evanjelia, ocenia to ešte viac. Prežite spolu pekný čas pri štedrovečernom stole a namiesto naháňania sa za vianočnými zážitkami si spoločne odpočiňte pod vianočným stromčekom, počúvajúc obľúbené piesne.
Začala som svoju úvahu slovami „ani všetky zvončeky sveta nám nepomôžu“. A toto je dôvod: nie je úlohou Vianoc vyslobodiť nás zo smútku duše alebo hriechu. To predsa robí Ježiš! Iba on. Vianočné oslavy by nám mali pomôcť ho nad všetko vyvýšiť. My však máme vo zvyku presný opak – oslavou jeho narodenia sa úplne vyčerpať.
Rozhodnime sa zjednodušiť si naše sviatky už teraz, pár dní pred Vianocami. Po čo skutočne nemusíme utekať do obchodu – a znova tam stráviť celú večnosť? Ktorý z darčekov naozaj netreba zaobstarať? Dva či tri darčeky sú viac než dosť – veď slávime Ježišove narodeniny, nie naše. Robme veci s väčšou jednoduchosťou a s pohľadom upriameným na skutočný Dôvod Vianoc. A keď to urobíme, naše deti urobia to isté. Zmeňme čosi v našej predvianočnej rutine – nielen kvôli sebe, ale predovšetkým pre ne.
Foto: unsplash